I am... 1. kapitola

25. července 2010 v 20:41 | Chelsea |  I am...
I am...
No dnes ste mali tú možnosť čítať prológ, ale kto si ho nestihol prečítať vďaka pribúdajúcim článkom, tak si ho može prečítať TU.
Prajem príjemné čítanie :)
Inak - vobec som nečakala, že dnes k tomu niečo napíšem :D


***


S výkrikom som sa posadila.

Otvorila som oči a začala som sa obzerať okolo seba. Ležala som, no teraz som už sedela, na bielej pohovke, ktorá ladila s béžovým interiérom miestnosti. Z miestnosti viedli schody na poschodie. Iste je tu viac takýchto miestností. 'Vyzerá to tu byť veľké' domyslela som si. Zrakom som hladala nejaké nebezpečenstvo, keď v tom sa môj zrak zastavil na osobách stojacich na druhom konci miestnosti ďalej odomňa.

Boli to dvaja muži. Pekní muži. Muži môjho druhu. No jeden z nich nevyzeral ako muž. Skôr ako mladík. Mladík v mojom veku. A mal neskutočne nádherné vlasy. Bronzové vlasy.

'Ach!' musela som si od toľkej krásy povzdychnúť. Je úžasný! Béžový sveter (dokonca aj ten ladil s interiérom miestnosti) mu obopínal mužné telo. A na hrudi, bruchu a ramenách sa mu risovali svaly. Krk mal primeraný k telu, na ktorom sa majestátne vynímala prenádherná tvár. Sánka mala ostré črty, na tvári mal obozretný výraz. Ako keby striehol ne nejaké hroziace nebezpečenstvo. Kútikmi úst mu trhalo ako keby sa chcel na mňa vrhnúť a zabiť ma. Jeho oči preukazovali nenávisť…

No zrazu sa na jeho tvári ukázal samoľúby úsmev.

Moje rozjímanie nad tou neskutočnou krásou prerušilo hrané odkašlanie. Môj bystrý zrak sa upriamil na toho druhého muža s blonďavými vlasmi. Ospravedlňujúco sa na mňa usmial a pozrel sa na mladíka. "Edward dokáže čítať myšlienky…"

Čože?! Zalapala som po dychu. Skoro mi oči vypadli. Horko-ťažko som sa pozrela na menovaného.

Periférnym videním som zachytila ako ten muž podišiel ku mne bližšie. Intuícia mi nahovárala, že je nebezpečný. V stotine sekundy som stála na nohách v obrannom postoji.

Muž si zrejme domyslel, že sa ho bojím, tak obranne natiahol ku mne ruky so slovami, že mi nechce ublížiť. Ale prečo by to hovoril? Prečo som potom tu? Jedine preto, že by mi skutočne chcel ublížiť.

Pohľadom som šibla k tomu čo dokáže čítať myšlienky. K Edwardovi.

"Cerlisle, bojí sa ťa… Nás…" Oslovil stále ku mne sa približujúceho muža. Jeho hlas znel nádherne. Dávno som nič tak pekné nepočula… Keby sa posnažím… Tak…

Z poschodia sa ozval jemný, sípavý zvuk. Po schodoch schádzala najkrajšia žena akú som kedy videla! Tmavé vlasy lemovali jej jemnú tvár so zlatými očami. Pery mala súmerné, s jemnou výchylkou na lavej strane. Jej pohyby boli ladné, ako keby plávala a nie len schádzala dolu po schodoch. Na brušku mala jemnú, takmer viditeľnú hrču.

No vrátila som sa k jej očiam. Na perách sa jej zjavil úsmev, keď videla ako som si ju premeriavala. Úsmev ma príjemne zahrial. Priam som si na chvíľu pomyslela, že opäť žijem. Tým správnym ľudským spôsobom. Musela som sa na ňu aj ja usmiať. Chabo, ale predsa sa mi to nakoniec podarilo.

Žena sa zastavila pri tom mladíkovi a rukou ho oblapila okolo pása. Jej pery sa jemne obtreli o jeho ucho a pritom mu niečo zašepkala.

On sa na ňu užasnuto pozrel. Rukou ju pohladil po líci a tou istou rukou jej cez rameno a rebrá prešiel až k tej nebadanej hrči na jej bruchu. Láskyplne sa na ňu usmial a pobozkal ju. Nebol to taký letmý bozk, ale taký riadny… Hmm… Boli viac než len priatelia.

Takže z môjho plánu, že by som sa mohla trošku posnažiť zrejme nič nebude…

"Hej, Nessie, bude mať sestričku." Povedala mu s láskou.

On ju zase pobozkal a ona ho rukami objala okolo krku.

"Máte pravidlá, ktoré by ste mali dodržiavať, nezdá sa vám? Niekto vám prikázal, aby ste to nerobili na verejnosti…" Ozvalo sa z poschodia.

Obaja sa od seba odlepili, no stále zotrvávali v objatí a pozreli sa smerom, odkiaľ prichádzal ten hlas bez tela…

No zrazu sa ako veľká voda do miestnosti dovalil ďalší muž. Tento mal tmavé vlasy, mohutné svalstvo po celom tele a nebol až tak elegantný ako ten Edward s Carlisom. Hneď ako ma tam zbadal si to namieril mojim smerom.

Z úst sa mi vydralo varovné vrčanie.

"Emmett…" Chytil ho Carlisle za plece.

Emmett sa naňho pozrel. Z pleca si striasol jeho ruku. "Ále, prosím ťa. Bude ešte krotkejšia než Bella."

Pozrel sa na menovanú a tá zavrčala. Ja som sledovala jeho pohľad. Bella bola tá žena v Edwardovom objatí.

Pozrela som sa späť na tmavovlasého Emmetta. Ten neváhal ani krôčik a už bol takmer pri mne, keď som mu chňapla po ruke. S hraným zdesením a s úsmevom na tvári odo mňa odskočil. "Ou!" povedal a zasmial sa.

On to zrejme myslel žartovane, no než som sa stihla spamätať, zozadu ma drtilo objatie niečích rúk. Vrtela som sa v tom tuhom objatí, aby som videla toho, kto ma takto spútal. Mal blond vlasy, boli o niečo dlhšie než tie Carlislove a na tvári mal šibalský úsmev. Bol fakt pekný… Žeby som sa začala snažiť pri tomto…? Musela som sa pousmiať.

No naďalej som sa vyjavene na neho dívala a snažila som sa vymaniť z jeho 'objatia'.

"Tá nebude taká krotká ako je Bella, Emmett." Skonštatoval ten, čo ma zvieral v náruči.

"Hmm, to sa ešte uvidí," povedal Emmett, ktorý stál už predomnou.

"Jazz, pusti ju!" Ozval sa hlas zo schodov. Stály tam dve ženy. Vyzerali jako modelky. Všetci tu prítomní boli v mojom veku až na Carlisla. Myslím, že to povedala tá malá, s čiernymi strapatými vlasmi. Vedla nej stála o niečo vyššia blondínka, ktorú keď som zbadala, som sa prestala vrtieť v tuhom objatí môjho veznitela.

Preboha! Koľko sa ich tu ešte zjaví?! Zjavne nemám šancu vyhrať žiaden boj, teda ak by sa tu nejaký strhol. Ale o tom pochybujem. Vyzeralo to na skutočnú rodinu. Lenže, ako môžu upíri žiť v takýchto rodinách?

"Vďaka našej potrave." Odpovedal mi ten, čo číta myšlienky.

"Aká otázka nám ušla?" opýtal sa ten tmavovlasý a veľký Emmett. Na tvári mal stále úsmev.

Panebože! Kam som sa to len dostala?! Zalamentovala som pre seba. 'On sa snáď nikdy neprestane vyškierať?' opýtala som sa smerom k tomu, čo číta myšlienky.
On sa mojej otázka len zasmial a prikývol. "To je náš Emmett."

"Zase sa bavíte o mne?" Chcela vedieť dotyčná osoba.

"A o kom inom?" Opýtala som sa, už som nedokázala zadržať smiech. Bol na popukanie.
Všetci ztuhli. Keď som si to všimla, stíchla som. "Čo?" Chcela som vedieť.

Užasnuto sa na mňa dívali.

"Koho to je hlas? To je ten najkrajší zvuk aký som v živote počul!" Na schodoch sa zjavila šmuha a odrazu stála predomnou v podobe človeka.

Vyjavene som naňho hladela. Bol to muž. Okolo dvadsiatky. Vlasy mal bledohnedé, nagélované do mierneho kohúta. Jeho tvár bola jako u bežných ľudí, len s o niečo výraznejšími črtami. Oči mal žlté ako všetci upíri v tejto miestnosti. No sem-tam sa mu v nich objavili červené škvrnky. Nebol vysoký, ale ani nízky. Telo mal vypracované tak akurát. Len dúfam, že tento je nezadaný, nie jako tí predošlí dvaja… Povzdychla som si.

Ten muž sa pozrel na Edwarda s pozdvihnutým obočím.

Edward sa zasmial. Opäť. "Rozjíma nad tým, či si single alebo zadaný. A tiež, že si… Ako by som to vystihol? Zhrniem to takto: podla nej si tá najkrajšia bytosť na celom svete." Povedal mužovi predo mnou s úsmevom.

Muž sa na mňa otočil. Na tvári mal širokánsky úsmev. Širší než ten Emmettov. "Som Demetri a veľmi rád ťa spoznávam." Vystrel ku mne ruku.

"Eh, mohol by ma ten dotyčný čo ma tak tuho 'objíma'" vo vzduchu som naznačila úvodzovky, "pustiť? Prosím."

"Och pardon," povedal ako keby si to až teraz všimol. "Pardon. A inak - som Jasper." Povedal s úsmevom.

Ten okúzlujúci muž predo mnou si odkašlal, aby opäť upútal moju pozornosť. "A ešte niečo - som single." Povedal a žmurkol na mňa. Moju pozornosť zase upútala jeho ruka vystretá ku mne a ja som mu s nadšením podala tú svoju.

 


Komentáře

1 Gaudi | Web | 25. července 2010 v 20:53 | Reagovat

ach Chelsea, Chelse...*hlboké povzdychnutie* :D naozaj netuším, aký koment ti k tomu mám vystrúhať z tej mojej zhmlenej hlavy...no jaedine ak TENTOKRÁT ŤA KLUDNE K DOPÍSANIU TEJTO POVIEDKY AJ DOKOPEM! :-P

2 Lucy | Web | 25. července 2010 v 21:47 | Reagovat

ahojky,,odjíždím na 14 dní..tak si mě pls nesmaž..páá :-)  :-D

3 Lexie | 26. července 2010 v 12:11 | Reagovat

:-D vyškieram sa tu jak nejaký idiot ... je to cool 8-)

4 ada | 8. července 2012 v 11:07 | Reagovat

pekné

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama