
K tomuto partu nemám čo povedať... Možno len to, že je trošku divný, inak písaný. Prosím, pesničky si pustite, možno sa tak ľahšie vžijete do ich situácie :)
Komentáre k minulému partu si fakt cením, vďaka baby! Part je venovaný len a len Vám!
Part 21
Dimitri
Mal som chuť otočiť auto. Vrátiť sa za ňou. Zovrieť ju v náručí. Bozkávať jej teplé pery. Prehŕňať jej hebké vlasy.
Veľmi som sa premáhal, aby som to neurobil.
Hľadel som pred seba. Rozmýšľal som. Matne som registroval svietiace semafory či krajinu okolo mňa.
Veľmi som sa premáhal, aby som to neurobil.
Hľadel som pred seba. Rozmýšľal som. Matne som registroval svietiace semafory či krajinu okolo mňa.
Autom som zatiahol až do garáže. Kým som z neho vystúpil, chvíľu som v ňom pobudol.
Pohltený prúdom myšlienok som sa vybral prázdnym domom do svojej izby.
Pohltený prúdom myšlienok som sa vybral prázdnym domom do svojej izby.
~~~
Keď som ju uvidel, bolo to ako keby moje srdce začalo opäť tĺcť. Po toľkých rokoch beznádeje a trápením sa nad tou kliatbou. Našiel som ju. Tú, čo dokonalo opantala moju myseľ, zahriala moje srdce, rozochvela moje vnútro.
Bola ako dážď na vyprahnutej planine. Prišla a zanechala za sebou žiar dávno mŕtvych kvetov. Všetko ožilo. Vyprahnuté korytá sa zaplnili, prišli zvieratá. Vrátil sa sem život.
Bola ako dážď na vyprahnutej planine. Prišla a zanechala za sebou žiar dávno mŕtvych kvetov. Všetko ožilo. Vyprahnuté korytá sa zaplnili, prišli zvieratá. Vrátil sa sem život.
Ja som bol tou vyprahnutou planinou.
Odkedy som ju videl, premýšľal som o nej. Každá myšlienka patrila len jej. Vkrádala sa do mojich snov.
Už si to neviem bez nej predstaviť. Nedokážem to a ani nad tým nechcem premýšľať.
Budem tu a dúfať, že ona na mňa počká, nech sa deje čokoľvek. Sľúbila mi to a ja jej verím.
Cell
Som tu a bojujem so svojimi pocitmi. Som proti nim sama a myslím, že v tejto chvíli prehrávam. No nepriznávam si to a bijem sa ďalej. Zubami nechtami sa držím predstavy, že to bude stále on. No niečo mi našepkáva, že to bude inak...
A proti tomuto ja bojujem.
Musím.
Nech sa stane čokoľvek, chcem si ho zapamätať takého, akého ho poznám tých posledných pár dní.
Onedlho pochopím, čím pre mňa je. Je neskutočne dôležitý, už len svoujou prítomnosťou a tajomnosťou. Vždy bol tichý, držal sa vzadu. Nevytŕčal, snažil sa splynúť s davom. Neviem ako na ostatných, ale na mňa pôsobil upokojujúco. Rýchlo sa stal mojou oporou. Začal pre mňa znamenať niečo viac. Slovo 'priateľ' začalo v porovnaní s ním naberať iný rozmer. Bolo tak prosté a predsa tak zjavné. Miestami mätúce a skľučujúce.
Za tak krátku dobu sa stal pre mňa všetkým a teraz, keď je preč, to neviem bez neho vydržať.
:'( Tak tenhle part byl nádherně smutný a těma písničkama... Úplně jsem se do toho vžila
