Love is forever... 1. kapitola

27. června 2010 v 19:45 | Dadush |  Love is forever...
Love is forever...

Takže, tu je prvá kapitola tej poviedky, čo som sem nechcela dať :)
Včera som čítala Zatmenie (áno, zase, no a? ja to čítam stále dokola... xD), a skončila som pri tej scéne, ako ide Bella s Edwardom robiť falošnú stopu pre novorodených upírov...
Skončila som tam, pretože príbeh sa mi 'trošku' inak začal sám od seba rozvíjať v hlave... Divné, čo?
Takže začína sa to úrivkom z knihy a potom to už pokračuje podla mňa xD
A ešte jedna vec: Ak budete chcieť pokračovania, tak chcem videť komenty, inak tú poviedku v mojej hlave stopnem! :P
Tak ak má niekto záujem može čítať...

... toto ku kapitole nepatrí...

Stále máš tú odvahu to čítať?
Byť tebou nerobila by som to, pokial nezanecháš koment xD
Ale mohol by si si to ty, ctený návštevník prečítať, je to doooosť krátke :D

A nasleduje kapitola :)
Hurááá, že? xD

***
Vyrazila som do lesa a jasné žlté svetlo mimoriadne slnečného dňa som nechala za sebou. Možno Alice jej nejasné vízie o tom snehu klamali. Dúfam, že áno. Obloha bola takmer bez mráčika, hoci na otvorených miestach prefukoval poriadny vetrisko. Medzi stromami bol väčší pokoj, no na jún bolo prichladno - dokonca aj v tričku s dlhými rukávmi a v hrubom svetri mi na rukách naskakovali zimomriavky.

Zastavila a otočila som sa o 180 stupňov za Edwardom. Ten kráčal oklukou povedla mňa, aby nezničil falošnú stopu pre novorodených upírov.
Zmiatlo ho, že som tak z ničoho nič ostala stáť.
"Bella?" Opýtal sa, ale zostal stáť. Pri normálnych okolnostiach by sa vrhol ku mne, aby ma mohol objať, ale v tejto chvíli sa musel ovládať.
"Je mi z-z-zima," povedala som cez drkotajúce zuby.
Zavrčal. Nemal rád, keď mi niečo ubližovalo. Ako v tejto chvíli ten neutíchajúci, ba už silnejúci, vietor.
Očividne ho naštvala aj táto situácia. Kvoli stope pre novorodených nemohol prísť ku mne, aby z ruksaku vytiahol pribalenú hrubú prešívanú bundu určenú pre mňa.
Edward začal zvažovať situáciu, obzeral sa po okolí.
Chcela som sledovať jeho pohľad. Prečo ho tak odrazu začalo zaujímať okolie? Veď do vypuknutia bitky na lesnej čistinke ostávalo ešte dosť času.
Cez slzy, ktoré mi do očí nahrnul ľadový vetrisko, som sa pokúsila opäť zaostriť pohľad na Edwarda.
Ten sa mi zahladel do očí a usmial sa, pričom som zretelne videla jeho odhalené žiarivo biele zuby.
V mojej tvári, v ktorej sa dá tak ľahko čítať, sa asi zjavili pochybnosti, o jeho zdravom rozume, keď v tom povedal: "Sleduj ma."
Už som mu chcela povedať, že okrem rozmazanej šmuhy z neho nič viac neuvidím, no on sa už krčil k zemi ako puma, čo sa chystá skántriť svoju korisť.  
Takto prikrčený Edward sa vymrštil do vzduchu. Pristál na najnižšom konári vysokého smreku asi takých 10 metrov nad zemou.    
Strom som spoznala vďaka Charliemu, ktorý mi ich ukazoval počas našich prechádzok po okolitých lesoch, ktorými sme zabíjali ten čas, ktorý som tu ako malá trávila skoro cez každé letné prázdniny.
Svojim uslzeným pohľadom som našla Edwarda, ktorý sa na strome kýval zo strany na stranu. Vlastne, nebol to on, čo sa kýval. Bol to strom, na ktorom sa usídlila moja láska.     
No on sa opäť prikrčil a skočil na nižšie položený konár vedlajšieho stromu a takto pokračoval, až kým mi mohol bezpečne podať tú teplú bundu, po ktorej som už túžila. Podal mi ju a ja som ju s neskrývanou radosťou schamtla do svojich ľadových rúk. Najrýchlejšie, ako som v tejto zime dokázala, som si ju navliekla na telo otriasajúce sa v ľadovom vetre.     
Zapla som si ju až po krk a ruky som vopchala hlboko do rukávov.         
"Možme pokračovať," povedala som zababúšená v hrubej bunde.     
Edward sa mojmu verdiktu zasmial, zoskočil zo stromu a pokračovali sme v našej, ale najmä mojej úlohe, urobiť falošnú stopu.      
Edward samozrejme kráčal zarovno so mnou, len o pár metrov ďalej.   
Keď sme prešli ďalší úsek našej cesty, určený dosť presnou Alicinou víziou, opäť som sa začala chvieť od zimy.
Edward začul, ako mi drkocú zuby. "Bells, myslím, že by sme sa mali vrátiť…"   
Obrátila som sa naňho a neveriacky som vypleštila oči. "Č-č-č-čože?!" Ledva som zo seba dostala. "A čo moja úloha?"
"Nechaj to tak, láska. Už sa tak trasieš, že ťa ledva vidím." Pousmial sa. "A to je už čo povedať." Očividne sa ma snažil priviesť na iné myšlienky.   
"Edward, neblázni. Toto je jediné s čím vám možem pomocť."     
"Ale Bella…"  
"Ale nič. Ja to zvládnem."   
"To iste," povedal, keď začul moje zuby drkotať. "Počkaj chvílku."
Z vačku vytiahol mobil, stlačil rýchlu volbu a priložil si ho k uchu.  
"Jasper," počula som. "Mohol by si sem prísť, prosím?" Videla som Edwarda prikývnuť a ukončil hovor. "Nie sme až tak ďaleko, takže o pár minút sem príde Jasper."    
"Jasper? Ale načo?"   
"Aby ťa postrážil, kým ti skočím domov ešte po nejaké oblečenie."    
Pousmial sa a prišiel až ku mne. Objal ma a pobozkal na čelo.     
"A čo stopa?"   
"Začneme odznova spolu s Jasperom. Neprešli sme až takú dialku." Počula som ako sa usmieva.
Myslím, že si myslí, že som dosť pomalá. Takže takto. "A čo si čakal? Veď som len človek."    
Edward sa zasmial a pustil ma. "Už počujem Jaspera. Asi si zobral niekoho so sebou. Idú viacerí. Takže tu budeš úplne v bezpečí."
Pousmial sa a otočil na odchod. Upírou rýchlosťou sa rozbehol preč odomňa. Trochu ma to zarmútilo, že sa tak odomňa ponáhla, ale vyžadovala to situácia…                

                                                                                                                                                              
                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                            
                                                                                                                                                                                                                                                                                                
 


Komentáře

1 Gaudi | 27. června 2010 v 19:51 | Reagovat

jájha, TY! TY budeš príčina toho, že WH ani nedopíšem! :D pretože ked čítam hocičo od teba, pripadá mi moje písanie strašne odveci :-P hmm, aj ja mám rozčítaný Eclipse, tu ešte nie som,
som teda zvedavá, ako sa to vyvinie, aj ked mám ZLÚ predtuchu... nevieš náhodpu prečo? Ale plíís pokračko! už aj!

2 Gaudi | 27. června 2010 v 20:28 | Reagovat

*Ďalšiu! :D

3 kikinka | 27. června 2010 v 21:16 | Reagovat

no takže sa mi poviedka vééééééľmi pááááči....je fantastická :D  :D

4 Lexie | 28. června 2010 v 13:13 | Reagovat

všetko už bolo povedané takže šup šup :D
ideš ideš ... ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama