Aj za cenu života by Lexie

13. března 2010 v 20:35 | Dadush
Volám sa Ashley a nikdy som neverila že sa zamilujem. Aj keď som super a nádherná, a každý na mňa s úžasom pozerá. Má to totiž jeden háčik. Som upír. No asi nikdy sa nedozviem, kto ma premenil. Vlastne, vôbec mi to nevadí a som rada, že to niekto urobil.
Je to úžastné. Tá rýchlosť. A lov je taký... plný napätia. Milujem, keď ma tá spaľujúca túžba po krvi úplne ovláda. Je to úžastné. A najlepšie zo všetkého je, že nestarnem. Teraz už mám okolo stošesťdesiatšesť rokov a stále vyzerám na 19.

876201786


Už dlho cestujem po svete, no rozhodla som sa, že sa niekde usadím na dlhší čas, aby som mala korisť priamo na dohľade. A aj keby ľudia mizli, nik by si to nevšimol. A ak by si to aj všimol, tak by nič nezistil. Teraz som prišla na Cubu. Bol to deň ako každý iný. Lov, krik,strach a očarenie, keď sme zrazu na seba narazili. Okamžite som sa do neho zamilovala, a aj on do mňa. Bolo to, ako by sme sa poznali celú večnosť. Spoznali sme sa lepšie a šialene sme sa milovali. Vytvorili sme pár a spolu sme z Cuby odišli, lebo sme sa zhodli na tom, že tento ostrov je dosť malý.
Teraz už s Chrisom cestujem po svete päťdesiatdva tokov. Usadili sme sa v Texase. Je tu totiž viac ľudí- viac potravy. Keďže nik z nášho druhu toto mesto nevlastnil, tak sme sa ho ujali my. Lovili sme prevažne v noci a ak náhodou cez deň, tak sme dávali obrovský pozor, aby sme sa neprezradili.Boli sme, a aj sme spolu šťastný. Nepokúšali sme si vytvoriť takých ako my. Mladí konajú na vlastnú päsť a nám sa o nich starať rozhodne nechcelo.
Po nejakej dobe sa k nám pridali ďalší traja. Volali sa Taylor, Liz a Mike. Bolo nám spolu dobre. Nazývali sme sa Páni Texasu. No teraz som sa s Chrisom chcela osamostatniť. Odišli sme a mesto prenechali Liz. S Chrisom sme sa rozhodli ísť na sever.
Cestou sme lovili. Bolo nám spolu nádherne. V noci, keď všetci spali, sme úplne spustošili mesto. Nik nič netušil. No cez deň je to lepšie. Keď si vás korisť všimne, od úžasu úplne onemie. Pre ľudí sme asi ako anjeli. No keď sa na nich vrhneme... . Najskôr vidíte ich užasnutý pohľad, potom sa im po tvári mihne rozčarovanie, maska bolesti, ozve sa bolestný výkrik, ale to už je pre nich neskoro. Skoro si to ani neuvedomia.
Akurát sme dorazili do jedného mesta. Myslím že to je Seattle. Cestou sme nelovili a boli sme úplne vysmädnutí. Nasýtili sme sa teda tu. Ani som si to moc neužila. Keď sme boli hotoví, pokračovali sme ďalej na sever. Práve sme prechádzali cez les, no zrazu sme začuli dupot nôh a zacítili čudný zápach.
,, Čo myslíš že to je Chris? " opýtala som sa.
,, Netuším, no nech je to čo chce, srašne to páchne." odvetil.
To už sme obaja krčili nosy.Páchlo to ako zmoknutý pes. PES?! A zrazu sme ich uvideli. Pred nami sa týčili prerasťené psiská, či skôr prerestení vlci. Boli traja. Prvý bol sivý, druhý hnedý a tretí bol čierny. Neverili sme vlastným očiam. Zrazu sa však na nás vrhli.
,,Ashlee bež! Zachráň sa!" kričal.
,, Neopustím ťa!" v tom sa naňho vrhol ten sivý, čudne páchnuci pes.
,, Beeež!!!" jačal zabratý do boja. Chris mal schopnosť presviedčať, tak som ho bez odporu poslúchla. Pobehla som len trochu,a vyšplhala som sa na strom, odkiaľ som sledovala svoju lásku, ako bojuje s tými vlkmi.
Teraz ho už obkolesili a útočili naň zo vetkých strán. Jedného sa mu podarilo zneškodniť. Smradľavá sivá kopa teraz ležala bez života schúlená na zemi. Trochu som si vydýchla. Aj keď už jedného zneškodnil, boli tam ešte ďalší dvaja, ktorí bojovali rovnako zúrivo ako on. Takéhoto som Chrisa ešte nevidela. No v tom sa mu ten čierny zahryzol do stehna a odtrhol mu z neho hodný kus. Nemo som na túto scénu hľadela. Veď to predsa nie je možné. Toto sa ešte nikomu nepodarilo. Čo sú toto pre boha za stvorenia? No Chris bojoval ďalej, aj keď tvár krčil v bolestnej grimase. Zrazu sa na zemi objavilo aj jeho rameno. Z hrdla sa mi vydral vzlyk, ktorý sa zmenil na zúrivé vrčanie.
,, Zostaň tam kde si, ja ich dorazím!" kričal odhodlane, no ja som počula tú beznádejnosť a bolesť v jeho hlase. Bola som zúfalá. Nemohla som nič urobiť. Sľúbila som mu to. Odrazu spadol čierny na zem a už sa nepohol. V tom sa na Chrisa vrhol ten hnedý a moja láska klesla k zemi, kde ho tá kopa hnoja trhala na kusy.
Nie! To predsa nemôže byť pravda!
Ten hnedý ho pozbieral a odvliekol preč.Keď mi zmizli z dohľadu, zliezla som dole. Vrelo to vo mne. Bola som pripravená na pomstu aj za cenu života.


Nechala som sa úplne vysmädnúť. Zúrivá som sledovala pach toho obrovského vlka, ktorý ma zaviedol až do nejakej dediny plnej ľudí. Dorazila som tam za úavitu. Lúče práve vychádzajúceho slnka sa od mojej pokožky odrážali ako diamanty. Všetci na mňa užasnuto hľadeli a ja som vedela prečo. Zrazu sa mi začali klaňať, akoby ma uctievali. Mňa v šak zaujímalo len jedno. POMSTA.
,,Kde je ten vlk, čo zabil Chrisa?" nik mi však neodpovedal. Všetci čosi mrmlali akýmsi čudným jazykom.
Vedela som že som tu správne. Cítila som tu to psisko. Tu bol pach najsilneší. Veď obrovský hnedý vlk by len tak bez povšimnutia neprebehol cez dedinu - či skôr osadu. Vedela som že bude niekde tu. Asi mi nerozumeli dosť jasne tak som opakovala.
,,Kde je ten vlk, čo zabil Chrisa?!" no oni na mňa len užasnuto hľadeli, tak som pokračovala. ,,Povedzte mi to, lebo vás pozabíjam a nájdem si ho sama!" no oni nič.
V tom niečo malé dieťa zadrmolilo tým šialeným jazykom. Ľudia sa na mňa opäť pozreli, no teraz už vydesene. Ich vtedy úctivé výarazy vystriedala panika. Myslím, že už vedia čo som zač. Všetci začali kričať a utekať. Ja som však bola vyprahnutá a potrebovala som sa nasýtiť, i keď tí menší páchli podobne ako to psisko. Masaker sa začal. Najskôr som sa vrhla na ženu, ktorá sa pokúšala chrániť dieťa. To nasledovalo hneď po nej. Bola som šialene zúrivá.
Takto som pokračovala bez ohľadu na to, či je to muž, žena, či dieťa. Niektorí, ktorých som nechytila tam, sa pokúšali odplávať na loďkách. Musela som sa zasmiať. Myslia si že mi môžu utiecť vo vode? Vrhla som sa teda za nimi. Plávala som ako šíp. Ani raz som sa nemusela nadýchnuť. Loď som rozlámala na kusy. Zostali len trosky. Väčšinu z nich som už zabila, no zrazu som opäť zacítila pach zmoknutého psa a dupot štyroch mohutvých láb. Zvrtla som sa a plávala späť na breh. Mojím smerom bežal ten hnedý. Bol sám. Vedela som že ma ide zabiť. Pred očami sa mi vybavil Chris bojujúci s vlkmi. Opäť mnou lomcovala zúrivosť. Už bol len kúsok predo mnou. Vrhli sme sa na seba. Ja som však bola rýchlejšia. Preskočila som ho a zozadu oblapila rukami. Zatlačila som. Počula som praskot kostí, no zovretie som nepovolila. Ešte viac som zatlačila. Vlk zaskučal a ochabol v mojom zovretí. Už som nepočula tĺcť srdce, tak som ho len odhodila na zem. To bolo rýchle. Pomyslela som si.
Zrazu od niekaľ som začula vzlyky. Pozrela som sa teda tým smerom a uvidela som tam stáť ženu a...ďalšieho vlka. Tento bol čierny no na papuli a srsti bol sivý. Z hrdla sa mu ozývalo vrčanie rovnako ako mne. Rozbehol sa a chňapol po mne, no ja som sa uhla.
Vedela som že to bude boj na život a na smrť. Veď ako inak by to už len mohlo byť? Bol to dlhý boj. Na chvíľu sme od seba odskočili, na zlomok sekundy sme na seba pozreli a už sme opäť boli v sebe. Cítila som, že vlk začína byť unaavený, keď v tom sa k nám rozbehla tá žena s nožom v ruke, ktorý som si pred tým nevšimla. Ja som na ňu len pohŕdavo pozrela a usmiala som sa. Myslí si že ma môže zabiť? Nôž by cez moju pokožku aj tak neprešiel. Nevenovala som jej teda pozornosť a bojovala ďalej. Teraz mi už vlk od vysilenia ležal pri nohách. Akurát som sa chystala zasadiť smrteľný úder, keď v tom...
Tá ženská sa predomnou vrhla na kolená a zabodla si nôž do hrude. Pousmiala sa a klesala k zemi. Z tela jej vystrekol prúd krvi. Zacítila som ten úžastný pach, ktorý odpútal moju pozornosť. V tom sa na mňa vrhla tá smradľavá kopa. Odrazu, ako by mi hrdlom preniklo sto ostrých ihlíc. Zvreskla som. Pocítila som strášnú bolesť, praskot a potom bolo už len ticho. Moja posledná myšlienka bola ,,Už idedm Chris. O chvíľu budeme opäť spolu."

Kopírovať jedine so zdrojom!!!




 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama