Secret of Mignon's brothers - Part 14 & 15

10. srpna 2011 v 7:53 | Bewlyer |  Secret of Mignon's brothers
Dávam Vám sem 2 party v jednom, pretože ten 14. sa mi videl celkom krátky :) Prajem príjemné čítanie :)




Part 14

Dimitri

"Čo chceš?" Oboril som sa na brata. Prerušil túto tak úžasnú chvíľu. Konečne sme boli spolu samy. Ja a Cell. Práve keď som jej tu chcel vyliať svoju dušu, objavil sa henten nechutný slizký idiot. Ja viem, je to môj brat a nič s tým neurobím, ale je to pravda!

"Vieš čo som ti doma vravel. O tom, aby si sa jej vyhýbal?" Mračil sa na mňa. Farba očí mu prechádzala zo sivej do zlatej. Hneval sa. Pri hneve sa mu dúhovky sfarbia do dosť výrazných farieb. Som zvedavý, akej farby budú tie moje. Potom. No na druhej strane som dúfal, aby som sa nehneval. Aspoň nie pred Cell.
"Áno, a čo?" Vyštekol som naňho.

"A čo? Ty sa ma pýtaš a čo?" Vychrlil v zlosti. "Ty si dokonalý model mierumilovného zvodného chlapčeka. Lamača ženských sŕdc. Si ochranca. Si idiot. Pretože to, čo teraz ochraňuješ - ich," posledné slovo doslova vypľul a prstom ukázal na školu plnú ľudí, "budeš onedlho prenasledovať. Loviť. Budú tvoja potrava. Nesmieš nad nimi rozmýšľať ako nad objektmi svojich túžob. Nesmie ti ich byť ľúto. A to najpodstatnejšie - nesmieš sa do nich zaľúbiť!"
"Pre mňa je už neskoro."

"V tom máš teda pravdu. Vzchop sa. Vyhýbaj sa jej. Inak ma prezradíš. A nielen mňa, ale aj seba. Si nič!"
Postavil som sa. Otočil som sa mu chrbtom. Odišiel som.
Nech ma uráža ktokoľvek, od môjho brata to bolí najviac.
***
Problém je v tom, že sa jej musím vyhýbať.
O dva dni mám totižto narodeniny. A týmto dňom sa začína kolotoč temnoty.
Prebudenie. Neutíchajúci smäd po krvi. Hra na mačku a myš.
Na istý čas budem vyradený z bežného kolobehu života. Nie že by som to zavinil sám alebo to chcel. Proste ono to tak je a ja musím.

Telo sa mi začne meniť. Zbledne mi pokožka, svaly sa zvýraznia. Oči sa mi prispôsobia na sledovanie potravy. Čuch zrak sa zostria na stopovanie potravy. Zuby sa predĺžia, aj keď svoju plnú dĺžku nadobudnú pri love alebo pri závane krvi. Nohy mi zmohutnejú, aby som mohol akýmkoľvek tempom prenasledovať korisť bez toho, aby som sa rýchlo unavil. Srdce bude i naďalej byť, aj keď pomalšie, ale bude. Pľúca budú absorbovať viac kyslíka.

Tom sa nikdy so mnou nepodelil o to, čo sa stalo jemu. Ako sa zmenil. Pár vecí bolo vidno na zovňajšku - zmužnel, jemné črty tváre boli nahradené ostrými a často krát mu to dodávalo výraz tvrďasa. No zmenil sa najmä psychicky. Starý Tom sa vždy usmieval, bol milý, úprimný dobrosrdečný, baby ho mali radi. No tento nový Tom bol drsný, zatrpknutý, samoľúby a naničhodný frajer, za ktorým neviem z akej príčiny, možno to bolo jeho zvráteným šarmom - šalie ženské pohlavie akéhokoľvek veku.

Dúfam, že ja taký nebudem.



Part 15

Obed s Dimitrim bol... Divný. Cítila som to, vedela som, že sa potrebuje s niečím zdôveriť. Keď to už-už išiel povedať, objavil sa Tom a - slušne povedané - vyhodil ma. Okato dal najavo, že som tam nadbytočná.
Išla som. Aj tak som sa potrebovala fyzicky i psychicky pripraviť na posledné dve vyučujúce hodiny. Cestou k triede som sa snažila upokojiť. S Dimitrim mám predsa posledné dve hodiny, možno sa nájde pár minút na objasnenie.
Zazvonilo. Na pokyn vyučujúceho sme vošli do triedy. Náš stôl bol prázdny.

Vybalila som si veci, otvorila som zošit, aby som si zopakovala poslednú látku. No oči mi neustále blúdili k dverám a na jeho prázdne miesto. Dokola som to sledovala, až kým si profesor nenárokoval našu pozornosť a nezačal s nudným výkladom nového učiva.

Dimitri neprišiel celú hodinu. Strácala som nádej, že ho uvidím aspoň na tej poslednej. No niečo mi našepkávalo, že sa niečo stalo po tom, čo som ich tam nechala. Na lavičke. O samote. Stať sa mohlo všeličo.
Ako som predpokladala, Dimitri nezavítal ani na poslednú hodinu.

Čo som si myslela? Som hlúpa. Hlúpa, hlúpa, hlúpa! Dúfam v nemožné, navrávam si lži a pritom ignorujem skutočnosť.
Nahnevane som pochodovala k parkovisku aby som počkala na Tori pri jej aute. Ako som sa oň opierala, zrakom som blúdila po parkovisku. A čo čert nechcel, očami som prepaľovala čierne SUVčko.

Počula som kroky za mojim chrbtom. Otočila som sa. Ruka v ruke ku mne kráčala Tori s Tomom. Tori odomkla auto a ja som nastúpila. Kým sa oni lúčili, ja som si zapla pás a čakala som. Aby som zamestnala svoj zrak a myšlienky, otvorila som učebnicu chémie. Toto robím len z čistého zúfalstva. Panebože! Čo si len počnem? Posledný týždeň idem dolu vodou...
Všimla si to aj Tori, keď nastúpila. "Fíha!" Nijak inak to nekomentovala. Zapla si pás a naštartovala. Vycúvala, zhodou okolností za Tomom.

"Cell? Si v pohode? Deje sa niečo?"
Zdvihla som zrak od knihy. Stáli sme pred mojim domom.
"Nie. Prečo?" Zavrela som knihu a hodila ju do tašky.
"Cell," zatiahla. "Je to na tebe vidno." Zamyslela sa. "Má to niečo spoločné s Dimitrim?"

Vydýchla som a pozrela sa na ňu. V očakávaní, že jej niečo poviem, niečo čo má usvedčí alebo potvrdí jej úvahy, som uhla pohľadom a pozrela sa cez čelné sklo. Rozpršalo sa. "Prší. Idem domov. Dík za odvoz."
Sklamane si povzdychla. "Cell, vieš že si moja kamarátka a môžeš sa mi zveriť so všetkým?"
Prikývla som. Otvorila som dvere a na hlavu som si natiahla kapucňu. "Vidíme sa zajtra. Čau!" A rozbehla som sa k domu.
 


Komentáře

1 Gaudi | Web | 10. srpna 2011 v 12:56 | Reagovat

ďalší, ďalší, ďalší!!!

2 Deedou | 11. srpna 2011 v 20:08 | Reagovat

NO TEDA! ten 14. part mě dostal, jsem zvědavá jak se bude měnit :), úžasný, už se těším na ty 3 další party:)))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama