Brat

5. prosince 2009 v 18:00 | Dadush

Je to moja prvá jednodielna FF. Len dúfam, že sa Vám bude páčiť.
V tejto časti Vám nemienim prezrádzať dej!
Keď sa Vám to bude moooóóóc páčiť, skopírujte si to na blog aj s tým obrázkom a zdrojíkom!
Vopred ďakujem!
PS: V komentároch zanechajte svoje pocity z mojej poviedky :)





Brat



Volturiovci a ich garda stáli v širokom oblúku naproti mojej rodine a priateľom.
V strede ich zhromaždiska pokojne stál Aro, Marcus po jeho pravici a Caius po jeho ľavici. Úplne naľavo od tých troch stála Jane s jej bratom-dvojčaťom - Alecom.
Blízko troch Volturiovských bratoch stála Renata - Arov osobný štít. Držala svojho milého za plecia, Aro držal za ruky Caia a Marca, akoby im posúval Renatinu ochranu.
Pri Renate stáli dvaja najsilnejší bojovníci gardy - Felix a Demetri. Silou sa vyrovnali nášmu Emmettovi… A samozrejme mne. Bola som silná novorodená, ktorá má silný dar.
,Ach Felix!' pomyslela som si.
Cez hmlisté ľudské spomienky si pamätám, že moji najbližší ani nevedia, ako veľmi som im ublížila… ako veľmi im ublížim.
Z volturiovských radov vystúpil pokojný Aro. Mávol rukou. "Felix? Demetri?" Ohlásil ich.
Demetri spolu s Felixom sa postavili k Arovi. Vykročili k nám, pre nás pomalou chôdzou. Vedela som, kam tým mieria.
Carlisle chcel napodobniť Arov príklad, no zatarasila som mu cestu svojou maličkosťou.
"Nie, Carlisle," položila som mu svoju chladnú ruku na jeho rameno. "Toto je medzi nami a vami." Na jeho tvári som zbadala prekvapenie. Svojim periférnym videním som videla, že ostatní sú na tom rovnako. Kate a celý Denalijský klan nahnevane zasyčali.
"Prepáčte mi to." Ospravedlnila som sa. Vedela som, že to nikomu nepomôže.
Otočila som sa Carlislovi chrbtom. Urobila som jeden krok k Arovi, Felixovi a Demetrimu, keď ma však za ľavé plece zovrela ruka.
"Edward, nie." Povedala som mu, ale za ním som sa neotočila.
Držal ma naďalej. "Bella, prosím, takto sa to nemusí skončiť." Žobronil.
"Keď sa to neskončí takto, ako potom?"
"Nie. Nechoď." Prosil ďalej.
Chytila som jeho ruku na svojom pleci. Potlapkala som mu po nej a posledný raz som mu ten jemný mramor chytila, aby som ho dala dolu.
Nijak neprotestoval.
"Dovoľ aspoň, aby ťa niekto k nim odprevadil."
"Kto potomto so mnou pôjde?"
"Ja." Ozval sa Jasper. Prekvapene som sa na neho pozrela.
"A ja." Dodal Emmett.
"A-a-ale…" Zakuckala som sa.
"Ale nič." Povedal Emmett. Vášnivo sa s Rose pobozkal a postavil sa k mojej pravej strane. Jasper k ľavej.
Po boku s Jasperom a Emmettom som vykročila k mojej skutočnej rodine.
"Jazz, Emm," oslovila som svojich ochrancov po niekoľkých metroch, ale ešte dosť ďaleko od trojice. "Stačí. Prišli si len po mňa, nie po vás. Vráťte sa k svojej rodine, kam patríte."
Z tichej trojice oproti nám sa ozval tichý odpor. "Bella, aj ty patríš k nim." V sivom plášti vkročil do priestoru medzi nami Felix. Žmurkol na mňa.
V tomto svojho brata milujem. Musela som sa pousmiať.
"Alebo lepšie povedané," kráčal ku mne a k mojim ochrancom. "Patríme k nim obaja." Už bol pri mne a chytil ma za ruku.
Viac som to nevydržala. Vrhla som sa mu okolo krku.
"Ach, Felix!" Vydýchla som už na hlas.
"Hádam si si nemyslela sestrička, že ťa nechám samu len tak napospas osudu." Odtiahol sa odo mňa, aby sa na mňa pozrel. Mrkol na mňa karmínovo-červenými očami…
Moment.
Neboli karmínovo-červené, ale boli…
Predtým som sa mu do tváre nepozrela dosť poriadne. Zahanbila som sa preto, no nikto si nič nevšimol.
Boli blatovo-hnedé… Túto farbu vytvorí iba kombinácia kontaktnej šošovky s jantárovou dúhovkou.
"Vegetarián." Zhodnotila som.
Mykol plecami a zoširoka sa na mňa usmial. "Už to so mnou nemohli vydržať. Vzdali to ako prví." Brnkol mipo nose. "Chýbal som ti, sestrička?"
"Ani nevieš ako, braček." Tiež som sa na neho usmiala od ucha k uchu.
Spustila som mu ruky dolu z krku. Chytila som ho iba za ruku.
Otočila som sa teraz iba k Arovi a Demetrimu. Arovi na tvári pohrával spokojný úsmev.
Demetri toho viac nezniesol a odkráčal k ostatným členom gardy.
"Ďakujem." Poďakovala som sa Arovi.
"Ale drahá Bella, nemáš za čo."
"Ale mám. Vďačím ti zaveľa Aro a hlavne zato, že nechávaš môjho brata odísť so mnou a mojou rodinou."
"Plním iba jeho želanie, Bella. Rád som pomohol priateľom." Podaroval nám široký úsmev, ktorý na jeho starej a takmer priesvitnej tvári, vyrážal dych (obrazne povedané). Poslal nám letmý bozk, otočil sa nám chrbtom a spolu so svojin bratmi a poddanými vstúpili do okolitého lesa, aby zamierili späť do svojho domova - do Volterry.
Bolo po všetkom. Mňa a môjho brata nechali v pokoji od nich odísť.
Ako pred mnohými rokmi Carmen s Eleazarom.
Otočila som sa späť ku Cullenovcom - mojej skutočnej rodine, do ktorej patrím.
Felix sa otočil spolu so mnou, keďže som ho stále držala za ruku.
"Stojte." Povedal nám Emmett. "Môžeme im veriť? Po tom, čo nám na chvíľu všetkým urobili? -La?" Pozrel sa na Edwarda.
"Áno, môžeme." Povedal. No v jeho hlase som počula smútok.
Ani sa mi pritom nepozrel do očí. Vedela som, že je zle.
Neochotne som pustila Felixa a upírou rýchlosťou som bežala k Edwardovi.
"Edward, ja…," povedala som. "Neviem ako sa ti mám ospravedlniť. Všetko sa to proste zomlelo príliš rýchlo. Neostal čas na vysvetlovanie." Položila som mu ruku na líce. "Edward, tak-tak…" Ďalej som už nevládala. Na toto nemám slov.
Konečne sa mi pozrel do očí.
Od úľavy som vydýchla.
"Prečo mi to vysvetluješ ako idiotovi, ktorý ničomu nerozumie?" Opýtal sa ma a na tvári sa mu objavil úsmev, ktorý mi až dych vyrážal (obrazne povedané).
"Lebo si idiot, braček." Podotkol Emmett, ktorý s Jasperom prišiel k svojej rodine.
"Sklapni!" Pokarhali ho s úsmevom na tvárach ostatní.
"Ja…" Začala som.
Nedokončila som.
Edwardova ruka mi zatarasila príval slov, ktorý som sa chystala naňho vychrliť.
"Hlupáčik, už sa mi neospravedlňuj. Ja to chápem. Ste predsa pokrvní príbuzní, nie?"
Odpovedal mu Felix. "Že váhaš."Pretočil očami.
"No tak to tu máš, Bella. Všetci by sme urobili to sté, čo vy dvaja. Lenže my sme prepojení navzájom Carlislovým jedom. Nás nespája pokrvné puto, tak ako teba a Felixa. Chápeme to a preto sa na teba nehneváme. A ako by sme mohli? Vieš Bella, ty sa vôbec nevidíš jasne."
Zrazu stíchol, lebo jeho chladné pery drvili, túžbou po mne, tie moje.
Neodporovala som.
Obaja sme to potrebovali, ako vzduch, ktorý dýchame (a ktorý vôbec nepotrebujeme… iba pri love), ako krv, ktorú už potrebujeme - ale zvieraciu!
Náš bozk prerušil hororový smiech Emmetta a Felixa. Na niekom sa veľmi dobre bavili, lebo sa k nim pridali aj ostatní.
Dokonale si k sebe "sadli" - ako riťka na šerbeľ.
Toto je moja rodina. Usmiala som sa.
Po zvyšok našich životov bude nuda, no vďaka Felixovi a Emmettovi to bude riadna divočina!
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama