Mors tua vita mea - 2. kapitola

28. července 2010 v 22:00 | Gaudi & Dadush |  Mors tua vita mea
Mors tua vita mea
Možno sa niektorí z Vás (a hlavne tí čo to čítate) tešia na pokračko tejto spoluautorskej poviedky:)
Nebudem tu nadarmo vykecávať, proste kto chce, nech sa na to vrhne :)

***


Dych sa mi chvel, ledva mi prešiel cez hrdlo. Hoci som si to nechcela priznať, strach sa konečne dostavil. Bála som sa. Ale dôvodom môjho strachu som si už taká istá nebola. Bola som si vedomá osoby stojacej za mnou. Bola som si
vedomá aj toho, že to nemôže byť človek. Bola to skôr šelma. Lovec. A ja som tu bola obeť. Korisť. Avšak pocit samoty, ktorý som pocítila, keď predtým jeho dotyk zmizol bol horší. Nechcela som, aby odišiel, no zároveň som vedela, že by som mala utiecť. A to čo najskôr.

No moje nohy boli ako z kameňa. Aj keby som mala tú silu presvedčiť, aby sa pohli, môj mozog nechcel utekať. Chcel tu zostať s tým záhadným a okúzlujúcim mladíkom nech sa deje čo chce...

Teraz som si pripadala presne ako hrdinky z hororových filmov. Vedela som, že to čo príde nebude nič príjemné. Nikdy som im nerozumela. Prečo neutečú? Prečo otvárajú zatvorené dvere?
Prečo sa vrhajú do tmavého lesa? Nikdy by ma nenapadlo, že sa to raz stane aj mne. To je predsa absurdné. Ale tak pravdivé.

Opäť som ucítila chladný závan na mojom krku. Cítila som, ako mi z neho zmizli vlasy, ktoré mi inak voľne padali po chrbte. Cítila som ten elektrizujúci, pálivý dotyk ľadových rúk na mojej šiji. Jedným prstom mi prechádzal po odhalenom krku. Začula som jeho hlboký dych. Akoby sa snažil vdýchnuť každú čiastočku. Druhú ruku som ucítila na svojom páse. Jemným tlakom si ma privinul k sebe. Keď už medzi nami nebol ani centimeter voľného miesta, o môj krk sa obtrelo čosi iné, rovnako chladné... A ostré ako britva. Ucítila som dve jemné, no bolestivé bodnutia a moje telo mu bez môjho vedomia padlo do náručia. Bol to tak zvláštny pocit. Nedokážem ho poriadne opísať. Akoby zo mňa mizol všetko život. Akoby sa zo mňa s každým jeho ďalším dúškom stávala bábka v jeho náručí. Bolo to nepríjemné, no zároveň akési oslobodzujúce. Cítila som to oduševnenie, akým sa zo mňa snažil vysať všetok život. Cítila som akou energiou ho to napĺňa. Nehnevala som sa. Nebála som sa. Na to už bolo neskoro.

Celé moje telo zachvátil akýsi blažený pocit. Pocit oddanosti. A hoci som vedela, že smrť si pre mňa príde každú chvíľku, bola som... šťastná! Nevedela som si to v tejto chvíli presne vysvetliť. Ako môže byť človek šťastný, keď zomiera? Ale vedela som, čo alebo kto je to príčinou. Aj keď ma smrť zastihla práve jeho rukou, cítila som sa v jeho náručí bezpečne. Pokojne. Pokojná, šťastná smrť.

Nikto nikdy nebude mať takú krásnu smrť ako ju mám ja. Urobí to tá najkrajšia bytosť akú som kedy videla.

No moju radosť pohltil strach. Strach z nového, nepoznaného. Čo potom so mnou bude? Len tak umriem? Alebo... Bola by tu možnosť, že by som bola ako on? Neskutočne krásna? Bude so mnou? Alebo ma tu nechá len tak odhodenú napospas osudu? Presne tohto som sa bála. Chcela som byť s ním. Pokiaľ by to bolo možné, tak navždy. Po celú celučičkú večnosť našej existencie...

Len neviem, či si ním môžem byť istá. Či ma bude chcieť.

No to zistím až po tom, čo ma prestane spaľovať ten plameň, ktorý ma donútil prestať myslieť na budúcnosť, no zároveň ma donútil myslieť na tú spaľujúcu prítomnosť. Myslela som, že tú bolesť spôsobuje len ranka na mojom krku. No mierne pálenie sa postupne presúvalo do celého môjho tela. Začínalo to byť neznesiteľné.
Myslela som, že mi srdce
vyletí z hrude. Jeho zbesilý tlkot som cítila všade. Akoby každé jeho ďalšie buchnutie spôsobovalo väčší a väčší oheň v mojom tele. A spolu s ním z môjho tela odchádzali posledné kvapky života.

"Edward! Čo-čo to robíš?" začula som vzdialený hlas a ucítila jemný závan na odhalenej pokožke.

"Prosím ťa prestaň, viem, že odo mňa to bude znieť zvláštne, ale naozaj nemám náladu na takéto žarty!" jeho inak hlboký hlas s prvotným podtónom humoru sa úplne zmenil.

Pálčivá bolesť z môjho hrdla zmizla. Zacítila som mľaskavý zvuk, ako mi jazykom prešiel po rankách na krku. Ako keby som sa prebrala z tranzu. On síce hlavu odo mňa odtiahol, no stále som cítila jeho ruky okolo môjho pásu a to ma príjemne hrialo pri divoko roztlčenom srdci. Moju myseľ ako keby opustil záhadný opar a tlkot srdca sa spomaľoval. Až nakoniec ustal na normálnej rýchlosti. Do mysle mi vtrhol nový poznatok. Bolesť, čo som cítila, bola spôsobená jeho uhryznutím a následne tíšením jeho smädu. No tá bolesť, ktorú som za bolesť považovala, v skutočnosti bol adrenalín.

Stisk na mojom páse však odrazu povolil. Zachvátila ma panika. Chcela som si tie ruky pritiahnuť späť. Chcela som mu povedať, nech ma nepúšťa, no na nič z toho som sa nezmohla. Jeho ruky nakoniec úplne zmizli. Spolu s ním. Chlad ktorý som okolo seba cítila sa náhle vyparil. Chcela som ísť za ním. Chcela som mu povedať, nech ma tu nenecháva, ale nevedela som, ktorým smerom sa vydať. Nikto tu nebol. Nič nebolo počuť. Konečne som našla kúsok vôle a vykročila vpred. Musela som ho nájsť. Ako náhle som však prvý krát našliapla, nohy ma neudržali a moje telo sa bezvládne zosunulo k zemi.


 


Komentáře

1 Gaudi I Siater Site | Web | 28. července 2010 v 22:07 | Reagovat

hele, kde je pokráčko? ako to dopadneee? :D :-D

2 Lexie | 28. července 2010 v 22:12 | Reagovat

úchvatné ... bože vaaaa :-D kedy bude pokračko? :D  
Vidíš ja som si počkala a som rada lebo by som prišla o túto super kapitolu :-)
Baby ja vám držím palce a som rada že spolu pracujete na poviedke lebo obe píšete super ... jedna radosť čítať ;-)

P.S.: Dada a budeš pokračovať aj v tej s tým Demetrim ? ... Napematám sa ako sa to už volalo :-?  ale páčilo sa mi to ... dúfam že na to nehodíš bobek :-|

P.P.S.: Proste úžas holky, sa už tešííím na vývoj príbehu :-P

3 Deedou | Web | 28. července 2010 v 22:14 | Reagovat

no konečně ♥:) už sem se nemohla dočkat...
hej jak si to jako představuješ, že si pořád nenapsala, kdo je ta holka, no? :D
...jinak fakt skvělej díl! jsem si úplně říkala, že ta holka je pitoma:/ a to ji jako Edward přeměnil nebo jakto, že se může hybat...no mam hodně otazek, takže doufám, že další bude už zitra, fakt mě to zajima!!!:) je to fakt záhadny...a Edward neni vegetarian?:( no to teda...:D

jo a mimochodem, ja neměla srandu z tebe, však ty víš jak to myslim, ne?:-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama