Secret of Mignon's brothers - Part 23

29. srpna 2011 v 22:09 | Bewlyer |  Secret of Mignon's brothers
Pridávam ďalší part, keď je už ten ďalší Hajzel zverejnený :D
Kocúrik dostane meno a vzápätí bude premenovaný. Prosím, nespájajte si jeho meno s menovcom z jedného filmu... Veď vy budete veľmi dobre vedieť z akého :D A trochu sa nám tu aj zabýva, no :)

Myslím, že nemám viac čo dodať, možno len to, že som dnes dopísala 38. part a prajem Vám príjemné čítanie :D




Part 23

Kocúrikovi som dala meno Eerie. Ani neviem prečo, ale to meno mám z jednej knihy. Iróniou je, že už neviem čo za knihu to bolo a kto alebo čo sa tak volalo. Ale keď som sa pozrela na kocúrika vo svojom lone ako mi drapká do nohavíc, v tom momente sa mi to zdalo ako to správne meno.

"Eerie?" Ohlásila som ho. Nedúfala som, že sa otočí, ale on sa pozrel na mňa a zamraučal. "Takže sa ti páči, čo?" Rukou som mu prešla po jemnej srsti. "Mala by som ti pripraviť nejaký kútik, kde budeš vykonávať svoje potreby a tak. Nachystala by som aj niečo predtým, než si sa u mňa ocitol, ale to by ma najskôr musel niekto varovať." Pomyslela som si na Dimitriho. "Okey, ideme na to." Mača som si vyložila na ruku a zbehla som do kuchyne, kde by mali byť všetky veci, ktoré som potrebovala.

Ako prvú som vyrabovala špajzu. Na starej poličke ležali kopy starých výtlačkov novín. Pár som ich potiahla a porozhliadla sa, čo tu ďalej máme. Na zemi boli položené nejaké škatule, tak som sa k ním zohla. Otvorila som prvú a našla som poklad! Kotúče bavlniek! Mame nebudú chýbať, aj tak tu len na ne padá prach. V ďalšej krabici som našla nejaké staré tričká, zrejme pre charitu. Vybrala som jedno a rozprestrela ho. Bolo tmavomodré s potlačou Pikachua. Uškrnula som sa. " Čo povieš na svoj nový koberec Eerie?" Mača ostalo ticho. "Nemusíš to zase až tak preháňať s nadšením." Tričko som zhúžvala do gule a odložila ho k veciam pre kocúrika.

Prehŕňala som sa ešte pár krabicami, no okrem zaprášených vianočných gúľ, pár zaváranín a starého šálu... Hej! Ten sa nám zíde! ...som nenašla nič.

Staré noviny, tričko, bavlnky a šál som napchala do jednej obrovskej guče neznámeho tvaru a vracala som sa späť do izby, keď mi zrak padol na balenie kuchynských utierok a v mojej hlave mi skrsol nápad. Mama ma zabije...

Na prízemí buchli vchodové dvere. "Cell! Som doma!" Kričala moja matka a hodila klúče na komodu pri dverách.
"Som hore!" Zakričala som späť a snažila som sa zvyšky môjho úlovku skryť pod postel. Mame to chvíľu trvalo, než prišla za mnou.

"Cell..." Začala a pozrela sa na mňa. "Prečo sú všetky kuchynské utierky..." Vrhla mi spýtavý pohľad za chrbát a vypleštila oči. "...rozhádzané po kuchynskom pulte?" Vydýchla. Viem čo videla.

Videla malé mačiatko šplhajúce sa na provizórnom škrabadle zhotoveného zo starého šálu, ktorý som omotala od kotúľok z kuchynského papiera. Škrabadlo bolo položené na vrstve novinového papiera. Sem tam boli rozhádzané klbká bavlnky.

"Čo to je?" Podišla ku mne bližšie mama.
"To je Eerie. Kocúrik od Dimitriho."
"Čo tu robí?" Stála na do mnou a zalomila ruky v bok.
"Stráži ma? Pozri, viem že to znie divne, ale Dimitri..." Pekné vysvetlenie toho, čo sa s Dimitrim deje pomyslela som si ironicky. No mojej mame som nedokázala povedať pravdu. Ona je príliš krehká. Nebojím sa, že by mi neverila, ale najskôr by zavolala nejakú psychiatriu... "To je fuk. Proste mi ho dal."
"A to len tak?" Nedala pokoj.
"Áno, prečo?"
"Nespomínaš si na tú našu debatu ohľadom zvierat? Že tu žiadne nechcem vidieť? Nechcem tu škrečkov, morčatá, psov ani rybičky a ty mi sem privedieš mačku!"
"Kocúra." Nedala som sa.

"To je teraz jedno! Je to to najhoršie čo si sem mohla doniesť! Si si vedomá, aký neporiadok dokážu urobiť? Svoje črevá vyprázdnia tam, kde im to pripadá vhodné, všetko dodriapu..."
Tak toto som si neuvedomila. Dopekla! "Ja ho vychovám!" Presviedčala som ju.
"Ako myslíš, ale neželaj si ma, keď tu čo i len nájdem jedno, jedno..." Rozhodila rukami vo vzduchu, aby našla správny výraz. "...hovienko či dodriapanú záclonu!"
Zasmiala som sa. Mama sa len pridala.

"Neboj, nedovolím mu to." Ubezpečila som ju stále s úsmevom.
"Ako sa volá?" Opýtala si zvedavo a čupla si ku mne. K nám.
"Eerie."
"Preboha to je čo za meno?"

Vrhla som na ňu štipľavý pohľad. "Mňa to len tak napadlo. Niekde som to čítala. A vraj sa jeho meno musí začínať na 'E' pretože bol piaty z vrhu."
"To som ešte nepočula," zhodnotila.
"Ani ja." Súhlasila som.
"Ale môže to byť pravda." Zamyslela sa. "No i tak. To si nevedela vymyslieť niečo originálnejšie?"
"Originálnejšie?"
"Áno. Niečo ako Ebeny, Embry..."
"Embry znie zaujímavo," prisvedčila som.
"Nepremenuješ ho?"

Vrhla som na ňu jeden zo svojich nepomenovateľných pohľadov. Ale keď som sa nad tým tak zamyslela, neznelo to zle. A ak by to mohlo viesť k tomu, aby z nich boli priatelia, nie som proti.

"Dobre." Zdvihla som kocúrika, aby ho mama videla v plnej kráse. " Embry, toto je mama. Mami, toto je Embry."
"Teší ma Embry." Mama natiahla ruku a chytila mača za labku a potriasla mu ňou. "Máš krásne oči." Všimla si.
 


Komentáře

1 Renčá ♥ | Web | 29. srpna 2011 v 22:15 | Reagovat

krásny blog ♥

2 Rupert's girl | Web | 29. srpna 2011 v 22:16 | Reagovat

Wow úžasnej blog to abych se tu trochu porozhlídla

3 Basee‼Kris | Web | 29. srpna 2011 v 23:30 | Reagovat

Další Hajzel a ještě k tomu další part! :-D Hajzel byl opradu nádherný přečetla jsem dnešní kapitolu jedním dechem:-) ♥ Ale taky se mi nelíbí, že už bude končit:(

Snad náš malý, roztomilý a úžasný, ochraňující Embry něco nevyvede, abe ho Cellina mamka nevyhodila...:/
Tohle byl cute part! ♥ :-)

btw: tak ě napadlo, když skončí Hajzel, jak pak budeš přidávat party? :-?  :-) :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama