1. kapitola - Jediná a najmilšia láska

9. ledna 2010 v 20:01 | Dadush |  Stella Nova
Kopírovať so zdrojom!!!



Z pohľadu Alice


"Aaach!", vzdychla som po mojej neuveriteľne dlhej vizií.
"Alice? Čo si videla?" Opýtal sa ma Carlisle svojím vždy pokojným hlasom, ktorý si vyžadovala aj jeho práca doktora v miestnej nemocnici vo Forkse. Uprela som naňho svoje jantárové oči.
"Premnožených grizzlyov v oblasti, kde sme ešte nelovili?" Opýtal sa Emmett, ktorému sa pri tejto myšlienke objavil na tvári spokojný výraz a iskričky v očkách.
"Nie, žiadny grizzlyovia." Emmettov výraz tváre spolu s iskričkami v očkách zaraz zmyzol.
Pokračovala som ako keby ma nebol prerušil. ,,Skôr by som sa opýtala koho." Opravila
som ho opatrne.
"Tak, koho si videla? Nenaťahuj nás ako gumu v mojich trenírkach Alice." Skočil Carlislovi do reči nedočkavý Emmett. Rosalie na jeho kolenách súhlasne prikývla.
"No tak im to už preboha vysvetli Alice." Vložil sa do toho Edward, ktorý prestal hrať na klavíri a prišiel bližšie k nám. Bol jediným človekom ( sme upíri, no nazývame sa ľuďmi )
v tejto miestnosti, ktorý už dávno vedel o čo ide. Jediný z nás mal schopnosť čítať ľuďom, ale aj nám myšlienky. Niekedy to je otravné, čo sa nášho súkromia týka. Kvôli nemu nemôžeme mať v našej rodine tajomstvá.
,Vrrr!' - pomyslela som si. On už bude vedieť prečo.
,,Dobre." Povedala som po dlhšej prestávke. ,,Ide o to, že budeme mať nového spolužiaka, skôr spolužiačku, aby som to upresnila."
,,No a? Nás sa to predsa netýka. Ľudia prichádzajú aj odchádzajú. Je to naprosto obyčajná vec, čo sa ľudí týka Alice. Nerob z komára somára." Spustila som svoj pohľad z Carlisla a prebodla ním Emmetta, ktorý sa už venoval Rosaliinym vlnitým plavým vlasom.
V tom sa ozvalo tiché prasknutie. Všetci sme upriamili pohľad na Emmetta. ,,Do kelu! Moje obľúbené trenírky od Rosalie s kreslenými medvedíkmi! Praskla mi guma! Dúfam, že si spokojná Alice!"
,,Nadmieru spokojná." Odpovedala som s chichotom.
Pobavený Jasper ma s úškrnom na tvári chytil za ruku. Úškrn som mu opätovala. Miestnosťou sa rozliehal náš hlasný smiech.
,,Halóóó!" Ozval sa Edward, čím nás vrátil späť do krutej reality. ,,No, necháte ju to vysvetliť alebo to mám za ňu povedať ja?"
,,To je absolútne jedno, ktorí z vás to vysvetlí. Ide len o to, aby sme sa to čím skôr dozvedeli." Odpovedal Edwardovi Carlisle ešte vždy trochu pousmiaty.
,,Alice videla, že v pondelok do našej školy nastúpi jedna žiačka, ktorá bude takpovediac, odlišná od ostatných ľudí." Na chvíľu sa odmlčal a pokračoval tým, že odpovedal na Emmettovu nevyslovenú otázku: ,,Nie Emmett. Ona nie je človek, ale ani upír."
,,Je niečo ešte medzi ľuďmi a upírmi Edward?" Opýtal sa užasnutý Emmett nahlas. Otočil sa s otázkou v očiach na Carlisla, lebo bol z nás najstarší ( onedlho bude oslavovať svoje
362. narodeniny ) ,,Carlisle, prečo si nám nikdy nepovedal, že existuje ešte niečo medzi nami a nimi?"
,,Nepovedal nám to, lebo nevedel, že niečo také vôbec existuje. Niečo také, čo sa živý takým spôsobom ako my." Odpovedal za Carlisla Edward.
,,Takže to je vegetarián?" Spýtal sa zamyslený Carlisle, ktorý pokračoval po Edwardovom prikývnutí.
,,Nemyslím si,že by nás mala nejak ohrozovať, no mali by sme ju vopred upozorniť."
,,Myslím si, že s tým ohrozovaním to nebude také jednoduché Carlisle." Povedala som tichým hlasom.
,,Čo máš na mysli Alice?" Opýtal sa trochu zaskočene a pozrel sa mojim smerom.
,,Myslím to tak Carlisle, že jeden z nás sa do jej vône zamiluje tak, že sa nebude môcť od nej odtrhnúť. Jej krv bude preňho ako hlas syrén. Nebude jej môcť odolať."
,,Pre koho bude takým lákadlom?" Opýtal sa stále zaskočený Carlisle.
Edward potichu zavrčal, ako si prečítal odpoveď v mojej hlave. Pre Carlisla to bola kladná odpoveď.
Pochopiteľne, Edward bol jediný z nás, ktorý nenašiel svoju spriaznenú dušu. Všetci sme si tým prešli, samozrejme okrem Edwarda.
Ako prvého stvoril Edwarda i keď Esme našiel krátko nato. Ležal v nemocnici v 1918 roku a zomieral na španielsku chrípku. Mal iba 17 rokov. Jeho rodičia podlahli hneď v prvej vlne chrípkovej epidémie.
Carlisle sa narodil v Londýne, ešte pred Cromwellovou vládou. Bol jediným synom anglikánského pastora, ktorý viedol prenasledovanie čarodejníc, vlkolakov… a upírov. Carlisle mal 23, keď ho napadol po latinsky hovoriaci, starý a vyhladovaný upír.
Esme našiel po tom, čo skočila z útesu. Jej telo priniesli do márnice aj keď jej srdce ešte stále bilo.
Ako ďalšia bola stvorená Rosalie. Neskôr si Edward uvedomil, že Carlisle dúfal, že bude preňho znamenať niečo ako preňho Esme, no nikdy mu nebola viac než sestra. Len 2 roky nato našla Emmetta. Bola na love ešte keď oni bývali v Apalačii ( ja s Jasperom sme sa k nim pridali o niečo neskôr ). Narazila na medveďa, ktorý sa Emmetta chystal zmárniť, tak ho zachránila a priniesla Carlislovi, aby ho pre ňu premenil. Odvtedy sú stále spolu.
Ja a Jasper sme tiež nadaný ako Edward. Ja vidím veci, ktoré sa môžu stať, veci, ktoré sa stanú. Ale je to veľmi subjektívne. Budúcnosť nie je vytesaná do kameňa. Veci sa menia. Videla som Jaspera , že ma hladá, ešte skôr, ako to vedel on sám. Videla som Carlisla a jeho rodinu a spolu s Jasperom sme ich išli hladať.
,,Nechajte ma to prosím vysvetliť. Nie je človekom, pretože jej srdce nebije, v tele jej neprúdi krv, ktorá vonia a má studenú pokožku ako my. No čiastočne nie je ani upírom. Žije z krvi zvierat ako mi, no je sýta aj z ľudského jedla. Úplne ako my, až na tú časť z ľudským jedlom." Na jeho tvári sa myhol pobavený výraz. ,,Je ľudské mäso kvôli jej rodičom s ktorými žije, no niekedy si zájde aj na lov."
,,Fuuj, ľudské jedlo!" Odfrkol si nahnevane Emmett. ,,Ako môže jesť takú ohavnosť?!" Nešlo mu to do hlavy. ,,Bleeé!" A striaslo ho tak, že sa mu plavovlasá Rosalie skoro zkotúlala z kolien.
,,Vravíte, že príde v pondelok?" Opýtal sa Carlisle mňa a Edwarda.
,,Áno, aspoň tak som to vydela." Povedala som s očami upretými opäť na Carlisla.
,,Dobre. Teraz už vieme, pre koho bude veľkým lákadlom i keď je niečo ako poloupír. Navrhujem, aby sme urobili preventívne opatrenia." Povedal premýšľajúc nad opatreniami, ktoré by podľa mňa boli vhodné najmä pre Edwarda i nás. Ale samozrejme i pre tú novú spolužiačku, ktorá ako vidím, bude moja najlepšia kamoška.
Pomaly som vstala, no neušlo to ich pozornosti.
,,Kam ideš Alice?" Spýtala sa ma doteraz tichá Esme.
,,Idem sa pripraviť…" V mysli som zablúdila k veciam na prípravu: byť milá k poloupírke Belle…
,,Hmm…Bella…" Hmkal zamyslený Edward.
,,Kto?" Spýtala sa Rosalie.
,,Tak sa volá tá poloupírka… Myslím, že sme vám to nespomínali." Bola som trochu v rozpakoch.
,,To si nám teda nespomenula… No pokiaľ sa nemýlim, tak jedinú Bellu, ktorú poznám…" Nedokončil, no pozrel sa na Edwarda, ktorý prikývol na jeho nedokončenú otázku. ,,To nemôže byť pravda! Bella Swanová je upír?!" Edward znovu prikývol. ,,Ale ako je to možné?! Bude to trochu komplikovanejšie ako som si myslel. Predsa to je len šerifova dcéra… Som len zvedavý, že ako prišla k záveru kŕmiť sa zvieracou krvou namiesto ľudskej. Musel ju chytiť akýsi nomád, ktorý poznal nás a teda aj našu výživu. Ale potom nechápem, prečo ju rovno nezabil alebo nevzal so sebou."
Ako si robil Carlisle svoje vlastné závery ja som prešla v mysli k mojim mysleným prerušeným prípravám: společné návštevy nákupných centier, Volterra, svatba…
Tentokrát ma prerušil Edward: ,,Svadba???"
,,Áno dobre si videl, svatba." Odpovedala som stroho.
,,Svatba???" Terez sa to spýtali všetci naraz.
,,Kto? S kým? Kde? Kedy? Ako???" Pýtal sa Emmett, ktorému to začalo všetko pomaly, ale iste dochádzať…
,,Ha, ha, ha, ha…!!! Náš Edi sa bude ženiť! Ha, ha, ha…!!! Neverím! Náš Edi ide do chomúta! Ha, ha, ha…! Kedy to presne bude Alice? Vieš, aby som si stihol zaobstarať nejaký slušný smoking…" Ešte stále sa smial.
,,Ešte nie je určený presný termín takže..." Odpovedala som do stratena s úsmevom. Edward to už viac nevydržal. Vybuchol od zlosti, vyrútil sa na chudáčika Emmetta. No ten ho bez väčších problémov striasol, lebo je z nás najsilnejší. Po necelých 20 sekundách tento zápas prešiel do konečnej fázy - naháňačky. Takto sa končila väčšina vytáčok na Edwardovu adresu. No podľa mňa sa to ani zďaleka nekončilo.
,,Na na naná, na na naná, na nananá na na na na naná…" V speve svadobného pochodu pokračoval aj vtedy, keď ho Edward naháňal po celom dome.
,,Ha-ha veľmi vtipné." Povedal po naháňačke namosúrený Edward a viac sa s nami o tom už nebavil. Aspoň nie v tento deň.
Odpochodoval za svojou jedinou láskou - klavírom. Edward je najlepší hudobník v rodine, no teraz to tak nevyzeralo. Ten klavír som aj začala ľutovať, lebo doňho toľko mlátil, až som sa bála, že z neho nič nezostane.
No Esme včas zakročila, lebo mala v obľube starožitné veci, ktorých súčasťou bol samozrejme aj tento starý, no dobre naladený klavír. Vôbec nechápem, čo ho na tom starom, ošarpanom i keď zrenovovanom klavíri môže tak baviť. Ani sa nečudujem, že je sám…
No dlho to tak nenechám. Neviem ako, ale ja ich dám dokopy…
Moje myšlienky prerušil Edwardov hlasný sykot na moju adresu. Vyplazila som mu jazyk.
,,Alice, láskavo prestaň ohovárať môj klavír." Vzápetí zodvihol jednu ruku a začal hladkať krídlo klavíra. ,,Neber si to k srdcu, veď ona to tak nemyslela. Ty si to najmilšie stvorenie na celučičkom svete…"
,Ale myslela' - protirečila som mu v mysli.
Zavrčal na mňa, no i na ďalej hladkal a chválil tú svoju jedinú a najmilšiu lásku…
 


Komentáře

1 ivča | 12. ledna 2010 v 11:16 | Reagovat

kedy si napisala 5 kapitolu ???

2 Ramy | E-mail | Web | 24. října 2011 v 17:42 | Reagovat

Good článek, ale nač stahovat kalhoty, když brod je ještě daleko....:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama