
Druhá kapitola venovaná mojej vernej čitatelke, ktorá ma nikdy nesklame a podporuje ma svojimi komentmi :)
Bella
Nechcela som tu len-tak postávať a mrznúť.
Ruky som si zložila na hrudi a poobzerala som sa po okolí. Vietor sa ako keby s radosťou snažil vyvrátiť bezbranné stromy aj s koreňmi.
Ruky som si zložila na hrudi a poobzerala som sa po okolí. Vietor sa ako keby s radosťou snažil vyvrátiť bezbranné stromy aj s koreňmi.
Rozhodla som sa trochu poprechádzať, aby som nadobro neprimrzla k zemi. Ale akým smerom, aby som sa nestratila? Otočila som sa tam, kadiaľ odchádzal Edward.
Párkrát som si prešla trasu tam aj späť, pričom som si ju nevedomky predlžovala… Aby som sa lepšie zahriala, párkrát som si pobehla či vyskočila.
Len som si tu nevinne skákala ako pojašené dieťa, keď som z ničoho-nič začula prašťanie. Prašťanie konára, na ktorý niekto stupil. Vyľakalo ma to. Pomyslela som si, že to je Jasper, ale moje podvedomie mi našepkávalo niečo iné…
Poobzerala som sa. Kúsok odo mňa som zahliadla postavu napoly ukrytú za stromom.
Pousmiala som sa. Zrejme ma chcel trochu vylakať. Musím uznať, že sa mu to podarilo.
Spoza Jaspera sa vynorila ešte jedna postava. Telesné proporcie a výška zodpovedali žene. Alice, pomyslela som si. Pochopitelne. Ona ma na tú chvílku, čo odišiel Edward, nejak zamestná. Chvelabohu, nie sú tu žiadne obchodné centrá prepchaté kusmy oblečenia. Ale zároveň je tam aj teplo… Myslím, že tú chvílku by som to mohla vydržať.
"Čo tam len tak postávate?" Opýtala som sa ich. "Ja predsa nehryziem," sažila som sa žartovať v tej zime.
Spoza nich vyšla ďalšia postava. Tiež ženská. Pomyslela som si, že Esme chcela ísť s nimi.
Postavy sa pozreli na seba a zamierili mojim smerom.
Ako sa ku mne približovali, začalo som si čosi uvedomovať…
Kráčali inak ako Cullenovci. Vlasy im divoko viali vo vetre. Ich držanie tela bolo iné… Vyzerali ako… ako lovci.
So šokovaným nádychom som si niečo uvedomila. Boli to upíri. Pleť mali bielu jako mramor a boli neskutočne nádherní. Všetci mali na sebe turistické oblečenie, doladené roznymi príveskami a prsteňmi.
Ako som očami prechádzala po ich telách, všimla som si aj ich pohľady.
Mali ich spoločné. Ich smäd, hlad po krvi, sa im odrážal na ich rubínovo-červených dúhovkách.
Ako som očami prechádzala po ich telách, všimla som si aj ich pohľady.
Mali ich spoločné. Ich smäd, hlad po krvi, sa im odrážal na ich rubínovo-červených dúhovkách.
Keď som to zbadala, azčala som od nich cúvať. No kým som stihla spraviť čo i len jediný krok dozadu, oni sa stihli rozostúpiť okolo mňa. Rozostúpili sa a prikrčili ako mačky pripravené na útok.
Neviem, či sa chceli byť o mňa alebo medzi sebou anvzájom. Ale myslím, že to bolo to prvé. Z posledných síl som sa vystrela, chcela som umrieť dostojne. Zamrznuté ruky som zaťala do pästí a zavrela som oči. Nepočula som ako sa ku mne plížili, ale uvedomila som si jedno - prestala mi byť zima…


Bewlyer
ááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááá! Okamžite si prosím ďalšiu!

aa ďakujem za venovanie ...