
Nečakané, ale predsa!
Poslušne sa hlásim, že zverejňujem druhý diel poviedky, ktorú zrejme čítala LEN Gaudi. Vadí mi to, ale aj mi to nevadí. Nevadí mi to preto, lebo toto sa fakt čítať nedá. Vadí mi to preto, lebo potrebujem inšpirujúce a povzbudzujúce komenty k tomu...
Tolko k tomu, prajem príjemné čítanie. Part je "extra" dlhý xDD
Tolko k tomu, prajem príjemné čítanie. Part je "extra" dlhý xDD
PS: venované jedinej čitateľke - Gaudi :-*
Part 2
"Mama mi nechce dovoliť mať psa." Pozrela som sa na Tori. "Prepáč. Fakt ma to mrzí."
Tori len prikývla. "Ja viem. Mňa to mrzí len preto, že ty si bola moja posledná nádej." Povzdychla si a zavrela skrinku. "Nakoniec pôjde teda k ujovi Timovi do Transylvánie. No fasa, ešte ho tam pohryzie nejaký upír." Zasmiala sa a ja som sa pridala.
Tori dokáže každú tragédiu premeniť na žart.
Tori len prikývla. "Ja viem. Mňa to mrzí len preto, že ty si bola moja posledná nádej." Povzdychla si a zavrela skrinku. "Nakoniec pôjde teda k ujovi Timovi do Transylvánie. No fasa, ešte ho tam pohryzie nejaký upír." Zasmiala sa a ja som sa pridala.
Tori dokáže každú tragédiu premeniť na žart.


Bewlyer
uf, ako som sa pri tom čítaní zapotila
opäť ďakujem za venovanie ;) ale vieš čo ma práve napadlo? Že tí upíri nežujú v Pennsylvánii ale Transylvánii 

