Secret of Mignon's brothers - Part 9

19. července 2011 v 20:48 | MUSEmaniačka |  Secret of Mignon's brothers
Tak preto, že som Vás navnadila baby, Vám sem pridávam ten dlhý part. Dúfam, že sa Vám bude páčiť a zanecháte veľa komentov. Takú malú pikošku mám pre Vás - medzi našimi hlavnými hrdinmi k niečomu príde, ale to by som nebola ja, keby som to nepo*rala :D Hold, nie som zástancom happy endov - aj keď toto nie je happy end :D A end už vôbec nie.
Part je pre Vás všetky :) Nemusíte sa vôbec biť - ste len 3 čo to čítajú :D

Prajem príjemné čítanie môjho najobľúbenejšieho partu :)

PS: tu je taká búrka, až okná tŕpnu!
PSS: keď budú cca 3 komenty, zverejním článok s fotkami Charlieho - vykúpala som ho a boli sme na prechádzke :)



Part 9

pesničku je nutné pustiť, aby ste sa dostali do náladičky :D

Z reproduktorov sa ozývala hlasná hudba, ktorá všetko rozvibrovala - podlahu, pohodlné mäkké sedačky v boxe ďaleko od baru aj naše drinky na stole. Človek nemal pri nej šancu obsedieť. Sedela som a hmýrila sa naraz, namiesto toho, aby som to išla roztočiť na parket. Myslím, že po toľkých pohárikoch by som s tým nemala žiaden problém... Ja, taká tichá osôbka, čo sa snaží nevytŕčať nos z davu, sa teraz chce ísť odviazať. Páni! Samu ma to zarazilo. A zrejme nielen mňa.

Dimitri na mňa vrhol vyľakaný pohľad, keď som ho náhle schmatla za ruku a viedla davom ľudí k preplnenému parketu.
"Cell, myslím, že to nie je práve ten najlepší nápad..."
Ukazovák som mu položila krížom cez pery, aby som ho umlčala. "Šššš," a predierali sme sa do samého stredu tanečného parketu.

Chytila som ho za ramená. On mňa - jemne, ako keby som sa mala čo i len pri tom najjemnejšom dotyku rozbiť na milión malých kúskov, chytil za pás. Tancovali sme. Skákali sme. Točili sme sa. Podľa hudby, ktorá prúdila okolo nás. Kričali sme, spievali a pritom sme nepoznali slová pesničky. Nepotrebovali sme texty, mali sme svoje, ktoré nám stačili.
Boli sme tu.
Spolu.
Pri toľkom šantení som v dave zazrela Tori a Toma. Aj oni boli spolu. Netancovali, len sa knísali mimo rytmu hudby v tesnom objatí. Zrazu sa pobozkali. Ich bozk pretrvával. Tom rukou prešiel Tori po chrbte. Tori mu zašla rukou do vlasov.
Dimitri sledoval môj pohľad.
Ja som sa od nich odvrátila.
Dimitri si povzdychol. Ruky na mojich bokoch zaťal do pästí. Očami som vyhľadala tie jeho. Díval sa na mňa. Skúmal ma a nad niečím premýšľal.
Naklonil ku mne tvár. Chcel ma pobozkať. No zrejme nemal odvahu urobiť ten rozhodujúci - posledný krok, ktorým by spojil naše pery.

Nadýchla som sa. Nechcela som byť tá, čo urobí ten posledný krok. Nebol na to pripravený a priznám sa, že ani ja. "Necítim sa dobre. Ospravedlň ma." Odtiahla som sa, no ruky mal stále voľne položené na mojom páse. Nedržal ma. Do ničoho ma nenútil.

"Mám ísť s tebou?" Váhal.
"Nie. To prejde..." Uhla som pohľadom. Nedokázala som sa naňho dívať. Niečo ma k nemu ťahalo. No rukami uchopil moju tvár a donútil ma, aby som sa naňho pozrela. Jeho dotyk bol ľahký ako krídla motýľov a jemný ako páperie. No aj tak z neho vyžarovala pevnosť a sila. "...o chvíľu... Len... len potrebujem byť chvíľu sama."
Strnulo prikývol a pustil ma. Na miestach, kde sa ruky dotýkali mojej kože, mi naskákala husia koža. Nebola spôsobená zimou, ale jeho dotykom. Nikto nikdy sa ma tak nedotkol. Nikdy som to nikomu nedovolila. Dimitriov dotyk bol priam elektrizujúci.

Otočila som sa mu chrbtom a zrakom som hľadala najbližšie dvere, ktoré viedli niekam, kde bolo ticho a kľud. Našla som ich. Niekto mi pridržal dvere - videl, že mám naponáhlo. Zavrel za mnou hneď, akonáhle som nimi prešla a vbehla som do chodby. Dvere museli byť hrubé a pravdepodobne aj tapacírované, pretože hudbu tu bolo sotva počuť. Vznášal sa tu ťažký cigaretový dym. Zatočila sa mi hlava, pred očami som zazrela mihotajúce sa hviezdičky. Bolo mi na zamdlenie. Pohotovo som sa zachytila steny, ktorá bola miestami nahradená dverami. Potrebujem čerstvý vzduch pomyslela som si. Poobzerala som sa a na strope bola rozsvietená orientačná tabuľka. Svietil na nej nápis exit. Sledovala som šípku, ktorá ukazovala cestu k ďalším dverám. Za víziou čerstvého vzduchu som sa k nim rozbehla. Miestami som sa musela pridržiavať steny.
Keď som dorazila k cieľu, zatlačila som na páku a rozrazila ťažké kovové dvere. Otvorili sa ľahko a mňa ovial čerstvý nočný vzduch. Vdychovala som ho plnými dúškami. Chvíľu som tam len tak stála, chrbtom opretá o stenu budovy, z ktorej som vyšla. Príjemne chladila moje rozhorúčené telo. Až teraz som si uvedomila ako mi bolo teplo. Nevoľnosť pomaly ustupovala.

Odvážila som sa obísť bar a vyšla som pred jeho vchodom. Nechcela som sa vrátiť dnu. Vonku bolo príjemne. Vzduch bol ľahký, chladivý. Noc bola tmavá a tichá.
Podišla som na kraj chodníka. Sadla som si na obrubník a nohy natiahla pred seba na cestu. V tejto nočnej hodine nechodili takmer žiadne autá.
Začula som ťažké kroky. Otočila som sa. Za chrbtom mi stál vyhadzovač vrhol na mňa nevrlý pohľad. Nevedel, čo si má o mne myslieť. Či som opitá, či na práškoch.

"Mám niekoho ohlásiť?" Prstom ukázal za seba na bar. Hlas mal hlboký, dunivý dokonalý pre jeho prácu, keď chcel niekomu nahnať strach.
"Nie, ale vďaka." Chabo som sa usmiala.
Mykol plecami a vrátil sa ku vchodu. Chvíľu som ho sledovala. Z vrecka vytiahol škatuľku cigariet. Vytiahol jednu a zapálil si ju. Videl ako ho sledujem. Otrčil otvorený balíček ku mne. Ponúkal ma.
Zakrútila som hlavou a odvrátila sa od neho.
Za vyhadzovačovým chrbtom sa otvorili dvere. Bolo počuť hudbu, kým sa dvere znovu nezavreli.
Opäť som za sebou začula kroky. Tento krát boli o niečo ľahšie.
"Si v pohode?" Obával sa o mňa zamatový hlas. Pozrela som sa hore. Vedľa mňa stál Dimitri a v žiare pouličnej lampy vyzeral ako anjel.
"Ty si môj strážny anjel?" Vychrlila som, bez toho, že by som o tom nejako rozmýšľala. Usmiala som sa.
Prisadol si ku mne. Dosť blízko. Práve tak blízko, aby sa ma nedotýkal. Pousmial sa. "Budem tvoj strážny anjel."
"Dobre." Viečka mi odrazu oťažievali. Hlava mi mimovoľne klesala na stranu, až sa oprela o Dimitriovo rameno.
"Budem tvoj anjel. Budem ťa chrániť dňom i nocou, nech sa už stane čokoľvek. Pre teba urobím čokoľvek." Hlas mal vážny, no pokojný. Dokázala by som ho počúvať celé hodiny.
Svoje oči som už nedokázala otvoriť...

***

Niekto mi šklbal ramenom.
"Cell?" Dimitri. Je pri mne. Nemusím sa ničoho báť. Pri ňom budem v bezpečí.
Nezrozumiteľne som niečo zamrmlala.
Začula som melodický tichý smiech. "Už si doma. Zvládneš prejsť pár krokov."
Nezmohla som sa na nič iné, tak som len odmietavo zastonala.
Zrazu som pod sebou zacítila niečo hladké a jemné. Príjemne to voňalo. Kývalo sa to so mnou. "Daj ma dolu!" Vyhŕkla som.

Vyľakane ma položil na zem, no podopieral ma. "Prišlo ti zle?" Odhrnul mi z tváre zlepené vlasy. Rukou mi pridržiaval tvár. "Odnesiem ťa. Pôjdem pomaly. Sľubujem." Prikývla som a on si ma jemne vyhodil do náručia. Tam som sa mu stúlila a rukami uchopila jeho tričko.
"Cell?" Počula som ako keby z diaľky mamin hlas. "Je v poriadku?" Do hlasu jej zasiahol strach. Strach o mňa.
"Je v poriadku. Ani toho toľko nevypila ako môj brat. Zrejme je len unavená." Povedal môj strážny anjel.
"Och dobre. Poď. Zavediem ťa do jej izby. Ty si..." Čakala na odpoveď.
"Dimitri. Dimitri Mignon. Pred pár dňami sme sa sem aj s bratom prisťahovali."
"Tak ťa tu pekne vítam. Kiež by sme sa stretli za iných okolností." Trpko sa zasmiala. "Polož ju sem."
Pod sebou som zacítila obliečky na mojej postely. Niekto mi z nôh stiahol topánky, vyzliekol bundu a zakryl.
"Dobrú noc." Zašepkal a na čele som zacítila letmý dotyk jeho pier. Pier? Chcela som sa presvedčiť, či to je naozaj tak, ale nemohla som očné viečka prinútiť, aby sa od seba odtrhli.
"Dobrú," zabľabotala som a zachumlala sa do perín.
 


Komentáře

1 ♥Verča ♥TVD♥ | Web | 19. července 2011 v 22:52 | Reagovat

Ahoj, máš moc pěkný bloček a hlavně dess Bella je prostě nejlepšííí :-D  :-D  ;-)

2 Hell | Web | 20. července 2011 v 8:45 | Reagovat

dlouho jsem tu nebyla a tohle mi uniklo ale vidím tam demetriho a rileyhop takže co nejdřív si to přečtu teď jsem na netu na mobilu z toho bych zešílela kdybych to četla :-D taky jsem se chtěla zeptat jestli chceš být v mých "čertících" víc tady http://violet-hell.blog.cz/1107/certici nechtěla jsem tam nikoho zařazovat předčasně tak se nejdřív zeptám byly jsme affs na mým bývalým blogu já ho pak zrušila a teď mám tenhle ale kdybys chtěla zpátky jsou tam určitý pravidla a tak nwm jestli by ti to nevadilo no přečíst a rozhodnout se xDDDD zatím pááá ;)

3 Hell | Web | 20. července 2011 v 8:50 | Reagovat

btw na slovensku nebo tady v česku jdeš na hurts? :) páč ztady jsou tuším na sázavu festu x)

4 Gaudi | Web | 20. července 2011 v 10:51 | Reagovat

[2]: HA! ďalšia čo si myslí, že je to Xavi :D(aj ja som si to myslela)

a vobec už sú tu 4 komenty! :D čiže Charlie + bonus ďalší part, nie? :P

5 Basee‼Kris | Web | 20. července 2011 v 13:19 | Reagovat

[4]: A teď už pátý!:D

Vůbec bych se nezlobila, kdybych taky někdy měla takového strážného anděla!:-)

6 Deedou | 24. července 2011 v 20:18 | Reagovat

perfektní! já chci taky Dimitriho:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama