Secret of Mignon's brothers - Part 13

6. srpna 2011 v 18:18 | Bewlyer |  Secret of Mignon's brothers
Vážení a milí (plesniví a hnilí) pridávam ďalší part, v ktorom sa dozviete, ako dopadol obed medzi, hmm, tými našími hrdinmi :) Dozviete sa aj niečo nové, ale za ten koniec... Hm, nezabite ma prosím :D

Počas nasledujúceho týždňa pridám už len jeden part (myslím, že v stredu), pretože cez víkend Vám sem prednastavým nasledujúce 3 party, aby ste mali čo čítať, lebo ja budem preč, juch! Budem s Gaudi a budeme na Grape festíku :P Veď to som Vám už spomínala a kto číta moje nudné ukecané články, tak to vie :)

A ak by mal niekto záujem vedieť, koľko mám napísaných partov, tak si hore kliknite na rubriku fan-fiction a tam máte presne napísané, kolko ich mám :P Také malé prekvapenie, aby ste sa mali na čo tešiť, vy potvorky moje!

A prajem Vám príjemné čítanie! A veľmi Vás prosím o komenty, ani neviete ako, ale človeka to prinúti niečo napísať!




Part 13

Sedeli sme na lavičke. Hriali nás slnečné lúče poludňajšieho slnka. Medzi nami sme mali rozprestretý provizórny obrus - Dimitriovu mikinu. Takže teraz sedel len v sivom tričku, ktoré obopínalo jeho vypracovanú hruď a ramená. Párkrát som sa pristihla ako naňho zízam. Modlila som sa, aby si to on nevšimol.

"Dnes je fakt pekne."
"Hm," prikývol a prežúval ďalej.
"Tento sendvič je fakt dobrý. Robil si ho sám?" Viem, že s plnými ústami sa nerozpráva, ale nutne som musela počuť jeho hlas.
"Hej. Musel som."
"Musel si? To si raňajky nerobievaš sám?"
"Obyčajne?" Uškrnul sa. "Nie."
"Hm."

"Obyčajne mi ich robievala mama, ale odkedy sme tu..." Pokrútil hlavou. "Toto sa ani zďaleka nepodobá na tie sendviče, ktoré robila moja mama. Ale ja som príliš lenivý, aby som sa s tým babral."
Niečo mi zavŕtalo v hlave a nedalo mi to pokoja. "Robila ti ich mama... To akože... Je...?" Nedokázala som to dopovedať. Zahľadela som sa na kolená.
"Och! Nie, nie. Vôbec nie. Je zdravá. A živá - to najmä." Pousmial sa.
"Nechápem."
"Pochopíš. Časom." Zahryzol sa do sendviča, do tej chabej napodobeniny, čo robila jeho mama, ako to nazval.
"Kde je?"

Ošil sebou, zrejme som zašla ďaleko. "Prepáč. Nemusíš odpovedať, keď nechceš." No ja som chcela, aby mi to povedal. Nielen pre seba, ale aj preňho. Očividne ho trápilo, že ju nemá na blízku. Z tých pár slov, v ktorých ju spomenul, bolo počuť ako mu chýba.
"Nie. Ja len... S nikým som sa o tom nerozprával. Nie je to ľahké. Nie je ľahké to pochopiť." Obzrel sa cez plece. "Ale sľubujem, že ti to poviem. Raz. Ale neskôr. Máme spoločnosť."

Obzrela som sa. Mieril k nám jeho brat.
"Neruším?" Povedal, keď bol kúsok od nás. Podišiel bližšie a sadol si na opierku pri Dimitrim.
'Áno, rušíš. Dimitri sa mi chcel zdôveriť! vyštekla som naňho svojimi myšlienkami.
Dimitri stiahol hlavu medzi ramená a zakrútil hlavou.

"Môžem sa s tebou porozprávať?" Šibol pohľadom zo mňa na brata a zase späť. Aha. Nemusel to dva krát opakovať. Zdvihla som sa zo svojho miesta. Oprášila som si omrvinky, vyrovnala tričko.
"Nemusíš ísť. S ním," kývol hlavou k Tomovi, "sa môžem porozprávať aj doma."
"Nie. Aj tak sa musím pripraviť na ďalšiu hodinu. Ehm, a vďaka za obed." Obišla som lavičku a vracala sa späť ku škole.

"Cell?" Zakričal za mnou. To bolo prvý krát čo ma oslovil menom. Otočila som sa. Bolo mu jedno, že spolu so mnou sa otočili decká, ktoré sa ponáhľali na obed, ale bolo mi to jedno. Každý si vydedukuje svoje. "Vďaka!" Poďakoval sa. Usmiala som sa a odišla.
 


Komentáře

1 Deedou | 7. srpna 2011 v 20:05 | Reagovat

No sakra Dadush :/:D, tos jim nemohla nechat trochu víc času o samotě? :D no, doufám, že mi to ještě vynahradíš;), a že se s ním chce bavit aspoň o něčem důležitým :)

Jdu se kouknout na kolik partu se můžu těšit :), doufám, že jich je aspoň 50 :P:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama