Love is forever... 4. kapitola

15. září 2010 v 11:06 | Dadush |  Love is forever...
Love is forever...
Po extrémne dlhej dobe je tu pokračovanie... A Ako som sa k nemu dostala? Našla som ho zahrabané v PC xDD Šikovná som, že? :D
Ak si niekto fakt nepamätá, že o čom to je, dávam sem aj zhrnutie :D


PS: bola by som rada, keby si to prečítate a nakopnete ma komentmi k ďalšiemu písaniu. Táto časť je fakt krátka. Len 297 slov :)


Carlisle

Aj keď to nebol on, vo svojom tele cítil smútok. Žiaľ. Stratil ju. Navždy. Tú, ktorá ho dostala z tej averzie, v ktorej bol skoro od svojho znovuzrodenia. Jediný dovod prečo ešte žil, bola ona. No teraz? Stratil ju, už nemal dovod, aby žil.

Zúrivo sa prebíjal okolitým lesom. Prebudený netvor ho viedol za pachom jej krvi. Nebolo ťažké ju vystopovať.

Onedlho dorazil na miesto, kde urobil tú chybu, že ju nechal osamote. My sme ho hneď dobehli. Vyvalil oči, pretože tu nič nebolo. Žiadne telo bez pulzu. Bolo tu len pár kvapiek jej krvi, ktoré v ňom prebrali toho netvora. Edward si čupol k tým kvapkám a rozvzlikal sa. Trhavo a bez sĺz. Padol na kolená a vyzeral, ako keby sa modlí k tej malej, sotva viditeľnej mláčke.

Kývol som hlavou zvyšku rodiny. Tí prikývli a potichu vkĺzli späť do lesa.           
"Synak," začal som.      
Edward nereagoval. Podišiel som k nemu a ruku položil na rameno.                   
Edward ju poľahky striasol.        
'Toto nebude ľahké,' pomyslel som si. 'Samozrejme, že to nebude ľahké, veď stratil svoju lásku!' Povzdychol som si a v jemnom vánku som zacítil krv. Známu krv… Nevivolalo to vo mne takú reakciu ako u Edwarda. Na krv som si už zvykol.         
'Edward?' opýtal som sa. Ten sa mi zmučene zahľadel do tváre.               
Mnou až trhlo, keď som zbadal jeho výraz. Takéto výrazy mali len bosorky upaľované na hraniciach v 18. Storočí. Pamätám si na to. Samozrejme, skutočné bosorky im unikali… Aj s kocúrmi na pleciach a metlami pod pazuchami.                   
'Cítiš to?' Opýtal som sa.                                                                                                                 
Edward zavzlikal a nebadane potiahol nosom. Prikývol.                                                                                    
"Ešte je tu jedna možnosť…" zdráhal som sa mu ju povedať.                 
"Aká? Že bude upírom? Netvorom?! Že toto bude jej prvý a posledný deň? Deň, na ktorý si bude ledva spomínať?!" Vyletel na mňa.

    
 


Komentáře

1 Lexie | 15. září 2010 v 12:20 | Reagovat

takže kote ... neopováž sa to nedokončiť! Je to super a ja chcem vedieť čo sa stane takže ... pekne pporozmýšlaj čo  ako a potom to sem zaves!;-)

Už teraz sa teším :-)

2 Gaudi | Web | 15. září 2010 v 16:38 | Reagovat

hmm...asi som to ešne nečítala, ale je to vážne super, a keď dojdeš dokopem ťa k pokračovaniu! nech budú prostriedky na to akékoľvek :D:P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama