Anita Blake.

1. května 2011 v 12:36 | MUSEmaniačka |  Píšem


A to myslím len a len v dobrom! Úžasná séria, úžasné postavy, zaujímavé deje a zápletky. Nádhera! Až také, že som napísala poviedku. Celkom krátku, ale tak... Aj to je niečo :)

Ak by niekto nevedel o čom je reč, tak Vám trochu objasním postavy (velmi skrátená verzia), ktoré v tejto poviedke vystupujú. Až na ten 'Ženský hlas' - tá je mnou vymyslená a nemá meno :D
Anita - hlavná postava. Vždy ozbrojená až po uši a 'popravčí' upírů, nekromant - dokáže oživiť aj mŕtvych mŕtvych = oživý mŕtveho upíra, zombie. Tvorí triumvirát s Richardom a Jean-Claudom. Miluje aj Sigmunda - plyšového tučniaka.
Richard - jej priateľ, alebo lepšie povedané milenec. Je lykantrop a vodca svorky. Anita - aj napriek tomu, že je človek, je jeho lupou - družkou vo svorke. Richard má jeden problém - nedokáže sa zmieriť zo zverom v jeho tele.
Jean-Claude - upír starý okolo 500 rokov. Pochádza z línie upírky Belle Morte (Krásna smrť). Pôvodom francúz, čo je v knihách dosť vidno - v určitých chvíľach sa vyjadruje po francúzky (napr.: ma petite - moje malé). A je druhým milencom Anity. (nakoniec v mojej poviedke nevystupuje, koniec som zmenila)
Edward - krycie meno Ted Forrester, prezývaný aj 'smrť' - zabíja všetko nadprirodzené. Niekedy robil nájomného vraha, no ludia boli preňho až príliš ľahkým terčom.
Jason - mladý vlkolak, člen Richardovej svorky.

Ja viem, tá baba sa nezdá, ale chodí s upírom a vlkolakom naraz. Aspoň po ôsmy diel. Tam má od nich pauzu (spomína sa že pol roka) a je z toho zmetená. Chúďa :(
***

Bol otočený chrbtom ku mne, no spoznala som ho. Plavé dopostupna ostrihané vlasy mu splývali na svalnatých ramenách.
"Richard!" Vydýchla som.
Otočil sa ku mne. Tvár mu zdobil chlapčenský úsmev.
Rozbehla som sa k nemu. Rukami som ho oblapila okolo krku a nohami som ho oblapila okolo pásu. Vrhla som sa na jeho pery. Boli mäkké a teplé. Rukou som mu zašla do vlasov. Na chrbte som zacítila studenú kamennú stenu pod Previnilými slasťami. Keď som bola bez dychu, presunul sa na môj krk.
"Richard, milujem ťa." Povedala som.
Odtiahol sa a pobozkal ma na čelo.
"Ehm, ehm," odkašlal si Edward.
Postavila som sa na pevnú zem. Hlavu som si položila na Richardovu hruď a rukami som ho držala okolo pása. Vdychovala som jeho vôňu.
"Richard?" Z chodby k nám dolahol hlas. Ženský.
Trochu som sa odtiahla od neho. Ruky mu padli k telu. Pozrela som sa mu do tváre a nevidela som tam nič. Žiadne emócie.
"Miláčik, kde si?" Zase ten hlas, teraz už o niečo bližšie.
Ustúpila som od neho. Jeden krok od neho. Druhý. Tretí. Ustupovala som, až kým som na chrbte nezacítila studenú stenu.
Do miestnosti vošla žena. Mala polodlhé hnedé vlasy, zelenú blúzku a tie najdlhšie nohy, aké som v živote videla. Možno to bolo len tou príliš krátkou minisukňou a petnásť centimetrovými opätkami, neviem.
Podišla až k Richardovi a majetnícky ho chytila za ruku. Nebola vyššia od neho. Bez opätkov mohla byť taká vysoká ako ja...
"Kto si?" Opýtala som sa. Musím priznať, že môj hlas znel rozochvene a to neznamenalo nič dobré.
"Som jeho priateľa a od včerajšieho lupanaru aj jeho lupa."
"Lupa?" Vydýchla som. Pozrela som sa na Richarda. Videla som ho rozmazane. Prekliate slzy!
Priblížil sa ku mne, no ja som ustúpila. On šiel ďalej a ja som ďalej ustupovala.
Chcela som odtialto vypadnúť. No Richard bol príliš blízko. Vytiahla som browning z puzdra a roztrasenou rukou som naňho zamierila.
Ostal stáť s rukami hore. "Anita, ja..." Umčala som ho kývnutím hlavy a vybehla som z miestnosti.
Cestou som narazila do Jasona. No keď ma videl, pratal sa mi z cesty. Múdry vlkolak.
Vybehla som z Previnilých slastí. Bežala som k môjmu autu. Nastúpila som a zaistila všetky zámky. Vyštartovala som domov.
****


V dome som zabarikádovala vchodové dvere aj okná. Chcem mať od každého a všetkého pokoj na istý čas. Chcem byť sama...

****
Zazvonil telefón. Za posledné dva týždne, čo som tu zabarikádovaná, zvoní viac než dosť. Kábel som vytrhla zo steny...

****
Som hladná aj smädná. No som aj unavená a mne sa nechce vstávať z postele a už vôbec sa mi nechce opustiť bezpečnú izbu.

****

Zobudila som sa na strašný hluk. Niekto sa dobíjal do mojej izby. Bola som tak unavená, že som nedokázala z pod vankúša vytiahnuť zbraň. Nechala som ju tam.
Nech to bol ktokolvek, bolo mi to jedno...
 


Komentáře

1 Gabbie | E-mail | Web | 1. května 2011 v 12:37 | Reagovat

ďakujem! a ako pozerám máš kráááásny design!

2 Gabbie | E-mail | Web | 1. května 2011 v 12:44 | Reagovat

LOL to vážne?! asi som sa vríátila v správnu chvíľu hahaha :D  :D

3 Deedou | Web | 1. května 2011 v 14:07 | Reagovat

je to skvělý, jak už jsem psala na FB :)...měla by jsi psát něco na pokračování *yes* 8-) prosííííííím :)***

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama