8. kapitola - Koniec

6. března 2010 v 17:54 | Dadush |  Stella Nova
Kopírovať so zdrojom!!!

Z pohľadu Belly

Už prešiel týždeň a Jacob sa mi ešte neozval! Zrejme si ten svoj chlpatý zadok vetrá niekde v La Push. Ja som sa snažila o prímerie, ale vždy, keď som mu volala to buď nikto nezdvíhal alebo to zdvihol Billy. Neviem, či Jacobovi odovzdal všetky moje odkazy. Ale to teraz neriešim… zatiaľ. Sú aj dôležitejšie veci, napr. čo budem teraz robiť? Čo poviem Charliemu? Ako mu to poviem? Neviem, podľa mňa je na tieto veci ešte skoro... V mysli som cúvla ako správny zbabelec.
Uff!
Povzdychla som si a dupla som na brzdu. Jeden jediný semafor vo Forkse a ešte aj ten ma stopne! Fakt úžasné! Mamička tlačiaca pred sebou kočík, ktorá prechádzala pred rachotiacou kapotou môjho pickupu, mi venovala nevrlý pohľad. Povzdychla som si a len som dúfala, že ja taká nebudem. Ruka mi mimovoľne skĺzla na brucho a… Zozadu na mňa zatrúbil nejaký nepokojný vodič.
"Už idééém!" zaradila som rýchlosť a pridala plyn. Mala by som sa poponáhľať - Charlie nemá rád, keď sa obed nepodáva v ten správny čas. Ale jemu sa to ľahko povie, jemu je jedno kedy bude jesť. Veď je človek…
Vodič za mnou trúbil i naďalej. 'Čo na mňa toľko trúbiš, ty idiot?' pomyslela som si nahnevane. Už netrúbil len on. Objavilo sa i druhé, tentoraz intenzívnejšie trúbenie. Trúbenie nejakého nákladiaka… Než som sa stihla obzrieť, bola som už pod kolesami zadnej nápravy nákladiaka prevážajúceho drevo. Mojim autom mlátilo ako pri hurikáne. Všade okolo mňa rinčalo sklo aj kovový obal môjho doteraz nikdy prevalcovaného nákladiačika. Všetko sa v priebeho pár sekúnd zmenilo na nepoznanie.
Keď som si bola istá, že už je povšetkom, snažila som sa vymotať z bezpečnostného pásu. No zistila som, že moje nohy sú uviaznuté pod volantom… Cítila som, jako mi po tvári i krku tečie pramienok krvi. Pricapila som si ruky na tie pramienky a ostala som v šoku, keď som zistila, že to nie sú pramienky, ale prúdy krvi. Nezastaviteľné prúdy krvi… Pocítila som pálčivú bolesť v celom tele, no najmä v hlave. V ušiach mi pišťalo, zmalátneli mi ruky i viečka. Oči sa mi pomaly ale isto zatvárali. Nie! Ja nechcem spať! Nevládala som pohnúť ani prstom, tak som len ostala bezvládne ležať a čakala som na niekoho, kto ma vyprosí z vraku môjho auta. Počas toho čakania na niekoho sa mi začali pomaly zatvárať viečka, bolesť ma úplne posadla a… ja som sa jej prestala brániť…

Z pohľadu Carlisla

Nemocničné dvere sa rozleteli. Práve sa mi začala služba v nemocnici vo Forkse a ja som sa ihneď vrhol k môjmu prvému dnešnému prípadu.
"Čo tu máme?" Spýtal som sa.
"Vážna autonehoda na našej jedinej križovatke." Povedal a pokrútil hlavou sanitár tlačiaci nosidlá s bezvládnym telom.
"Kto je to?" Vyzvedal som ďalej.
"Bella Swanová, šerifova jediná dcéra… Hasiči ju z auta vystrihovali vyše hodiny. Z toho auta nič neostalo…" Pokrútil hlavou a tlačil nosidlá ďalej.
Vyrazilo mi dych. "Ako je na tom?"
"Snažíme sa ju oživiť niečo cez pol hodinu, ale nemáme žiadne odozvy." Bezvládne pokrútil hlavou.
"Oživujte ju ďalej. Hneď som tu!" Dal som mu pokyny na najbližších pár minút a ľudskou rýchlosťou som sa rozbehol do kancelárie.
Záchranári sa usilovali oživiť Bellino srdce a ja som telefonoval domov.
Konečne to zdvihol.
"Carlisle, čo sa deje?" Už niečo tušil.
"Okamžite sem musíš prísť. Bella mala vážnu autonehodu a nevyzerá to najlepšie…" Nedokázal som dopovedať.
"O chvíľu som tam…" V pozadí som počul vzduch rozvírený behom.
Vec vybavená. Zachránime ju. Nedopustíme, aby zomrela. I keď klinicky je nejaký čas mŕtva… Otváral som dvere vo chvíli, keď sanitár povedal: "Čas smrti 11:56."
Ostal som nehybne stáť medzi dverami. Ešteže tu bude o chvíľu Edward. Musím konať, a to rýchlo.
"Zoberte jej telo do márnice." Pokynul som prizerajúcemu sa personálu.
Prikývli a potichu odniesli jej telo.
Nemocničné dvere sa po druhýkrát rozrazili a objavil sa v nich predčasne zvráskavený a uplakaný Charlie.
Podišiel som bližšie k nemu. Musím mu niečo povedať a nebude to veľmi príjemné - hlavne preňho. "Charlie, je mi to ľúto. Nedalo sa už nič urobiť."
Pokrútil som hlavou. Charlie krútil hlavou sem a tam, akoby sa chcel tej myšlienky zbaviť. Akoby to nebola pravda, ale len zlý sen, z ktorého sa hneď prebudí. "Nie, nemôže!" Krútil hlavou a už z uplakaných očí sa mu začali rynúť nové prúdy sĺz.
Zacítil som Edwardov pach a hneď na to i jeho jemné našľapovanie na nemocničnej podlahe.
'Jej telo je v márnici. Odnes ho k nám a priprav všetko na premenu. Ja to tu vybavím.' Pomyslel som si.
"Nebude neskoro?" Počul som chvejúci sa šepot jeho pier.
'Nie, ešte to zvládne.' Pomyslel som si a utešoval som vzykajúceho Charlieho…


 


Komentáře

1 Gaudi | Web | 6. března 2010 v 18:04 | Reagovat

O_O  O_O  O_O si robíš prdel? toto som akosi nečakala :D ale šak dobre...aspoň je vystarané s Jacobom a ...hádam  :-D ďalšia kedy? :-D

2 kikinka | 13. března 2010 v 12:48 | Reagovat

no páááááni...wow O_O ....ju dufam, že bude pokračovanie :D

3 Dadush | 13. března 2010 v 17:08 | Reagovat

[2]: bude, bude :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama