What Happened? by Me

21. května 2010 v 22:15 | Dadush
icon
Možno niektorí poznáte poviedku What Happened? od nášho Affs - Gaudi. Dnes na svojom blogu zverejnila už neuveritelnú 53.kapitolu svojej poviedky! Gratulujem! :D
Keď som to dočítala, nechala som si to v hlave uležať medzi tým sme obehali polku mesta a ja som si večer (okolo 20:00hod) sadla za PC a dala som sa do písania. A vzniklo toto. Podla Gaudi je to - citujem: "neskutočne nádherné" a že si zo mňa prdel nerobí! No neviem, neviem xD
Mňa to len tak napadlo a začala som proste písať. Z toho 'prostého' písania vzniklo (dajme tomu, že) "dielo" s neuveriteľným počtom slov - 1449! Som na seba hrdá! Dávno som niečo také nenapísala :)
Ak by si chcel pred týmto mojim 'ústrižkom' prečítať povodnú časť (tú, z ktorej som napísala toto pokračovanie) tak prečítať si ju možete tu.

Prajem príjemné čítanie :)

PS: vopred sa ospravedlňujem za chyby a možno zlý pravopis, ale nemám síl to opraviť. Možno zajtra :)



Vo dverách sa objavila známa tvár s blond vlasmi. Carlisle. Hlboko som sa nadýchla. Kapucňu plášťa som sa snažila čo najnenápadnejšie striasť viac do očí, no márne. Práve to upútalo jeho pozornosť. Povzdychla som si a sňala som si ju z hlavy. Pohľad som zapichla do zeme. Nedokázala som sa mu pozrieť do očí. Ale predsa som bola zvedavá, kto s ním ešte prišiel. V jemnom vánku, ktorý sem privial, som zacítila viac osob. Opäť som zdvihla pohľad, no nevyhla som sa jeho prenikavo úprimným očiam. Zrakom som spočinula na osobách nasledujúcich Carlisla. Ako ďalšia do sály vošla Esmé. Za ňou, držiac sa za ruky Alice s Jasperom. Za nimi išli Emmett s Rosalie. Rosalie sa na mňa prekvapivo milo usmiala. Úsmev som sa jej snažila opätovať čo najúprimnejšie, no myslím, že to nebolo postačujúce. Kývla hlavou, že vie čo si teraz asi myslím. A ja som jej venovala vďačný úsmev.
Ako ďalší do miestnosti vošli Edward. Edward a Tanya. Držali sa za ruky. Až ma pichlo pri mŕtvom srdci. Zrazu som začula náhlivé kroky. Do haly dobehla zadychčaná Nessie. Zarazila sa v dverách pred neznámymi osobami. Aro zasyčal. Za Renesmee dobehli Demetri s Felixom s ospravedlnením v pohľadoch. "Prepáč Izz," povedal Demetri zúbožene. Zakrútila som hlavou. Bolo už neskoro. Renesmee sa rozbehla ku mne s roztvorenou náručou. Klakla som si na kolená aby som ju pevne objala. Keď som ju už mala v mojej bezpečnej náruči, Nessie sa ma opýtala: "Mami? Kto sú tí ľudia?" Uprene som sa jej zahľadela do očí. Myslím, že keby to bolo možné, vytriskol by mi z nich prúd vody. "Pššššt," tíšila som ju - očividne bola vylakaná z neznámych postáv. Pobozkala som ju na čelo - medzi jej hebké bronzové vlásky. "Neskor," sľúbila som jej. Čelom som sa oprela o to jej. Vzdychla som si a otočila som sa k Arovi. "Idem ju uložiť do postele," oznámila som mu. V tvári mal kamenný výraz a pichlavý pohľad. Aro nechcel, aby sa o Renesmee Cullenovci dozvedeli. Prikývol, nič nepovedal. S Renesmee v náručí som vyšla z miestnosti popri Cullenovcoch. Neodpustila som si ten pohľad, musela som sa naňho pozrieť. Moje ľudské spomienky naňho boli hmlisté, nejasné. Teraz som jasne videla jeho tvár. Bola žiarivá ako slnko za jasného dňa na oblohe bez mráčika. Sklopila som pohľad. Veď on je ženatý, pomyslela som si. Nechcem to pokaziť novomanželom. Pokračovala som tmavými chodbami do našej izby.
"Nessie, pospi si, zajtra…" Dvere sa rozleteli. Ja som sa prudko obrátila a postavila som sa pred Nessie, ako keby jej hrozilo nejaké nebezbečenstvo. Nijaké však nehrozilo, keď som zistila o koho ide. V dverách stál Edward s vyvalenými očami. Ale aj tak som sa mala pred ním v pozore. Nevedela som ako bude reagovať. Nikto to nevedel.
"T-ty máš dcéru?" Opýtal sa ma.           
Sklopila som pohľad a zatočila som hlavou. Opäť som zdvihla pohľad a na tvári sa mi objavil samoľúby výraz. "Ty to nechápeš, však?" Opýtala som sa ho. Nič nepovedal, bol ticho. Vzdychla som si. "My. My máme dcéru." Objasnila som mu.    
Začal točiť hlavou. "To… To nie je možné! Nemože byť…?" Nakonci sa jeho hlas zmenil na otázku, zaváhal. Usmiala som sa viac. "To som si na začiatku myslela aj ja." Povedala som. Renesmee sa vyklonila spoza mojho chrbta, pričom sa jej do tváre nahrnuli bronzové kučierky. Periférnym videním som zachytila ten pohľad a otočila som sa k nej. Rukou som ju pohladila po vlasoch a otočila som sa späť k Edwardovi. "Stále neveríš?" Chcela som vedieť. Stále točil hlavou.   
Neveril…                                                                                                                                                                       
Lapal po dychu…
"Ako?"       
"Edward, myslím, že si dosť starý na to, aby si si to domyslel…" Otočila som sa späť k Nessie, ktorá nášmu rozhovoru nerozumela a už ležala s hlavou na vankúši. Čupla som si k jej hlave. Pobozkala som ju na čelo a zaželala som jej dobrú noc. "Myslím, že by si mal ísť. Potrebuje sa vyspať." Pristúpila som k nemu, aby som ho prípadne mohla vytlačiť z našej izby.          
Stál v strede dverí ako stolný stĺp. Zrejme nad tým všetkým uvažoval. Veď už bolo na čase, aby si to všetko uvedomil… Len tak-tak som ho vytlačila z izby a zatvorila som dvere.  
Pozrela som sa do jeho nádhernej tváre, ale nejak sa na nej nezjavovali pocity, ktoré sa mu preháňali myslou…
Nevadí, nechám ho tu, kým si to chlapec uvedomí.  
Ľudskou rýchlosťou som sa vybrala späť do haly, v ktorej boli Volturiovci aj s našimi hosťami. Už som bola v dverách, keď do mňa niečo zozadu vrazilo. Cez dvere sa prepchal Edward. Mňa medzitým postrčil vpred do miestnosti.      
Namieril si to priamo k Tanyi. "Tanya, prepáč, ale chcem sa dať rozviesť," povedal jej.
Tá sa len pousmiala. "Viem, prečo si ma sem priviedol." Zamyslela sa a vystrela ruky. Edward sa uhol, pretože si myslel, že by ho chcela dostať na kolená svojim prúdom elektriny. Zasmiala sa. "Nechcem ti ublížiť." Pravou rukou si sňala obrúčku z prsta. "Viem, že si so mnou neni šťastný. Viem po kom túžiš." Pousmiala sa a otočila sa ku mne. "Ty si bola tá, čo si ho poblúznila. Nehnevám sa na to. On si ma vzal len z trucu. Mala som byť pre neho niečo ako náhrada. No ja nie som ty. Ty si nenahraditeľná." Otočila sa späť k Edwardovi, aby mu vrátila zlatú obrúčku. Vložila mu ju do dlane. Edward na ňu hladel s nemým úžasom. "Posledné dni boli pekné a som ti za ne úprimne vďačná." Otočila sa mu chrbtom a odišla. "Tanya!" Okríkla som ju. No už bola preč. "Bella," povedal Edward vyprahnuto. Obrátila som sa k nemu so smútkom v očiach. Prečo so smútkom? Nemala som byť šťastná, že mám Edwarda opäť len pre seba? No, neviem. Ja nie som beštia, ale Tanya sama povedala, že ona nebude pre neho tou pravou. Vraj som nenahraditeľnou… No jej slovami som si nebola istá… Stále tu bolo niečo… Bolesť, ktorú som cítila, keď som od nich len tak bez vysvetlenia odišla. Poobzerala som sa po nádherných a tichých tvárach svedkov tochto divadla. Všetci na mňa hľadeli s otázkou v očiach. No ja som ich otázkam nerozumela. Nechcela som im rozumieť.          
Edward si klakol predo mňa na koleno.  
"Edward?! Čo to robíš?" Pýtala som sa. Do mojho hlasu sa vkrádala zlosť, panika.                              
"Chcem ťa požiadať o ruku. A chem, aby si s nami odišla. Chcem, aby sme mohli začať odznova…" Povedal s nádejou v hlase.  
Ustúpila som od neho. Zjavil sa tu znenazdajky. Ako nejaký diabol. Možno aj anjel. Nebola som si istá. On ma žiada o ruku? To skor by som mala ja žobroniť o jeho ruku a nie on. To ja som mu ublížila. To ja som mu sposobila toto divadlo tu pred všetkými. Ja som zapríčinila jeho rozvod. Ja som na vine, že som ho opustila.
Ustupovala som ďalej a ďalej až naraz Aro kývol rukou a odrazu ma za ruky zvierali Demetri s Felixom.  
"Prepáč, Izz," ospravedlnil sa mi Demetri.        
Už som nevládala udržať ten žiaľ v sebe. Už som to nevydržala. Kolená sa mi podlomili a ja som sa zložila tam pred všetkými na mramorovú podlahu, ktorá pukla. Demetriho a Felixove ruky zmyzli a zrazu som sa chvela neudržateľnými vzlykmi. Keby som schopná vylučovať slzy, bol by z nich vodopád.   
Edward mal tú odvahu priblížiť sa ku mne. Klakol si na moju úroveň a objal ma. No ja som mu objatie neopätovala. Len som tam klačala a vzlykala na jeho pleci. "Choď preč," povedala som medzi vzlykmi. "Zničím ti košelu." Odtiahla som sa od neho, no on ešte zintenzívnil jeho objatie. "Bella, neblázni. To je to posledné na čo by som teraz myslel." V hlase mu bolo počuť, že sa smieva.                            
"Prečo ma vlastne Demetri s Felixom zadržali?" Obzrela som sa za Arom.
"To aby si mi nezdrhla. Tak ako naposledy." Povedal mi namiesto Ara Edward. Odtiahol sa, aby sa mi mohol pozrieť do tváre. Jednu ruku si uvolnil z objatia a ňou mi zdvihol tvár. Perami sa dotkol tých mojich a vášnivo ma pobozkal. Ja som sa chcela odtiahnuť (zase) no on sa o to vášnivejšie snažil čo-to vydolovať z mojich úst. Chvílu som odporovala, ale po chvíli som sa mu podvolila. Keď prestal, pozrel sa na mňa tými svojimi neskutočne prenádhernými očami. Čelom sa oprel o to moje ako ja o Nessieno pred malou chvíľou. "Ukáž my našu dcéru." Povedal a schytil ma do svojej náruče. Postavil sa a opäť ma pobozkal, tentokrát jemnejšie - už nedoloval ako nejaký baník v bani alebo krtko v zemi. Keď prestal, pozrel sa mi do očí. Ja som sa usmiala a hlavou som kývla k dverám. "Tadiaľ," ukázala som mu. Vykročil dverami von z miestnosti s mojou maličkosťou v náruči. Za sebou sme nechali tihé publikum a vydali sme sa tmavými chodbami za našou dcérou…       


Jediný, kto to može kopírovať je Gaudi!!!

Nikto iní to kopírovať nebude!!!
Je Vám to jasné?!

                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                            
                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                       
 


Komentáře

1 Aiko | Web | 24. května 2010 v 15:14 | Reagovat

Téééda až na tie gramatické chyby je to perfektné :-D  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama