Secret of Mignon's brothers - Part 22

27. srpna 2011 v 21:10 | Bewlyer |  Secret of Mignon's brothers
Holla hou! Pridávam Vám sem snáď historicky najdlhší part SoMB! Dokopy má 1 295 slov (kľudne si ich môžete aj zrátať, ja vám v tom brániť nebudem xD) a doteraz som to neprekonala. Aspoň myslím, nepočítam to...
Tento part je aj taký iný (okrem toho, že je písaný z pohľadu oboch našich hrdinov), než tie ostatné, pretože sa v ňom nachádza aj obrazová príloha :) Na svoje si prídu milovníčky rýchlych áut (áno, to na obrázku je moja slabosť *in love*) - a ja len dúfam, že som mu vybrala dobré; a tiež dúfam, že máte rady mačky, no.
A ešte jedna vec - pohodičkový partík, taký oddychový.

Prajem Vám príjemné čítanie :)




Part 22

Dimitri

Chcelo to niečo, aby nebola sama, aby na mňa nezabudla. Aby jej ma to vždy pripomenulo, nech už sa stane čokoľvek.
Zrazu som dostal nápad. Okrem mňa a môjho brata sme mali v dome ešte jedného obyvateľa. Bola to Auggie. Asi šesť ročná americká krátkosrstá mačka. Prednedávnom sa jej narodili mačiatka. Je ich sedem. A je tu jedno, ktoré... ktoré sa na mňa dosť ponáša. Viem, znie to šialene, ale je to pravda.

Už sú väčšie a začali robiť neplechu. Tak som ich musel umiestniť do starej kôlne za domom skôr, než nám zbúrajú celý dom.
Pozrel som sa von oknom, z ktorého som mal výhľad na našu príjazdovú cestu. Čierne SUVčko bolo preč. Zamračil som sa. Zase je s Tori.

No nič. Zobral som kľúče od môjho auta a z opierky stoličky som schytil bundu. Kľúče som si vopchal do zadného vrecka nohavíc a bundu si prehodil cez rameno.

Vyšiel som z izby a po schodoch som zišiel na prízemie. O pár dní sa tým už nebudem musieť zaoberať. Proste vyskočím von oknom - otvoreným alebo skočím z prvého poschodia na prízemie. Vyšiel som zadným vchodom na rozľahlý dvor. Tráva bola sviežej zelenej farby a čerstvo pokosená. Tom zrejme niekomu zaplatil, aby sa postaral o náš trávnik. On v tomto dome nepohol ani prstom. Vlastne pohol - do izby si nasťahoval posteľ, skriňu, stôl a stoličku so slovami 'mne to stačí'. Dvor bol ohraničený nízkym latkovým plotom natretým na bielo, len zadnú stenu tvorili kríky a stromy priľahlého lesa, ktoré v zapadajúcom svetle vrhali dlhé tiene.

Keď som otvoril dvere kôlne, v tej tme som zašmátral po retiazke vedúcej k vypínaču. Akonáhle ju moja ruka nahmatala, potiahol som za ňu. Vzadu pár krát zablikala žiarovka a ostala svietiť. Nebola to priam oslnivá žiara, ale na to, aby som sa tu zorientoval to stačilo. Podišiel som pár krokov ďalej do kôlne a okolo nôh sa mi začali zbiehať tie malé, niekedy desivé potvorky s nabrúsenými pazúrmi a zubami ostrými ako šľak. Ale predsa boli úžasné.

Rozhliadol som sa. Auggie sedela na kope starých smradľavých handier a pozorovala ma svojimi žltými očami. Zohol som sa k mačiatkam pri mojich nohách. Sledoval som ich, až kým mi zrak nepadol na tú jedinú vyvolenú.
Vlastne vyvoleného. Chytil som ho pod prednými labami a vytrčil pred seba. Dlho som si ho obzeral. Prezrel som mu srsť, oči, labky aj zuby. S konštatovaním, že kocúrik je zdravý som si ho vopchal pod pazuchu.

"Prepáč Auggie, ale tento idem so mnou," povedal som mačke, kým som opustil kôlňu. Odpoveďou mi bolo tiché a zdĺhavé zamraučanie. Otočil som sa. Mačka ma nespúšťala s očí.
Na čele mi vyrašili kvapky potu a v krku sa mi objavila hrča. Ona... ona mi rozumie! Páni, zrejme sa to začalo. Mal by som čím skôr vypadnúť a vrátiť sa späť.

Z pohľadu Auggie mi bolo jasné, že sa o malého bojí. Neviem prečo, ale musel som ju upokojiť. Podišiel som k nej. Rukou som ju pohladil po hlave. "Neboj sa. Bude oňho skvelo postarané." Mačka ticho zapriadla a opustil som prítmie kôlne.
Vydal som sa ku garáži. Diaľkovým ovládaním som ju otvoril. Zažal som svetlo a mne sa tak naskytol nádherný pohľad na osemvalcový čierny Ford Mustang.


"No, miláčik," zabodol som pohľad do kocúra a ten ako keby ho vycítil sa na mňa pozrel. Táto komunikácia s mačkami ma fakt prekvapuje. "Do tohto sa driapať nebude. Je ti to jasné?" Zamyslel som sa. "Alebo," rozhliadol som sa po garáži a vzadu som zazrel kartónovú škatuľu, "to poistíme. Čo ty na to, kamoš?"

Cestou ku škatuli som zakopol o povalujúcu sa látku. Hm, nie je na škodu. Bude slúžiť na zútulnenie prepravného prostriedku môjho kamoša pomyslel som si.

Do škatule som nastlal handru a kocúrika som položil do škatule. Díval sa na mňa zúboženým pohľadom. "Je to len dočasne, neboj." Chytil som škatuľu a otvoril dvere na strane spolujazdca a tam som ju položil. Nedalo mi to, ale musel som ho pripútať. Keby ma tak teraz vidí Tom, neobišiel by som sa bez jeho štipľavých poznámok.

Zavrel som dvere a prešiel na stranu vodiča. Nasadol som, zapol si pás a naštartoval. Pod kapotou to tíško zapriadlo. Rukou som prešiel po brúsenej koži na volante a vyšiel som z garáže.



Cell

Do našej uličky vošlo nejaké auto. Jeho vodič zablikal svetlami a zatrúbil. Nech je to ktokoľvek, želala som si, aby vypadol. Vodič opäť zatrúbil. Nedalo mi to a vykukla som z okna.

Šokovalo ma, že to auto zastavilo na našej príjazdovej ceste. Lepšie som si obzrela auto. Nikoho, kto by mal Mustanga nepoznám.

Auto zrejme patrilo nejakému chvastavému a netrpezlivému magorovi, pretože znova zatrúbil. S pripravenými 'milými' slovami som sa nasúkala do mikiny a vybehla z izby.

Keď som otvorila dvere od domu, zarazene som ostala stáť. O kapotu čierneho Mustanga sa opieral Dimitri. Chvíľu som váhala a vzápätí som sa k nemu rozbehla. Vrhla som sa mu okolo krku. Jeho ruky ma oblapili okolo pásu a celý svet sa so mnou zatočil.

Dlho a náruživo ma pobozkal. Bozk bol jemný, no aj vášnivý zároveň. Bez dychu ma položil na zem, no stále ma zvieral svojimi pevnými rukami.

Čelom sa oprel o to moje. Rukou mi prešiel od líca, cez krk až ku kľúčnej kosti. Zachvela som sa. Nebolo to zimou, ale jeho dotykom. Pokožka mu nepatrne schladla...

"Myslela som, že ťa už neuvidím..." Hlavu som si skryla na jeho hrudi.
"Šššš," tíšil ma, rukami ma hladil po chrbte. "Ešte máme chvíľočku času. Prišiel som, lebo pre teba niečo mám."
Pozrela som sa naňho a na tvári mal dych vyrážajúci úsmev. Plavé vlasy mu padali do smaragdovo zelených očí.

"Už len tvoja prítomnosť mi stačí."

"A čo budeš bezo mňa robiť?" Rypol si a ja ako správny zbabelec som uhla pohľadom. Chytil ma za bradu a priblížil sa ku mne tvárou. "S niekým ťa chcem zoznámiť." Nechal si jednu moju ruku a viedol ma k dverám spolujazdca. Otvoril ich.

Chvíľu tam s niečím šramotil a keď sa ku mne otočil, v rukách držal malé klbko niečoho.

Strčil mi to do rúk a ja som si to lepšie obzrela. Bolo to čierne mača a keď sa na mňa pozrelo, stuhla som na mieste. Je možné, aby mala mačka tak prenikavo zelené oči? Také oči...


Pozrela som sa na Dimitriho.

Ten sa uškŕňal. "Ja viem. Je to neuveriteľné. Myslím, že sa na mňa celkom podobá. Má zelené oči a prenikavú čiernu srsť aká je moja duša. Teda bude. Ale dávam ti ho, aby si nebola sama. Bude ťa strážiť a prenasledovať na každom kroku. Malé varovanie - daj si pozor na jeho pazúriky a zuby."

Takmer som nemohla z toho klbka čierňavy odtrhnúť zrak. Ticho čučalo v mojich rukách, kým sa ku mne Dimitri sklonil a pobozkal ma. Na to ma zovrel vo svojom náručí. "Ešte niečo. Jeho meno sa musí začínať na písmeno 'E', pretože je piaty z vrhu. To je taký zvyk a navyše - posilní to jeho účel."

Pohľadom prebodával kocúrika. "Dávaj mi na ňu pozor. Keď sa s ňou niečo stane, vieš za kým hneď pôjdem, však?" Pousmejem sa.

"Ako keby ti mohol rozumieť." Poškrabkala som kocúrika pod bradou.
"On mi rozumie." Povedal váhavo.

Pozrela som sa naňho. Uhýbal pohľadom.
A mne to docvaklo. Ach!

"Ty..." Nedokázala som zo seba viac dostať.
On len prikývol.

Zrazu sa na mňa pozrel. Oči mal zvyčajného tvaru aj farby. No v tej smaragdovej som zahliadla nepatrné stopy po čiernej farbe. Nebolo to spôsobené tieňom jeho hustých mihalníc, ale jeho premenou, ktorá sa už viditeľne začala. Očividne som nad tým všetkým okolo kliatby rozmýšľala viac, než som si myslela...

Otvoril ústa, no ja som ho predbehla. "Musíš už ísť."
Prikývol. Na čelo mi vtisol bozk a ustúpil odo mňa.

"Dávajte na seba pozor." A s týmito slovami nasadol do auta a odišiel.
 


Komentáře

1 Basee‼Kris | Web | 28. srpna 2011 v 12:12 | Reagovat

Aj já chci takové koťátko od Dimitriho!:-)... Takové nádherné a bude Cell ochraňovat... :-)
Docela bych brala, aby mi zvířata rozuměla :-D

Ale jinak nádherně dlouhý part!:D Popravdě jsem ty slova nepřepočítávala :-D

2 hannah-montana-twilight.cz | Web | 28. srpna 2011 v 19:13 | Reagovat

Ahoj esbéčko na blogu je důležitá zpráva ohledně stěhování z blogu na web :

http://hannah-montana-twilight.blog.cz/1108/stehujeme-se-na-web-http-hannah-montana-twilight-cz

3 Deedou | 28. srpna 2011 v 21:21 | Reagovat

Jéééj, to povídání s tím koťátkem bylo rozkošný :D a že ho připoutal, tak to mě dostalo :D, ale je to roztomilý!
A ta jejich společná chvilka, no ách♥

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama