25. února 2010 v 18:25 | Dadush
|
Kopírovať so zdrojom!!!
Z pohľadu Belly
"Bella, miláčik? Počuješ ma?" volal ma Edwardov zamatový hlas. Vhĺbke duše som sa mu chcela ozvať, no moja myseľ mi to zatiž nedovolila…
Všetko bolo ako predtým. Pred mojim omdlením. Až nato, že okolo mňa kľačala a postávala Edwardova rodina a mňa stále bolela hlava, ale už nie tak, ako predtým.
Na pravej ruke som pocítila jemný chladivý dotyk. "Pulz má v poriadku." Povedal Carlisle pokojne.
Pootvorila som oči.
"Bella!" vydýchol Edward od úľavy. "Ako sa cítiš?"
Bola som trochu v rozpakoch, že tu ležím ako bezdomovec v jeho izbe, i keď som omdlela… alebo čo to bolo za štrajk v mojej hlave?
Chcela som sa posadiť, no Carlisle, ktorý kľačal najbližšie pri mne, ma chytil za rameno a jemne ma zatlačil späť k zemi. "Opatrne Bella, nevieme čo sa stalo. Edward?"
Najprv som si myslela že Carlisle chce od Edwarda vysvetlenie, no mýlila som sa.
Edward podo mňa jemne podsunul svoje chladné mramorové ruky. Zdvihol ma a obranne si ma pritisol k svojej hrudi.
Za sprievodu zvyšku rodiny ma odviedol do Carlislovej pracovne.
,Prečo jeho pracovňa?' spýtala som sa ho.
Neodpovedal, iba sa na mňa pozeral vyľakaným pohľadom.
,Edward, čo sa stalo?' Pýtala som saď alej.
Nič. Žiadna odpoveď. Nulová aktivita.
"Edward?" opýtala som sa už nahlas.
Vošli sme do Carlislovej pracovne.
"Polož ju sem." Nariadil Carlisle.
Naraz som pod sebou pocítila koženný poťah pohovky v Carlislovej pracovni. Edward ma jemne položil a odstúpil odo mňa.
Jeho miesto nahradil Carlisle.
Z vrecka na košeli vytiahol svoju doktorskú žiarovku a zasvietil mi ňou do očí. Keď mi žiara baterky oslepila oči, zalapal po dychu...
Nerozumela som jeho vírazu.
"Carlisle, čo..." chcela som sa ho opýtať, no už ho nebolo.
Zdvihla som sa na lakte a hľadala som ho oslepenými očami.
Lahla som si späť na pohovku. Stále som nič nevidela. Zašmátrala som rukou, až som nakoniec pod prstami zacítila chladnú pokožku.
"Edward?" Opýtala som sa stále dezorientovane.
Keď som sa mu zahľadela do tváre, náhle akoby tá žiara, kvôli ktorej som bola dočasne nevidomá, sa rozplynula.
Díval sa na mňa ustarane... Zmätene? Nebola som si istá.
Náhle som začula naliehavý sykot. Edward prudko otočil hlavou, ako keby niekto zakričal jeho meno.
Sledovala som Edwardov pohľad.
Nemusela som dlho hľadať zdroj sykotu. Carlisle stál už pri nás.
"Čo ste to preboha stvárali?!" Zahromžil a tresol Edwardovi hrubočíznou knihou po hlave.
Edward sa vystrel v svojej plnej výške a zavrčal.
"Ako si mohol?!" Pýtal sa ho i naďalej Carlisle.
Chcela som sa rýchlo postaviť medzi nich. No na nohy som sa zbierala príliš rýchlo a okolitý svet sa so mnou zatočil.
"Čo sa to so mnou deje?" chcela som vedieť.
Edward sa uvolnil a otočil sa ku mne. Podišiel bližšie a ruky mi jemne položil na ramená.
"Bella, budeme mať babätko." Keď to vyslovil, nahodil taký hrejivý pohľad až ma pichlo pri srdci.
"Č-č-čože?!" ,Čo to trepeš? Veď ty nemôžeš mať deti. Ty si navždy ustrnul v tejto podobe... Ako je to možné?' Chtiac-nechtiac som naňho v mysli kričala. "Prečo mi neodpovedáš?" Chcela som vedieť.
"Veď sa ma na nič nepýtaš." Povedal zarazene.
"Ale áno, do kelu! Div že si ide na tebe zlosť vyliať..." Vplietla sa do divného rozhovoru Alice.
Všetci sa nechápavo pozreli na Alice.
"Keď Bella odpadla... V jej hlave sa stali veľké zmeny, ktoré niečo vyvolalo. Zmeny, ktoré sa jej páčiť nebudú."
"Aké zmeny?" Spýtala som sa.
"Bella," podišla ku mne bližšie, čupla si k pohovke a položila mi ruku na plece. "Neviem, čo za zmätok sa ti vytvoril v hlave, ale prišla si o svoje schopnosti. Preto ti Edward neodpovedá - v mysli. On ťa nepočuje."
Neveriacky som sa na ňu pozerala. "A-a-ako to myslíš, že som prišla o schopnosti? Edward ma nepočuje?"
Pokrútila hlavou.
"Ale čo to spôsobilo?" Chcela som si zachovať pokojný hlas, tak som sa radšej nadýchla.
"Dieťa, ktoré nosíš pod srdcom." Povedala mi.
Celý zvyšok famílie sa nervózne nadýchol.
"No, super. Úžasné. 17-ročný Edi sa neudržal a zbúchal hneď prvú poloupírku, čo mu došla pod ruky..." Samozrejme Emmett.
No Edward nemal v úmysle, aby Emmetovi len tak prešli narážky na jeho osobu. Tak ho schytil a ruku mu zakvačil okolo krku, aby mu zabránil v nejakých útokoch. Emmett sa mu snažil vykrútiť, ale Edwardov pevný stisk mu to nedovolil. Emmettovi neostalo nič iné len vrčať, nadávať medzi tým a pokúšať zneškodniť Edwardove nebadané útoky. Edward sa tvárou a otvorenými ústami približoval k Emmettovmu krku...
"Nie!" Snažila som sa ich zadržať. Vstala som, ale moje kolená sa mi podlomili a okolo som videla ruky, čo sa ma snažili zadržať pred ďalším pádom.
"Bella, bude to v poriadku." Tíšila ma Alice.
"Edward," prehovorila Alice až príliš pokojným hlasom. "To dieťa nie je tvoje."
Edward ztuhol s ústami preiloženými k Emmetovmu krku. V zlomku sekundy pustil Emmetta a podišiel k nám bližšie.
"Nie je?" Chcel vedieť.
"Nie, nie je. Veď ste sa spoznali len dnes, nie? Vary ste sa poznali už dlhšie?" Chcela vedieť.
"Nie." Povedali sme naraz s Edwardom, Keď dozneli naše slová, obaja sme sa na seba pozreli.
"A koho potom je?" Spýtal sa Carlisle stále s hrubou knihou v rukách.
"Jacoba Blacka." Povedala Alice.
Prudko som vydýchla.
"Toho mačkolaka?" Opýtal sa nechápavo Emmett. "Bella..." Nedopovedal, pozrel sa na mňa a začal sa otriasať smiechom. Rozrehotal sa a vyšiel z miestnosti.
Strašne som chcela vedieť, čo ho tak pobavilo, no došlo mi, že som stratila schopnosti. Rosalie vykráčala za ním z miestnosti...
Tááákže, uverejnila som 6. kapitolu Stella Nova a dúfam že sa Vám páčila.
PS: zanechajte svoj koment so svojim názorom
Thank's :)
no toto ma dostalo
