Mors tua vita mea - 1. kapitola

27. července 2010 v 21:57 | Gaudi & Chelsea |  Mors tua vita mea
Mors tua vita mea
Takže...
Ďalší výtvor spoločný s úžasným človekom - Gaudi! Pôvodne to mala byť kratučká jednorázovka, no nakoniec to bude kapitolovka!
To je teda niečo, čo? :)
Tak, ja už fakt neviem, čo mám k tomuto výtvoru napísať - Gaudi to na svojom blogu opíše aj za mňa... Snáď xD
Takže, dúfam, že sa Vám to bude páčiť :)

PS: za názov vďačíme latinčine, ktorú sa ja učím na SOŠ Veterinárnej v NR (ale názov sme dali dokopy pomocou slovníkov - dúfam, že chápete, že ja sa tam učím len veterinárne pojmy)

***


Tma. Ani na nos som si nevidela. Zrazu sa odniekial z dialky ozvalo húkanie sovy. A krátko na to sa v tej tme zjavili prenikavo žlté oči. Odrazu mi ponad hlavou čosi preletelo, čosi ako-ako netopier? Nie, bolo to niečo ťažšie a väčšie.

"Auu! Emmett, za toto schytáš!"

Za chrbtom som pocítila vybrácie jeho smiechu. Ale telo akoby ma nechcelo poslúchať, nemala som dosť odvahy otočiť sa. Skôr sa mi to páčilo…alebo ma skôr čosi ťahalo dopredu, než dozadu. Nevedela som sa rozhodnúť. Tie žlté oči! Nemohla som ich dostať z hlavy. Na jednej strane ma lákalo rozbehnúť sa za nimi a zistiť, komu patria, ale na druhej strane… Chcela som zostať s Emmettom. Ale kto to vlastne je, ten Emmett? Opýtalo sa ma moje podvedomie. On sa zrazu z ničoho nič vyrútil na mňa, keď nejaký iný, cudzí hlas povedal jeho meno. Nič viac som o ňom nevedela.

"Ale Edííí? Nechaj túto maličkú pre mňa."

"No moment. Ona taká maličká nie je," odpovedal neznámemu hlasu. "Či si?" opýtal sa mňa. Skoro ma vystrelo.

"J-ja neviem."odpovedala som a hlas sa mi nevedomky triasol.

"No vidíš, desíš ju, choď preč." Zrazu sa objavilo aj telo, ktorému patril ten hlas. Bolo to dačo nádherné. Niečo tak neskutčné! Od tej nádhery sa mi podlomili kolená. Na svojich ochabnutých pleciak som pocítila stisk, ktorý ma ochránil pred studenou zemou. "Ou! Edward, vidíš, čo spôsobuje tvoja krása?" povedal sarkasticky.

"Hmpf." Odfrkol si ten druhý, ten, ktorý mal ten prenikavý zlatý pohľad.

"To akosi tentokrát nemôžem posúdiť." Povdzychol si, akoby ho niečo trápilo.

Podišiel úplne ku mne a k tomu druhému, čo ma stále držal za plecia, Emmettovi. Vystrel svoju ruku ku mne. Striaslo ma. "Šššš, pokoj," prihovoril sa mi. Rukou sa mi jemne dotkol líca. No odrazu sa strhol. Akoby, akoby ho môj dotyk pálil, alebo akoby dostal ranu elektrickám prúdom. Odtiahol sa odomňa najviac, ako to len bolo možné bez kroku vzad a v jeho výraze sa čosi zmenilo. Topásový pohľad zmizol. Nahradil ho čierny, záhadný a fakt strašidelný pohľad. On si tú zmenu asi neuvedomil, pretože stále ma opantával pohľadom. Ústa sa mu stiahli do tenkej čiarky, nozdry sa mu nebadane chveli. Pohol sa asi o milimeter. Avšak nedokázala som určiť, ktorým smerom. V jeho pohľade bolo čosi zvláštne, neidentifikovateľné. Akoby váhal. Akoby sa nevedel rozhodnúť. No zrejme sa už rozhodol. Opäť, no tentoraz váhavo sa pohol ku mne. Vystrel ruku. Z nejakého dôvodu som sa ho už nedokázala báť. Na tvári som sa snažila nahodiť čo najprívetivejší výraz, no z jeho pohľadu bolo vidno, že sa mi to nedarilo, tak som ostala - len tak váhavo stáť, stále podopieraná Emmettovými rukami. Keď už bol kúsok odo mňa, vystrel ruku a opäť sa dotkol môjho líca. Ja som neodolala a oprela som sa o jeho ruku a privrela som viečka. Nadýchla som sa a opäť som ich musela otvoriť. Na tvári sa mu objavil zmätok, no naraz ho vystriedal úškrn. Rukou pokračoval z môjho líca až na krk. Tam svoj pohyb zastavil. Svoj pohľad taktiež sklopil na môj krk. Mohlo to trvať sekundu, minútu aj hodinu, keď odtiaľ oči odtrhol a pozrela sa do tých mojich. Zas je to tu. Zas ten prenikavý pohľad. Vycítila som, že mi chce niečo naznačiť, niečo čomu som nerozumela. Akoby ma chcel varovať. No ja som nebola schopná sa vôbec pohnúť. Všetky časti môjho tela akoby boli z rôsolu pod váhou jeho pohľadu. Zaujatá jeho očami som si však neuvedomila ako blízko sa zrazu ocitol. Cítila som chlad na krku. Cítila som, akoby mi srdce bilo priamo v tam.

"Edward? Edward, o čo ti ide?" začula som z dialky, hoci ten hlas vyšiel z osoby stojacej priamo zamnou.

Z jeho hrdla sa ozval divný zvuk… Žeby vrčanie? Áno, bolo to vrčanie, ale nie také, ako vydávajú zvieratá. Bolo také… Neľudské, no zároveň i očarujúce.

Odtiahol sa odo mňa. Povzdychla som si nad tým jeho činom. Zrazu sa z neho stala šmuha a cítila som ako ma doteraz držiace ruky za ramená pustili.

Až teraz som si uvedomila, že ma ten stisk bolel. Zajtra tam budem mať modriny. Rukami som sa chcela dotknúť ramien, aby som si ich trochu uvoľnila, no moje ruky naďabili na niečo studené.

Podrobným ohmatkaním som zistila, že ma opäť držia ruky. Na krku som pocítila chladný dych… Na čele sa mi zjavila kvapôčka potu…


 


Komentáře

1 Deedou | Web | 27. července 2010 v 22:07 | Reagovat

no co můžu dělat, že:D
...jasan, rada ti to zkritizuju:D, du na to =P :D

2 Deedou | Web | 27. července 2010 v 22:16 | Reagovat

ok tak nemůžu kritizovat, pač se mi to fakt líbí;), je to takový záhadny ♥ a to já rada,můžete na sebe byt s Gaudi pyšné;) už se moc těšim na další...jen mě teda hodně zajimá, kdo je ta holčina, co to vypráví;) (Bella?) to se asi dozvim příště, že...xD
kdy sem dáš další? :)

3 Gaudi I Sister Site | Web | 27. července 2010 v 22:18 | Reagovat

prosím ťa u teba to vyzerá rovnako dobre ako u mňa :D prečo? lebo je to to isté :D hmm...mám ťa aj chváliť, ako pekne si to napísala? :-P

4 Deedou | Web | 27. července 2010 v 22:19 | Reagovat

ty si mě nepochopila =P, ja napsala ten prvni komentář, pak jsem si to šla přečist a poté už pěla jen chvalu =P :D

5 Deedou | Web | 27. července 2010 v 22:24 | Reagovat

no tak zejtra by to bylo idealni!:)...těšim se :D ..jojo, to máš pravdu, tim padem tobě to pude úplně na pohodu:D

aha:D tak to neřeš, moje myšlenkovy pochody sou občas zpomaleny:D ...takže sem to nepochopila ja :D

6 Deedou | Web | 27. července 2010 v 22:33 | Reagovat

:D ty jo:D to si napsala jako kdyby bylo úplně jasny, že to mě nedošlo, no děkuju:D:D:D....začinam silně pochybovat o svém zdravi:D

ok, to je škoda:(, ale tak brou no=**:)
jj doufám, že spolu aspon ve snu někde zapaříme:D ...pp:-*

7 Kate | Web | 28. července 2010 v 8:18 | Reagovat

Je to fakt super. Fakt dobře napsané, povedlo se ti to :)

8 Rin :) | Web | 28. července 2010 v 8:59 | Reagovat

super :D výborné :D sa teším na pokračko :D

9 Lexie | 28. července 2010 v 20:48 | Reagovat

prečo vo mne príbehy vyvolávajú závislosť ? Lebo sú super ! 8-) a vy tak píšete ;-)

10 LeneBellamy | 26. června 2011 v 14:24 | Reagovat

geniálne, klobúk dole :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama