3. kapitola - Veľmi dlhý prvý pohľad

9. ledna 2010 v 20:07 | Dadush |  Stella Nova
Kopírovať so zdrojom!!!

Z pohľadu Alice

"Bože! Čo som komu urobil?! Zachráňte ma niekto! Help! Ešte jednu takú hodinu Španělčiny, ako bola tá dnešná, tak ma asi trafí šľak!... Teda, ak by to bolo v našom prípade čo i len trošku možné." Typický Emmett. Každý pondelok po hodine španielčiny takto lamentuje.
"Verím ti braček." Súhlasil s ním Edward. "Samé španielske slovíčka, ktoré sa musíme učiť a ktorým už vôbec, ale vôbec nerozumiem a ani nechcem. Ale predsa len, som si niečo zapamätal."
"Čo také?" Spýtal sa ako pri každej jemu položenej otázke Emmett.
"Vieš čo znamená ,Tengo la camisa negra'?" Spýtal sa ho Edward, ktorý od tolkej nedočkavosti skoro spadol zo stoličky.
"Jáj, viém! Toto som si čistou náhodou zapamätal." Povedal Emmett hrdo a vystrel sa tak, ako keby zhltol pravítko.
"Tak, čo to teda znamená? Už to prosím ťa nenaťahuj, lebo ti pravdepodobne praskne ďalšia guma v trenkách. A Rosalie ,povedala' - naznačil úvodzovky vo vzduchu- "že s kreslenými medvedíkmi sa im práve minuli." Jeho tvári sa nevyhol úškrn.
"Dobre. Tak takto to znie v preklade." A odrapkal : "Nosím ružové tangáče."
"To vážne?!" Spýtal sa ho Edward, ktorý sa rozrehotal na plné hrdlo.
Decká v jedálni sa otočili našim smerom.
"Edward, kľud!" Povedal Jasper.
"Ale nieeé! Hovorím, že to je preklad toho…hmm… Ako to vlastne bolo?" Robil sa zrazu nechápavým Emmett.
"Úplne, ale úplne zle!" Povedal so smiechom Edward.
"Tak ako to má potom byť?!" Nechápal Emmett.
"Nechaj tak…" Povedal stále vyškerený Edward.
Práve túto tému preberal Emmett s Edwardom na obede. Ako každý pondelok cez obedňajšiu prestávku budeme zase počúvať tie ich blbosti zo španielčiny. Podľa mňa ja španielčina zaujímavý predmet.
"Aaale, pooveedz! Pekne prosiiim! Zahrám sa aj na dobrého chlapčeka." Povedal Emmett a urobil psie oči na Edwarda.
"Nie a tým som skončil." Zrovnal ho Edward.
"Zlý chlapec." Povedal Emmett, škaredo sa na neho pozrel, zavrčal a päsťou začal búšiť do tácky s falošným jedlom, ktorú mal každý z nás pred sebou.
Na jeho reakcii sme sa iba zasmiali.
"Prosím ťa Emmett, už s tým prestaň. Vieš ako ma s tým dokážeš pekelne rozhnevať? Nažhaviť?
Tak, že zo mňa bude veľmi, ale veľmi zlé dievčatko…" Láskyplne naňho zavrčala Rosalie.
"Ako?" Opýtal sa Emmett nafúkane a hneď s tým prestal. Zahladel sa jej hlboko do očí.
"Takto." Povedala a vrhla sa naňho. Pobavene sa s ním bozkávala a on jej bozky opätoval.
V prestávkách madzi bozkami trošku zadychčaný Emmett vravel : "Toto je moje zlé diavčatko, ktoré mám tak rád." Rosalie sa mu poďakovala jemným vrčaním, podobné tomu, ktorým častujú levice svoje mláďatá.
"Na toto sa už nedá pozerať." Zašomrala som a Edward s Jasperom sa na mne pobavene zasmiali. Jasper ma silno objal a pobozkal na vrch hlavy. S Jasperom sme zotrvávali v tuhom objatí, keď sme zrazu stuhli. Keď nás takto videl Edward stuhol aj on a pozrel sa smerom za naše chrbty. Nažhavené sasanky sa ďalej spolu bozkávali a okolie si vôbec nevšímali. Ja spolu s Jasperom sme sledovali jeho ostražitý pohľad.
Bella sa k nám blížila s podnosom na jedlo.
"Máte sa?" Spýtala sa nás bezstarostným tónom. Podnos so svojím jedlom položila na stôl, prisunula si stoličku a sadla si na ňu. Jej zrak sa upriamil na Emmetta a Rose v tuhom objatí.
"To sú vždy taký, alebo sa k sebe prilepili sekundovým lepidlom, aby ste ich nemohli od seba odtrhnúť?" Spýtala sa nás trochu nechápavo, pričom si premeriavala ich prepletené končatiny.
"Nie." Odpovedala som. "Len im bolo trochu pridlho na teba čakať." Usmiala som sa.
"Aha." Nič viac na to nepovedala.
"To je iba vtedy, keď je Emmett pre Rose taký príťažlivý. Väčšinou sa to stáva po hodinách španielčiny." Vysvetlila som jej to podrobnejšie a pridala som aj úsmev. "Ehmm, ehmm." Odkašlala som si, aby som tak dostala večne na seba prilepené sasanky trochu od seba. Podarilo sa. Konečne sa od seba odlepili, našim smerom sa vôbec nepozreli, iba sa usmievali jeden na druhého ako nejaké opice pred zrkadlom.
"Mimochodom, máme tu hosťa, ak ste si nevšimli." Úspešne som pokračovala.
"Náhodou sme si to všimli." Odporovali jednohlasne a konečne sa na nás pozreli.
"Vďaka za vrelé privítanie." Povedala Bella smerom k nim sarkasticky a otvorila obal Mars tyčinky. S chuťou si z nej odhryzla.
Emmetta pri pohľade na ňu striaslo ako vždy, keď niečo ľudské videl alebo cítil… Ale aspoň to nemusí jesť.
Edward sa uchechtol nad mojimi myšlienkami a ďalej sledoval Bellu uchváteným pohľadom. Bella si všimla jeho záujem, tak sa mu teda uprene zadívala do očí.
Páni! Ich pohľady boli priam elektrizujúce! Akonáhle sa stretli očami, cítila som, ako keby do seba niečo zapadlo. Niečo ako dva chýbajúce diely skladačky, ktoré sa po dlhom hladaní spojili. Stále sa dívali jeden druhému do očí. Bolo to veľmi podobné Emmettovi a Rosalie, keď sa bozkávali. Ibaže toto boli vzdušné, očné bozky. Zízali sme na nich s ústami otvorenými dokorán.
Ako prvý sa spamätal Jasper, ktorý nás upozornil tichým odkašlaním. Všetci sme od nich odlepili oči, no oni mali zrak stále upretý na toho druhého. Ako keby to pre nich neplatilo. Začali sme im rukami kmytať pred tvárami. Boli ako sochy vytesané zo žuly, ani sa nepohli.
"Čo sa im stalo?" Spýtal sa prekvapený Emmett.
"Mňa sa nepýtaj." Odpovedal mu Jasper.
"A koho potom?" Pýtal sa opäť nechápavo.
"Belly." Povedal Edward pokojne, keď nakoniec od nej odtrhol oči.
Bella sa s úsmevom v očkách zadívala na mňa. Zahmlilo sa mi pred očami…
Vydela som sa, ako sa vozím v neznámom športiaku s bledým interiérom. Mierila som k nám domov. Samozrejme tam bola aj Bella na mieste spolujazdca. Zastavila som tichučko pred garážou, vypla motor a vystúpila z neznámeho autíčka. Zavrela som za sebou dvere a radosťou som sa skoro rozplakala. Práve som vystúpila z kanárikovo-žltého Porsche - 911 Turbo! Neverila som vlastným očiam, keď som toto vydela vo svojej hlave. Zrazu ma obklopila hmla a … ocitla som sa znova na obede.
"Prečo si s tým prestala? Bolo to také reálne! Ach! Je to len vízia?" Spýtala som sa sklamane.
"Výzia spojená s budúcnosťou." Odpovedala mi úprimne.
"Takže, sa to stane?" Spýtala som sa horlivo.
"Môže sa to stať, ale aj nemusí. Závisí to len a len na tebe."
"Budem robiť všetko preto, aby sa to splnilo!" Usvedčila som ju a vážne som prikývla.
Namiesto odpovede, iba pobavene mykla plecami.
"Čo to s vami ľudia bolo?" Stále sa pýtal Emmett.
"Bella mi ukazovala prostredníctvom svojich schopností svoj doterajší život." Pozrel sa na Emmetta a znovu na Bellu. "Bolo to fantastické. Nič podobné som ešte v živote nevidel. A stavím sa, že ani Carlisle." Dopovedal trochu zaskočene, no zároveň i pobavene.
"A ty Alice?" Zapáral do mňa Emmett.
"Tým, čo som vydela ja, ťa nemienim zaťažovať Emmett." Odvrkla som mu na jeho otázku.
"Aké máš schopnosti? A hlavne, koľko ich prosím ťa máš? Správne som počula, ak si spomínala dve?" Tentokrát sa spýtala Rosalie.
"Nemýliš sa. Počula si správne. Vlastne mám iba 3 schopnosti : čítanie myšlienok, štít a vniknúť vám do mysle pomocou ilúzii." Vychrlila na nás.
"Iba 3 schopnosti?!" Pýtal sa neveriacky Emmett. "Ja nemám žiadnu!..." Okrem svojej sily nemal žiadnu schopnosť. Chudáčik. "Koľko vás prosím ťa je?! Myslím to čítanie myšlienok…"
"Mne sa páčiš taký akýsi, Emmo." Zaškerila sa naňho ako vlašský orech Rose.
"Ale ja chcem mať nejakú super schopnosť!" Trval na svojom. "Vravel som ti, že ma tak na verejnosti nemáš volať!" Zasyčal na ňu.
"Aké rafinované dary." Povedal zamyslene Jasper.
"Aj ja hovorím." Usvedčila ho Bella jemne. "Najlepšie to je pri love. Vyhliadnem si nejakú vhodnú obeť, napríklad takú pumu. V hlave jej vytvorím dokonalú ilúziu, že som neaký chutný a krvavý steak, čerstvo odrezaný z mŕtvej kravy. Potom sa puma ku mne prikráda a myslí si : ,Jéj, našla som niečo chutnučké na zožratie!' " Povedala pobavene a pri tejto myšlienke sa uškrnula a oblizla si pery. Všetci sme na ňu zízali.
"Ty nie si nič na zožratie pre pumu…" Zamyslel sa Edward a pokračoval. "Ty si niečo na zahryznuti pre … mňa!" A vrhol sa na našu novú spolusediacu cez celý stôl s dravým výrazom na tvári. Bella s Edwardom pristáli na podlahe školskej jedálne. Všetci ľudia sa otočili našim smerom. Nemo a so strachom v očiach na nás zízali. Včas sme začali improvizovať.
Ja s Jasperom sme vbehli našou upírskou rýchlosťou do kuchyne a vyvolali sme tam ,menší' požiar, zatiaľ čo Rose a Emmett bežali k únikovým východom a kričali : "Horí! Volajte hasičov! 911! Rýchlo všetci von!"na nič netušiacich študentov, ktorí zožrali návnadu aj s naviakom…
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama