
Pridávam Vám sem 5. part. Deje sa v ňom jedno velké ničovaté nič (žiadna zmena), je omnoho kratší, než ten predošlý. Ale slubujem - pracujem na tom - že party sa začnú predlžovať! Momentálne kopu vecí dopisujem, opravujem, prípadne zlučujem, takže sa rozhodne máte na čo tešiť :)
Part je venovaný Basee!!Kris :)
Prajem príjemné čítanie. Ďalší part zverejním najskôr v piatok. Chápete - 2 dni 2 party. Treba nejakú daň za to :P Aspoň dovtedy poopravujem a podopisujem čo sa bude dať :)
Part 5
"Hm, Cell?"
"Áno Tori?"
Stáli sme pri skrinkách. Z tašiek sme vyberali nepotrebné učebnice.
"Nešli by sme zajtra von?"
Uf. Dnes je piatok. Zajtra sobota. A - aj keď nerada - musím priznať, že mám narodeniny. Osemnásť.
Už zajtra budem o rok staršia, no vyzerám stále rovnako - vlnité, po lopatky dlhé hnedé vlasy, postava normálna, žiadne do očí bijúce prednosti a som samá ruka samá noha. V nižších ročníkoch si ma decká za to doberali. Volali ma barová stolička alebo hajzlový pavúčik. Staré dobré časy pomyslela som si sarkasticky.
"Cell?" Vytrhla ma zo zamyslenia.
"Hm, hej. Môže byť. Ale až o siedmej." O piatej som mala dohodnutú 'slávnostnú' večeru s matkou. Nič veľkolepé, len my dve. A teraz sa modlím, aby to netrvalo viac ako jeden a pol hodiny. Tá ďalšia polhodina je rezerva, aby som sa stihla pripraviť. Len dúfam, že to moja mama pochopí a neprekvapí ma.
Úprimne? Nemám rada prekvapenia. Neznášam ich! Pevne verím, že ostatní na to nezabudli.
Tori s úsmevom prikývla. "O siedmej je fajn. Prídem po teba!"
Rozlúčili sme sa a išli si po svojom.
"Áno Tori?"
Stáli sme pri skrinkách. Z tašiek sme vyberali nepotrebné učebnice.
"Nešli by sme zajtra von?"
Uf. Dnes je piatok. Zajtra sobota. A - aj keď nerada - musím priznať, že mám narodeniny. Osemnásť.
Už zajtra budem o rok staršia, no vyzerám stále rovnako - vlnité, po lopatky dlhé hnedé vlasy, postava normálna, žiadne do očí bijúce prednosti a som samá ruka samá noha. V nižších ročníkoch si ma decká za to doberali. Volali ma barová stolička alebo hajzlový pavúčik. Staré dobré časy pomyslela som si sarkasticky.
"Cell?" Vytrhla ma zo zamyslenia.
"Hm, hej. Môže byť. Ale až o siedmej." O piatej som mala dohodnutú 'slávnostnú' večeru s matkou. Nič veľkolepé, len my dve. A teraz sa modlím, aby to netrvalo viac ako jeden a pol hodiny. Tá ďalšia polhodina je rezerva, aby som sa stihla pripraviť. Len dúfam, že to moja mama pochopí a neprekvapí ma.
Úprimne? Nemám rada prekvapenia. Neznášam ich! Pevne verím, že ostatní na to nezabudli.
Tori s úsmevom prikývla. "O siedmej je fajn. Prídem po teba!"
Rozlúčili sme sa a išli si po svojom.


Bewlyer
Děkuju ti moc za věnování!♥ Hodně mě potěšilo:*

Tohle mi připomíná moje oslavy, taky takhle s kámoškama někam vyrazíme, ani nic neplánujeme
Krásné! Ale co takhle třeba další setkání s bratry?