7. kapitola - Idiot

2. března 2010 v 17:48 | Dadush |  Stella Nova
Kopírovať so zdrojom!!!

Z pohľadu Jacoba

Prišiel som domov. Viac som už dnes behať nedokázal. Sam nevie, kedy máme dosť? Preboha, veď nám vidí každú jednu myšlienku, čo nám prebehne hlavou. Behať v jednom kuse 6 hodín denne a bez prestávky. Naposledy som odpočíval tesne predtým, než mi Bella zavolala, že naše stretnutie musí odložiť… Dôvod mi nechcela prezradiť. Keď som Samovi myšlienkou podal otázku, že prečo toto všetko robíme, v jeho odpovedi som počul hlas vodcu. To je celý Sam. Až příliš sa vžíva do legiend našich prastarých otcov. Vtedy bola totižto naposledy obnovená svorka mačkolakov. Vtedy sa tu naposledy objavili ciciaci.
Vraj. Povzdychol som si a ďalej som kráčal von z lesa k nášmu domu. Ale i tak sú v tom stále nejak zamotané tie pravidlá. Pravidlá svorky. Načo nám sú? Okolo žijúci ľudia o nás ani len netušia a v okolí nemáme žiadnych nežiaducich ciciakov…
Ups! Preriekol som sa. Máme tu "pár" nežiaducich ciciakov. Lenže oni sú tí "dobrí". Sami seba nazývajú vegetariánmi - vraj ich žartík. No jasné! Vždy keď si na to pomyslím, mi až mráz behá po chrbte a ruky zatínam v päsť. Protivný ciciaci!
Vyšiel som po schodoch na verandu a už som vedel, že ma dnu nečaká nič dobré. Nadýchol som sa a pomaly som otvoril dvere. Zatiaľ je všade ticho. Ako ticho pred búrkou. Môjho otca som našiel v obývačke pred telkou úplne ponoreného do zápasu, ktorý dávali naživo v telke.
"Čau oci, ako sa máš?" Začal som.
"Pšt!" Zahriakol ma. "Vydrž ešte 2,5 minúty - to bude koniec prvej tretiny. Zatiaľ Slováci vedú nad Švédmi na zimnej olympiáde. Potom sa ma vypytuj. Čil počkaj synu." A ďalej civel na tú rachotiacu bedňu.
Sadol som si na vyšúchaný gauč v našej malej obývačke a snažil som sa vžiť do posledných minút zápasu. Ani som nevedel, že Slováci sú dobrí v hokeji. Hmm… Slováci, Slovensko… Kde to vlastne je? Hlboko vnorený vo svojich myšlienkach som sa postavil a odkráčal do svojej izby na prízemí.
"Kde je? Kde to len dočerta je?!" Hundral som si pod nos. "Keď tú blbú haraburdu niekto potrebuje, tak sa odrazu vyparí... Auuu! Tak tu si, ty potvora!" Nakopol som si palec o tú vec, čo som hladal - glóbus. Kde je to Slovensko, čo má takých dobrých hokejistov? Dumal som s prstom na glóbuse. Prechádzam prstom cez severnú Ameriku, cez južnú Ameriku, Afriku, Austráliu… No zatiaľ žiadna zmienka o tom Slovensku. Hmm… Aké ešte má zemeguľa kontinenty?
"Telefón!" Zakričal na mňa otec od telky.
"Idééém!" Odpovedal som skôr nervózne zvoniacemu telefónu, než otcovi. Zdvihol som slúchadlo. "Haló?" Opýtal som sa ako idiot.
"Čau Jake, ako sa máš?" Opýtal sa ma z telefónu Bellin hlas.
Vzdychol som si. Tak dlho som nepočul jej hlas. No, vlastne to bolo dnes chvíľu po obede… "Ahoj Bells. Prečo si dnes nemohla prísť?"
"No bola som u spolužiak…čky a tak. Ale mám jednu novinku a nebude sa ti veľmi páčiť…"
Hneď ako to vyslovila mi došlo, že toto bude tá búrka. "Tak to vyklop."
"Jake, nechcem ti to hovoriť po telefóne… Nemohli by sme sa niekde stretnúť? Vieš, radšej by som ti to chcela povedať medzi štyrmi očami…" Zaváhala.
"Bells, vieš… Ja som teraz prišiel domov a som strašne unavený…" Na dôkaz som si akože unavene zívol, ale ona to vidieť nemohla. Keď odmietla ona mňa, môžem odmietnuť teraz ja ju. Tým sa stav vyrovná. Nad touto myšlienkou som sa pousmial. "Nepočká to na neskôr?"
"Jake, je to dôležité..."
"Bella, neskôr. A mimochodom, nevieš kde sa nachádza Slovensko?"
"Jake, mal by si chodiť viac do školy... Slovensko sa nachádza v strednej Európe a hraničí s..."
Keď som zistil, čo som chcel, tresol som slúchadlom o telefón.

Z pohľadu Belly

"Ten debilný, vypatlaný a ešte neviemaký mačkolak! On proste tresol slúchadlom!" Vrieskala som histericky na Cullenovcov i keď oni za to jednoducho nemohli. Ešte som bola u nich a pripadala som si totálne nemožne. "Ako môže byť otcom môjho dieťaťa?! Nášho dieťaťa?!" Pokračovala som.
"Bella, vieš, ja som doktor a ľudská príťažlivosť... No neviem ako by som ti to povedal..." Začal Carlisle a všetky oči v miestnosti sa otočili k nemu.
Z obývačky som počula Emmettov začínajúci rehot, ktorý neveštil nič dobrého. Intenzita jeho smiechu sa približovala, čo nám napovedalo, že sa vracia späť do Carlislovej pracovne. Podišiel k zmetenému Carlislovi a pokojne mu položil ruku na plece. Všetci sme sa dívali na Emmetta, ktorý sa usmieval od ucha k uchu. Tento úsmev neveštil nič dobré. "Vieš Bella... ako by som ti to vysvetlil?" Odmlčal sa a akože sa poškrabkal po štici. Vravím akože, pretože upírov nič nesvrbí. "No, idem rovno na vec. Jednoducho, stalo sa to, že ste nepoužili ochranu. Spokojná?" Zložil si ruku z Carlislovho pleca, podišiel ku mne bližšie a ak to bolo ešte možné, tak jeho úsmev sa rozšíril. Ako je to možné?
No to, čo povedal ma absolútne dostalo. Bolo mi jedno, že som pred chvíľou odpadla a stalo sa mi neviem čo, ale vyskočila som z pohovky a vrhla som sa na Emmetta. Emmett a ani nikto iný môj útok očividne nečakali. Takmer som nič nevnímala. Vnímala som len jemný cinkot skla dopadajúceho na podlahu pracovne a svištiaci vzduch okolo nás. Zrazu sa ozval rachot a obaja sme skončili na kameni alebo lepšie povedané, na tom, čo z neho zostalo. Takže pravdupovediac sme ležali na kope prachu. Než som sa stihla z toho pádu spamätať okolo krku ma oblapili niečie ruky. Nebol to smrtiaci chvat, pred ktorým by som sa mala stiahnuť. No bol to chvat, ktorý ma chcel odtiahnuť od Emmetta aby som mu neublížila. Tie niečie ruky ma jemne odtiahli od Emmetta a ja som im podľahla. Zistila som, že to boli Edwardove ruky, no zistila som to, až keď si ma obranne pritisol k hrudi...
 


Komentáře

1 KirQa | Web | 2. března 2010 v 17:58 | Reagovat

ahojky hlásla by jsi prosím pro KirQa na adrese: http://co-lors.blog.cz/1003/sonb-2-kolo
byla bych ti moc vděčná a ráda kdykoliv oplatím =)

2 Alex | 2. března 2010 v 18:42 | Reagovat

to nic neyriesilo :D sak ma uz nenatahuuuuj  :-P

3 kikinka | 2. března 2010 v 18:45 | Reagovat

super...rýchlo pokrčovanie, ako to bude ďalej  :D

4 Dadush | Web | 2. března 2010 v 20:04 | Reagovat

[2]: riesenie bude, len Vás musím ponapínať trošku :D:D:D:D

5 Alex | 3. března 2010 v 10:34 | Reagovat

[4]: waaaa :D :D :D :D :D ale ne ... ale uz sa tesim na pokracovanie ... alebo vlastne  ja som viac asi aj zvedava ... no dobre utavime to ... takze : som nedockava a chcem vediet ako to bude pokracovat  O_O  :-D

6 Gaudi | Web | 4. března 2010 v 12:14 | Reagovat

no huráá, konečno som si našla čas a prečítala si to :D Slovensko:švédsko? :D:D:D Som rada, že bol Jake oboznámený s tým, kde leží Slovensko :D super kapitolka, pokrečkooo!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama