Mors tua vita mea - 8. kapitola

5. září 2010 v 21:00 | Dadush |  Mors tua vita mea
Mors tua vita mea
Po strášne dlhej prestávke je tu ďalšie pokračovanie :)


***


8.kapitola
"Rose! To by stačilo!" ozval sa známi hlas toho doktora, Carlisla. Nepozrela som sa naň, bála som sa čo i len pohnúť. Zo zrakom stále nasmerovaným na blondínu som čakala na jej reakciu. Dúfala som, že poslúchne. Ten blondiak vyzeral, že má v tejto rodine významnú úlohu. Bol niečo ako ich vodca.

Z môjho premýšľania ma však prebrala ďalšia rana v útrobách domu.
"To-snáď-nie!" nahnevane zakričal ďalší ženský hlas.
Do miestnosti vbehla malá osôbka. Vlasy jej odstávali na všetky strany, v tvári mala rozčúlený výraz.

"Čo si myslíte, že robíte?!" Okríkla Rosalie, Emmetta a Edwarda.
Všetci sa razom uvolnili a každý chcel povedať svoje. No táto - pre mňa neznáma osoba podišla ku mne. Pomrvila som sa na sedačke a bála som sa jej hnevu.

"Ahoj! Som Alice." Vystrie ku mne ruku. "Jazz je môj priateľ a ostatných zrejme poznáš." Vysypala takou rýchlosťou, že som sa nezmohla na nič iné, len na: "Č-čože? Mohla by si mi to, prosím, zopakovať? A pomalšie?"

"A-h-o-j! S-o-m A-l-i-c-e. J-a-s-p-e-r j-e..." začala hláskovať.

"Nie, tak som to nemyslela," prerušila som ju a nápadne zagúľala očami.

"Chcela som skôr povedať, či by si to mohla vysvetliť."

"Nám všetkým." Pridal sa to do toho Emmett už pokojne stojaci vedľa mňa, no stále v póze prichystaný ma brániť.

Tá malá čiernovláska sa na nás prekvapene pozrela a potom stočila pohľad na ďalšiu dvojicu. Neušlo mi, ako nepatrne vyvalila oči. Odvrátila pohľad a ďalej sa tvárila, že sa nič nedeje. Na tejto Alice, ako sa mi predstavila, bolo niečo zvláštne.

No Emmett zrejme vedel, čo sa deje. Ruku jej položil na plece. "Čo si videla Alice?"
"Nič," povie, no aj ja zistím, že niečo skrýva. Žeby to robila kvôli mne?

Nechcela som prekážať a tak som sa postavila na odchod. Nohy ma ledva držali, neviem koľko som tu sedela len tak bez pohnutia. Môj pohyb upútal ich pozornosť. "Čo to robíš?" Opýta sa ma Emmett.

"Myslím, že si chcete povedať niečo medzi sebou... A tiež si myslím, že by som pri tom nemala byť..." Hlas sa mi zlomil a vykročila som ku schodisku. No nohy ma neudržali a zem sa nezadržateľne blížila k mojej tvári. No tesne pred tým, než som stihla preskúmať podlahu zblízka, ma niečo zachytilo. Ruky. Zdvihla som pohľad a videla som Emmetta ako sa na mňa usmieva. "Dávaj si pozor prosím. Nechceli by sme, aby tu prišlo k... eh... zraneniu..."

Preglgla som. Aha. Jasné.

Na čele sa mi zjavila kvapka potu. Emmett ma postavil na rovné nohy, no i naďalej ma pre istotu pridŕžal rukami. Chcela som sa naňho vďačne usmiať, no tvár sa mi skrivila do bolestnej grimasy. V mojej nohe to nepríjemne zaprašťalo. Opäť som sa nechtiac celou váhou zvalila do jeho náruče.

"Bella, si v poriadku?" opýtal sa ma ustarane.
"Znelo to tak?" vrátila som mu sarkasticky, musel to predsa počuť aj on tými svojimi upírimi ušami.

Neviem, kde sa to odrazu vo mne vzalo. Bol ku mne milý, no mne sa menili nálady ako na bežiacom páse. Ale pre dnešok toho bolo na mňa akosi priveľa. Les... tam to všetko začalo. Ale, čo sa tam vlastne stalo? Vysvetlí mi to niekto niekedy? Potom to s Rosalie... Prečo...
Prečo mi to tak vadí? Ups, musím si začať dávať vážny pozor na svoje myšlienky. A teraz toto. Akokoľvek rýchlo ma Emmett stihol zachytiť, s mojou zemskou príťažlivosťou nič nezmôže. To krupnutie kosti museli počuť snáď aj na Slovensku.

Náhle som sa ocitla v Emmettovej náruči. Uprela som naňho pohľad. On sa len pousmial, jednou rukou ma oblapil tak, aby mi tou druhou vyrovnal vrásku na čele. "Prečo sa mračíš?" Chcel vedieť.    "Pretože ma neskutočne bolí noha... Asi ju mám zlomenú..." Pozrela som sa na miesto toho chrupnutia. Začalo mi to tam pekne opúchať a modrať. Emmett sledoval môj pohľad. A zrazu mu to došlo.     
                                                                          
"Carlisle...?" Opýtal sa a pozrel sa jeho smerom.      

Carlisle kývol hlavou smerom von z miestnosti.        
Okolo mňa zasvišťal vzduch. Mihli sa neidentifikovateľné kusy nábytku, možno aj osôb. Nestihla som si to všimnúť, pretože som sa ocitla v nejakej drevom obkladanej miestnosti. Oproti dverám stál obrovský pracovný stôl s úhľadným kôpkami papierov, stolnou lampou a notebookom. Ocitli sme sa v nejakej pracovni.   

Zrejme patrila Carlislovi, lebo podišiel až ku komode za stolom a vytiahol si čiernu pracovnú tašku. Položil ju na stôl a začal sa v nej prehrabávať. Pousmial sa, keď našiel to, čo hľadal. Pozrel sa na mňa. Jeho úsmev sa ešte viac rozšíril. Emmett ma posadil na pohodlné kreslo za stolom.
S obavami som sa pozrela na Carlisla. Ten sa otočil ku mne, s obrovskou kovovou ihlou. Stihla som ešte zachytiť jeho skúmavý pohľad, než sa celým domom ozval desivý výkrik. Bolo to zároveň to posledné, čo si pamätám, než ma obklopila tma.


 


Komentáře

1 Deedou | Web | 6. září 2010 v 16:00 | Reagovat

už sem to četla u Gaudi:P:D a zase se mi to líbilo♥ ...jen se mi moc nelíbí, že Emmet tak po Belle "jede" :-D

2 stylshop | Web | 6. září 2010 v 16:31 | Reagovat

Ahoj nudíš se ? Máš dobrou náladu ?
můžeš si ji zvednout když se koukneš do mého obchůdku plného cute věcí. Určitě si něco vybereš ;) Např. Scene Diamond (které nosí KIKI KANNIBAL - prodávám je za velmi levné ceny) Nebo cute přívěšky určitě se koukni.

PS.: Budu moc ráda když se koukneš a zanecháš milý komentík ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama