Čo z toho vznikne...

14. dubna 2010 v 12:09 | Dadush & Gaudi
Čo z tohto vznikne...
Stefan nalieva lieh do zápalných fliaš, ktoré sa chystá na Halloween hádzať nič netušiacich obyvateľom Mystic
Falls priamo do obydlí... Prikladá fľaše, prikladá a začne sa obzerať... 'Nejako mi tie fľaše miznú' pomyslel si. To už Damon trieli preč až sa za ním práši s plnou náručou fliaš naplnených liehom, aby ich vypil, pretože všetci obyvatelia Mystic Falls majú v tele 'spoříš' (provain - neviem ako je to v SK, (železník, Dadush, železník :D)), tak sa nemôže nasýtiť z ľudí, ale ostal mu alkohol... Stefan kričí za Damonom:
"Vráť mi tie fľaše! Ten lieh som nekupoval pre teba! Choď si do Forksu! Tam žije Bella, čo neodolateľne vonia!"... No Damon si ho nevšíma, beží ďalej a Stefan chytí najbližšiu fľašu a vypije ju do dna...
Uteká ďalej a vypije ďalšiu…a ďalšiu… a ďalšiu.
"Hej Stefan, vypil si toho viac než ja, nezdá sa ti? To sa mi k tebe akosi nehodí." Zahučí na neho ožratý Damon.    
"To si nemôže jeden úbohý úpír pod papučou raz za čas poriadne vypiť?" opýta sa v podguráženom stave Stafan.           
" No kooonečne si si to braček priznal… poď zabavíme sa spolu." Odvetil mu Damon, chytil ho okolo pliec a spolu sa dosť nerovným krokom vybrali smerom do mesta.
Dvere Grill-u sa rozletia a dnu vtrhnú v podguráženom stave Damon so Stefanom. Jeden druhého podopierajú, nevidia 2 metre pred seba. Tackajú sa k baru.    
"Matt. Burbon. Čistý. 2 krát." Rozkáže Damon zaskočenému Mattovi. Stefan sa tvárou otočí k Damonovi, rukami ho schytí za golier košele a trase ním a trase a dohovára mu: "Damon! Načo mi to je? Tá láska a to všetko?" Nechápal podnapitý Stefan.        
Damon sa mu uprene zahľadí do očí, ako keby chcel použiť svoju Silu. Zažmurká na brata a spustí: "Stef..." Nedopovie. Divne sa zatvári, otvára ústa ako ryba na suchu... Nič mu z nich nevyjde... až si nahlas uľaví.
"Damon! Ty hovado jedno nekultúrne!" Povie Stefan opitým hlasom.   
*A to si ešte Stefan poriadne nepotiahol nosom...*
Stefan potiahne nosom a ...
od toho smradu ho vystrie...

"Stefan! Stefi! Stef!! Čo je s tebou!"
zjaví sa po nejakej chvíli
v bare z ničoho nič Elena a trasie Stefanovi za plecia. Stefan zjavne nereaguje a Elena je v koncoch. Obzerá sa okolo seba, no nie je tam nikto, kto by jej bol schopný pomôcť. Zdalo sa jej, že tam pred chvíľou ešte videla Damona, ale teraz akoby sa po ňom zľahla zem.
"Stefan!" skríkne ešte raz, no keď nevidí žiadnu reakciu, začne s prepleskol. Päť rán zľava, štyri sprava, no ani to nepomohlo. Akurát Elena si privodila zranenie a boľavo si šúcha dlane.
"Zbláznim sa z teba, Stefan!" zanadáva si pre seba a opäť sa obzerá, či sa neobjavil niekto, kto by jej s nim pomohol. No v bare okrem obsluhujúcich čašníkov nie je nikto v aspoň trochu triezvom stave.
Ťažko si povzdychne
a snaží sa Stefana zodvihnúť na nohy a podoprieť ho. Pomaly sa s ním odšmatle k autu a hodí ho na zadné sedadlo. Naštartuje a onedlho parkuje na príjazdovej ceste k starému penziónu. Horko-ťažko vytiahne Stefana z auta a ťahá sa s ním dovnútra.
"Damon?!" skúša kričať na celý dom, no nikto sa neozýva. Došmatle sa do obývačky, kde Stefana zhodí na pohovku. Chce sa otočiť a odísť, no zrazu zakopne. Pozrie sa pod nohy a vidí rozvaleného Damona, z ktorého tiahne chľast rovnako silno ako zo Stefiho.
"Dvaja upírí bratia, a obaja ožrani! Paráda. Asi to majú v rodine." Povzdychne si.
'ASI?' pomyslela si Elena. 'Určite.' Snažila sa tentoraz oboch striedavo prebrať. No ani za ten svet nič nepomáhalo. Prikladala im strúčiky cesnaku k nosu - nič. Dokonca sa znížila k tomu, že vyzula Damonovi jednu topánku a stiahla mu smradľavú ponožku z nohy, pričom si od nej udržiavala parádny odstup. Priložila im smradľavú ponožku pod nos - nič. Elena krúžila s ponožkou okolo tvárí oboch bratov, fackala ich s ňou, ale oni stále ležali na podlahe obývačky ako 2 voľne pohodené polená niekde v lese.
"Keď vy takto, tak ja takto," mrmlala si Elena pod nos, zatiaľ čo chytila Stefana pod pazuchy a ťahala ho smerom von z domu, aby ho mohla dostať do auta. Horko ťažko ho vyteperila do auta, zapásala ho bezpečnostným pásom, zavrela za ním dvere a pobrala sa za Damonom, aby s ním vykonala to isté. Keď bol aj Damon nasáčkovaný a pripútaný na zadnom sedadle Eleninho auta, Elena sadla za volant a dupla na plyn. Najprv nevedela čo s bratmi, ale oni sa vôbec nedali prebrať...
Elena zabočila doprava na štrkom vyloženú príjazdovú cestičku cintorína a vypla motor. Obzrela sa na ožranov na zadnom sedadle, ktorí sedeli tak ako ich Elena uložila. Elena len zatočila hlavou a povzdychla si nad tým, ako si predstavila, že zase bude teperiť bratov istý kus cesty a ona je dosť unavená... Vystúpila z auta a čisto náhodne sa išla pozrieť do kufra auta, či tam nenájde niečo, čo by jej pomohlo v manipulácii s bratmi. A čisto náhodou tam našla umelohmotný fúrik detských rozmerov od Matella. Pousmiala sa nad svojím šťastím a vytiahla fúrik von z kufra. Postupne pootvárala dvere, odpásala ožranov a nakoniec ich naložila na fúrik detských rozmerov. Fúrik pod ťarchou na mol ožratých bratov protestne zavýjal. Elena uchopila rúčky fúrika a tlačila ho do stredu cintorína...
Po nerovnom chodníčku cintorína jej cesta trvala 35 minút a 44 sekúnd. Sama sa pousmiala skutočnosti, že aj s veľkým nákladom je dosť rýchla. No Elena zabudla podstatné veci, aby mohla vykonať svoj nečakaný čin - krompáč a rýľ. Bratov nechala tam, kde ich doviezla s myšlienkou, že sa ďaleko nedostanú a sama sa vydala späť k autu. Cesta jej trvala tam aj späť 15minút. Keď prišla stále k nehybným bratom, pustila sa do práce. Zobrala rýľ do rúk a začala kopať...
Niečo po pol jednej v noci sa Elena zastavila a vzdychla. "Som ja ale šikovná!" Hrdo sa pobúchala po hrudi. Jama veľkosti hrobu bola takmer vykopaná keď v tom sa otočila a zistila že telá tých dvoch ožranov sú fuč. Zhlboka si povzdychla a unavene sa zvalila na zem. No keďže si medzičasom nevšimla že začalo pršať a pôda je premočená a šmykľavejšia, zosunula sa presne do čerstvo vykopanej 5 metrovej diery. " ale nieeee, do faka!"
zanadávala si. " A čo teraz? Kým hentí vytriezvia zhnijem tu zaživa."

medzičasom niekde...

"Heh, Stefi, pekne sme zdrhli tomu hrobárovi z lopaty, čo?" zasmial sa Damon a medzitým si 6 krát štikol.
"Pšt! Ešte stále nie sme dosť ďaleko." Odpovedal mu Stefan" Hik. hik. Stále nás môže tá fúria počuť!" snažil sa šepkať, no znelo to skôr ako zavíjanie opíc.
"Poď, musíme sa poponáhľať, kým nás neobjaví. Grill je týmto smerom" ukázal prstom niekde do čierno čiernej tmy a rozbehol sa tým smerom.
"Dúfajme, že majú ešte otvorené."
"Ale ja nechcem ísť do Grillu! Ja viem, že je tam všetok ten chľast a ták, ale... no... ja by som..." zdráhal sa povedať 'striptízový bar' tak to 'jemne' naznačil v strede cesty. Zdrapil si svoje špinavé tričko, chytil ho za jeden roh a zatočil ním nad hlavou. Pár krát si takto potočil s tričkom a potom ho odhodil niekam do jarku pri ceste. Poobzeral sa až zbadal palicu. Chytil ju, zapichol ju do zeme a začal sa okolo nej ovíjať ako dáky had v teráriu.
Damonovi to došlo. "Ahá tak to chceš ísť do striptízového baru... Čo si to hneď nepovedal?" Zamračil sa. Stefan zagánil na staršieho brata a doslova vyrval palicu zo zeme a obzeral si ju. Aj si ju poťažkal a veľavravným pohľadom sa pozrel na Damona. "Damon, sklapni ak nechceš mať túto haluz
v zadku."
Povedal a pousmial sa nad predstavou ako mu ju tam pchá. Stefanovi sa roztiahli kútiky úst a postúpil bližšie k Damonovi. Damon spanikáril, zodvihol ruky a začal pred bratom ustupovať. "To nespravíš..." Zakuckal sa. "Chceš vidieť?" Spýtal sa ho Stefan a polonahý sa rozbehol za Damonom s haluzou v rukách...Damon sa mu snažil utiecť, a keď že sa živil ako praví upír ľudskou krvou, mal značne na vrch. Rozbehol sa najrýchlejšie ako vedel smerom ktorým ho nohy ťahali.

Opäť na cintoríne...

"Koľko tu už trčím? Mesiac? Rok? Dva?" Pozrela sa na svoje pozlátené hodinky od značky Gucci ktoré kúpila od veľmi dôveryhodného nižšieho chlapíka s počernejšou pokožkou. "Trčím tu už celých 13 minút! Tí dvaja idioti! Toto si vypijú! Toto im nedarujem! Toto im len tak ľahko neprejde! Do kelu! Do kapusty! Do paže! Do faka! Do p***! Mňa asi j****! Čo tu mám akože teraz robiť!" ozývali sa výkriky v celom šírom čiernom lese. "Do frasa, ešte aj toto!" Ďalší výkrik. Elena hystericky rozhadzovala rukami a pritom si nevšimla vytŕčajúci hrot rozbitej fľaše. "To ešte aj na cintoríne sa chľasce?" čudovala sa a ani si nevšimla potôčik červenej tekutiny stekajúcej po jej ruke.

"Čo to má byť?" čudovala sa neznáma osoba pobehujúca po lese. Celým lesom sa ozývali hysterické výkriky a mladík nevedel čo sa deje. "žeby tretia svetová?" pomyslel si a svoju myšlienku vyslovil aj nahlas. "Žeby som sa konečne dočkal nástupu do armády? Ale nepočuť žiadne výstrely. Škoda." povzdychol si nad svojím dávnym snom z ľudských čias. Nakoniec sa rozhodol vydať sa za tým ženským hlasom. Nebolo ťažké ho nájsť, no čuchové podmienky mu sťažoval čoraz hustejší dážď. Odrazu však ucítil vôňu o dosť intenzívnejšiu. Ľudská krv! Pomyslel si a oči mu zčernali. Pridal na rýchlosti a o chvíľu sa ocitol na akomsi pohrebisku. Išiel rovno za čuchom až sa dostal k akejsi čerstvo vykopanej jame v ktorej konečne uvidel tú hysterku s rozrezanou rukou. Slušne si odkašľal aby na seba upozornil. Pomohlo a bláznivá ženská zodvihla svoju hlavu. Keď zbadala mladíka pred sebou, od toľkej nádhery sa jej zamotal hlava a posledné na čo pomyslela bolo "Stefan sa pri tomto bohovi môže niekam strčiť..."

Pohľady sa im stretli. Elena očervenela a záhadný mladík sa uchechtol a zadíval sa na červenú tvár Eleny. Elena sa začala dusiť od toľkej krásy. Mladík nevedel čo má robiť, ako jej má pomôcť. Podišiel k nej bližšie, pobúchal ju po chrbte a Elena skončila na kolenách. "Ups!" povedal a pomohol jej späť na nohy. Elena už dokázala normálne dýchať a vychrlila na neznámeho: "Dopekla! Ďalší upír?" Na mladíkovej tvári sa zračil úsmev. "Vravíš to, ako keby si už nejakých poznala. Je to tak?" Opýtal sa. "Áno poznala som a aj poznám. A čo teba vôbec do toho? Vôbec ťa nepoznám..." Povedala rozčúlene. Mladík vystrel ruku na pozdrav. "Matt Bellamy, k vašim službám madam." 'Taký galantný, nie ako tí dvaja ožratí Salvatorovci...' pomyslela si. Vystrela ruku. "Elena. Elena Gilbertová." Pousmiala sa a potriasli si rukami. Elena sa na okamih zamyslela a povedala: "Matt Bellamy? TEN Matt Bellamy?" Chytila sa na hrudi tam, kde by malo byť srdce. Matt na ňu vykúzlil očarujúci úsmev. "Och! Veľmi rada vás spoznávam..." predychávala túto nemožnú chvíľu a stále jej to pomaly dochádzalo. "Ten Matt Bellamy?" Pýtala sa ešte raz. "Ten Matt..."

"Elena! Elena! Preberte sa!" snažil sa neznámi mladík priviesť tú hysterku k životu. Bol zvyknutý na všelijaké reakcie keď ho ľudia uvideli, no za celú jeho existenciu z neho ešte nikto neodpadol. Začínalo sa mu to páčiť a zjavne mu to zdvihlo sebavedomie.
"Ten Matt?!" vyslovilo dievča asi 10. krát tú istú otázku, no stále bola mimo. Krásny mladík s bronzovým három pochopil že sa volá Elena, ze jej mrmlania.
"Nie nie som Matt. Som Edward. Alebo vlastne Robert. To už sám neviem.
No to je v podstate jedno. Každý ma volá ako chce. Vy ste Elena, nemýlim sa?" opýtal sa jej zamatovým hlasom a Elena sa pomali ale isto vracala ku zmyslom.
"Ehmmm." Stále bola mierme mimo z krásavca stojaceho pred ňou. "a-a-áno, Elena. Aj mňa teší!" "Ani neviete ako Rob, či Edward, či ako vás to mám volať" povedala si pre seba, no mladík to svojím upírim sluchom zachytil a roztiahol kútiky.
"Ale nie, robím si z vás srandu. Som Matt. Áno ten Matt. Robert alebo Edward je moje dvojča, čo momentálne sedí v lietadle s Kristen Stewart... Viete to je tá, čo hrá Bellu..."                                               
"Áno viem, v twilight." Potvrdila Elena.
"Môžeme vyraziť?" opýtal sa Matt.      
"A kam by si chcel ísť? Nepáči sa ti tu?" Elena rukou ukázala na okolitý cintorín. Matt sa poškrabkal na brade. "No popravde, na mňa toto prostredie pôsobí dosť frustrujúco..." Elena vyvalila oči na Matta. "Geniálne. Upír, ktorý je frustrovaný z cintorína... A nie je to náhodou váš domov?"
"Povera." Odpovedal jej. Elena pridala k vypúleným očiam aj zdvihnuté obočie.
"Nó, poďme už, prosím." Prosil.
"A kam pôjdeme?" Chcela na oplátku vedieť Elena.
"Ehmmm..." zamyslel sa Matt.
"Tak mi napadá...
Tu blízko je jeden podnik. Som tam stálym zákazníkom. Mohli by sme to tam navštíviť. V spoločnosti takej krásnej dámy som tam veru ešte nebol." Ďalší upír-ožran, perfektné! Povzdychla si Elena no nechala sa mladíkom viesť ďalej. Nakoniec sa dostali na akúsi lesnú cestičku, ktorá viedla priamo na Route 66.
"Ako často ten podnik navštevujete?" Nedalo jej to.
"No... povedzme každý deň?" aha...pomyslela si a zatvárila sa znechutene.
"Liečite si tam nejaké komplexy?" Pýtala sa ďalej. Mladík sa jej slovám len zasmial.
"No, aj tak by sa to dalo povedať, ale...ja ten podnik vlastne vlastním. Ale pšt, keby sa o tom dozvedeli tamojší obyvatelia, bol by so mnou amen." Vysvetlil jej a zvrhol tému inam.
"Poďte. Vysadnite my na chrbát. Takto sa tam nedostaneme ani za rok." Elena sa najskôr zatvárila prekvapene no nakoniec privolila. Predsa si nenechá ujsť byť tak blízko nalepená na tom úžasnom tele. Na tej hore svalov. Mladík si ju z ľahkosťou vyhodil na chrbát a za pár sekúnd sa už nachádzali pred veľkým osvetleným domom, omotaným červenými svetielkami a s veľkým červeným srdcom nad vchodom, na ktorom sa týčil nápis Exkluzívny striptíz bar. Najlepší v Mistic Falls.
Otvorili dvere a naskytol sa im neskutočný pohľad na bratov Salvatorovcov ako na bare vrtia zadkami. A navyše, boli takmer nahí. Vravím takmer, pretože na sebe nemali okrem tesne obopínajúcich tangáčov vôbec nič. Jeden zadok s červenými tangáčmi jej bol až príliš povedomý... Len chúďa Elena si nemohla spomenúť, kde ho pred tým videla... Samozrejme, že jej bol povedomý, pretože majiteľ tohto zadku sa otočil tvárou v tvár publiku a naskytol sa jej neuveriteľný pohľad. 'Samozrejme! Ten zadok patril Stefimu!' pomyslela si a pleskla si rukou o čelo až sa zatackala a Matt ju včas zachytil pred pádom. Stefan zacítil známu vôňu a nasmeroval k nej tvár. A tam zbadal Elenu... Elenu v objatí iného muža. Stefan zamrzol na bare, spamätal sa, zoskočil dolu a rozbehol sa za párikom v objatí.
Stefan sa zahnal pravačkou a vlepil mladíkovi objímajúceho Elenu.
"Čo si o sebe myslíš, mladá dáma?" Okríkol Elenu, zatiaľ čo preňho neznámi mladík vyletel von dverami. Stefan v rozhorčení chytil Elenu za ruku.
"Čo to stváraš?!" Opätovala mu s krikom.
"Nie si môj otec a už vôbec nie som tvojím majetkom, aby si na mňa takto siahol!" Vytrhla si ruku z jeho skalopevného zovretia a otočila sa, že odíde. Na nohe pocítila dáke kvapky. Obzrela sa za zdrojom tých kvapiek a neverila vlastným očiam... Ruka od zápästia jej zmizla, ostala tam len časť kosti, kože a ešte niečoho.
Hystericky začala vrieskať a obzerala sa po ruke. Zistila, že ešte stále je jej ruka v tej Stefanovej, v ktorej ju držal...
"Stefan! Ty si sa úplne zbláznil? Pozri čo robíš! Kašlem ja na vás! Idem domov! Pokojne sa tu ožerte na smrť...vlastne už mŕtvy ste" dodala si Elena pre seba " no to je jedno, krúťte sa tu okolo tých tyčí, pozabíjajte sa , je mi tú úplne u riti! Čau!" povedala a chcela sa otočiť na opätku, no mladík, ktorý pred chvíľou preletel oknom svojho vlastného striptíz baru až teraz zaregistroval pach krvi, ktorá vo veľkých prúdoch vytekala z Eleninej odtrhnutej ruky. Porezaná ruka mu doteraz nevadila, na vôňu ľudskej krvi si už celkom zvykol, ale toto bolo niečo iné. Nestihol ovládnuť svoje zvieracie pudy a monštrum doteraz schované hlboko v jeho vnútri sa vydralo na povrch. Okamžite sa vyšvihol na nohy a v tej istej sekunde bol prisatý na Eleninu ruku a plnými dúškami sal jej krv. Všetko sa odohralo tak rýchlo, že Stefan ani Damon nestihli zaregistrovať, čo sa vlastne stalo. Stefan sa len bezbranne pozeral na ochabnuté telo jeho priateľky stále držiac jej odtrhnutú ruku a Damon sa v tejto chvíli tiež ne nič nezmohol.
Mladík cucajúci posledné kvapky krvi z bezvládneho tela sa odrazu narovnal, utrel si krvavé ústa do rukávu a poobzeral sa okolo seba.
"Hups!" vyšlo mu z hrdla.
"Asi som sa prezradil." Povedal si pre seba a obzeral sa po bare. No nikto nevyzeral byť nejako moc prekvapený. Mistic Falls je opäť pod nadvládou upírov. Je ich plný striptízový bar.
"Hej, počkať! Teba poznám!" prebral sa náhle Damon z akéhosi tranzu. Mladík sa len usmial ´popod fúzy´ a jeho sebavedomie bolo zase o kúsok vyššie. Koľko ľudí pozná jeho a jeho kapelu v tomto mrňavom mestečku.
"Ty si ten čo je taký závislý na tej kyptavej Belle? Nemám pravdu?" opýtal sa natešený Damon.
"Ty si ten Patizón, že?"
Mladík si odkašlal.

"Pattinson, keď už tak." A prevrátil očami. "To je jedno," kývol Damon rukou. "Ty si proste ten chlapík, čo ju nechce premeniť." Pattinsonovi zabehlo. "Odkiaľ to vieš?" Damon zacmukal a žmurkol. "Bola sa mi sťažovať a ja ako jej priateľ som jej ponúkol plece na vyplakanie... no ona chcela viac, než len to plece na vyplakanie..." Zamyslel sa. "Zvyšok si už hádam domyslíš sám... Nemusíme zachádzať Až do takých detailov." Zasmial sa na tom, ako to povedal a Pattinsona potľapkal po pleci. Pattinsonovi z toľkých informácií padla sánka skoro na kolená.
"Ehm... toto mu radšej hovoriť nebudem."
Povedal si pre seba mladík.
"Nuž, ale nenechajte sa pomýliť. Patizón je môj brat. Ten čo teraz letí s Kristen v lietadla. Teda myslím že ešte letí. Pokiaľ ich nejaká strelená fanúšička nezostrelila...hm, ale to je o inom. Dovoľte nech sa vám predstavím. Som Matt Bellamy. Rob je moje dvojča. Tuto Elena, keď ešte žila, to pochopila rýchlejšie ako vy." A mykol hlavou smerom k jej telu.


autorky: Gaudi a Dadush
 


Komentáře

1 Gaudi | Web | 14. dubna 2010 v 12:23 | Reagovat

to je tak peckovéééééé! :D:D:D xD :-D  :-D :-D

2 Darush | Web | 14. dubna 2010 v 12:44 | Reagovat

gratulujem baby ste geniálne :-D  :-D  :-D

3 Mata | Web | 14. dubna 2010 v 13:43 | Reagovat

Ďakujem si zlatá:) ♥

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama