Secret of Mignon's brothers - Part 10

23. července 2011 v 20:00 | MUSEmaniačka |  Secret of Mignon's brothers
Hmmm, ako Vás mám zdraviť? Nič ma nenapadá a svoje zásoby som vyčerpala :( Dúfam, že ma nenakopete za to. Takže, idem k veci - nie fyzicky, ale slovne :D
Svetlo sveta (cháp tento blog) uzrel 10 part, juch! Čo sa v ňom deje? Nič :D Nie je dlhý, ako ten predošlý, ale nie je krátky ako ten prvý :D Niečo medzi, ale je skôr kratší než dlhší... To som len chcela.

*otvára word a pozerá o čom ten part vlastne bude*

Jáj! Tento part bol písaný na dva krát. To znamená, že prvý raz, keď som ho napísala, sa mi to nepáčilo. Tak som ho vo worde prečiarkla - nevymazala. Takže tam ešte stále je. A ja Vám sem dávam jeho druhú, prerobenú verziu. A dúfam, že je aj lepšia :) Tú prvú tu ani za svet nezverejním! Práve ma niečo napadlo - keď skončím s touto FFkou - nemajte strach, tak skoro to zas nebude :P - tak sem dám také ako keby zhrnutie, OK? :)

Chcem Vám poďakovať za úžasné komentáre a prajem príjemné čítanie :)

PS: Článok som písala dnes o 19:11. Musela som ho prednastaviť, pretože práve teraz, keď toto čítate, prepisujem jednu poviedku, ktorú som tu už raz zverejnila. Nebojte sa, prepíšem ju a aj zverejním. Ale nie dnes ;-)

Chcela som ešte niečo? *zamyslene* Ach, ano! Part je venovaný G., B!!K a D.




Part 10

Ráno som sa zobudila s príšernou bolesťou hrdla. Hlava mi išla vybuchnúť. Žalúdok som mala zmrštený z toľkej prázdnoty. Takmer po štvornožky som sa doplazila do kuchyne.

Na stole ma čakali raňajky. Chrumkavé voňavé toasty. Môj vyhladovaný žalúdok pohotovo zareagoval. Chytila som toast a schuti doň zahryzla. Poriadne som ho požula, ale keď prišlo na prehĺtanie... Žiadna výhra. Hrdlo ma škrelo a pálilo. Smutne som položila toast späť na tanier a podišla som k drezu, aby som si naplnila do pohára vodu.

"Dobré ráno, diva!" Povedala so smiechom mama.
Otočila som sa na ňu.
"Brééé," ledva som to vyslovila, rozkašlala som sa.
"No ty teda vyzeráš." Zhodnotila.
Zagúľala som očami a pokašliavajúc sa napila vody.
"Zrejme nie si na takéto večierky, čo?" Doberala si ma. Zo skrinky vytiahla balenie tabletiek od bolesti hlavy a na stlmenie horúčky. Priložila mi ruku na čelo. S povzdychom mi podala pilulky. "Padaj do postele, nech ťa nevidím ako sa tu motáš. Do večere máš zakázané opustiť svoju posteľ."

Prikývla som a nadšená myšlienkou, že celý deň strávim v posteli, som vyšla do izby.

***

Večer ma mama prišla skontrolovať. Prisadla si na kraj postele. "Ako si na tom?" Opýtala sa zvedavo.
Pousmiala som sa. "Už lepšie," povedala som trochu zachrípnuto. Hrdlo ma bolelo, no už sa to dalo zniesť.
"Prinesiem ti ešte čaj?"
Prikývla som. "Vďaka."

Vstala a podišla k dverám. Tam sa ešte ku mne otočila a s úsmevom dodala: "Ale nemysli si, že zajtra do školy nepôjdeš."
"To mi je jasné."
"A Cell? Volal Dimitri."
Vyvalila som oči. Prosím?! A to mi hovoríš až teraz? "Kedy volal?"
"Pred pár hodinami, keď si spala. Nechcela som ťa budiť."
"A čo chcel?"
"Že či ti je už lepšie." Pousmiala sa, vyšla z izby a zavrela za sebou dvere.

Dimitri volal. Mal o mňa starosti. Čo bolo pochopiteľné, po tom včerajšku, keď ma niesol na rukách domov. Až do postele! Škoda, že som vtedy spala. Ale čo by som mu povedala? Klamať som rozhodne nechcela, pretože dobre som sa rozhodne necítila. A možnože by ma v telefóne vôbec nepočul. Možno by si môj hlas pomýlil s praskaním v telefóne a položil by to. Možno by zavolal opäť, možno nie. Nakoniec bolo dobre, že som jeho hovor prespala.
Dúfam, že si s mamou dobre pokecal.

 


Komentáře

1 Basee‼Kris | Web | 23. července 2011 v 21:11 | Reagovat

Ha:D... Tak nějak podobně se taky cítím, když se "napiju" :D No chuděra, ale zase se má na co nebo spíš na koho těšit druhý den ve škole!:-)... A on o ni měl starost...! ♥
Těším se, a to hodně, na další part! :-)

2 Deedou | 24. července 2011 v 20:28 | Reagovat

:D zase úžasný! já bych se do tý školy i těšila, kdyby mě tam čekal někdo jako Dimitri :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama