
Beštie, mám tu pre Vás ďalší part! Omnoho kratší, ale ja nemôžem za to, že Vy ste si zvykli na tie dlhšie, ktoré sú... Vlastne už nie sú až tak ďaleko. Neviem ako to povedať a či je to vôbec pravda, ale máte sa na čo tešiť - dĺžkovo i dejovo (aspoň reakcie Gaudi tomu nasvedčujú).
G. ak sem zavítaš, potrvdíš mi to? Len neprezrádzaj dej, lebo ťa prerazím dreveným kolíkom... Áno, ako upíra xD
Edit: Článok neprešiel korekciou!
PS: Ja nemôžem, že ono je to tak chytlavé, prekliate stm.eu! (ale len v dobrom :D)
Part 24
O päť dní neskôr
"Kam išiel Dimitri?" Mamin zvyčajne pokojný hlas bol skrz naskrz presiaknutý zvedavosťou.
"Neviem. Niekam do hôr. Aj s bratom..." Povedala som vyhýbavo. Síce som mala presne premyslené čo jej na túto otázku poviem, lenže teraz ma zasiahla dokonale nepripravenú a v najneočakávanejšej situácii - pri raňajkách.
"Chceš mi niečo povedať?" Zdvihla som zrak, aby som ho uprela na ňu.
"Neviem. Niekam do hôr. Aj s bratom..." Povedala som vyhýbavo. Síce som mala presne premyslené čo jej na túto otázku poviem, lenže teraz ma zasiahla dokonale nepripravenú a v najneočakávanejšej situácii - pri raňajkách.
"Chceš mi niečo povedať?" Zdvihla som zrak, aby som ho uprela na ňu.
Na čele jej vykvitla vráska a nepokoj. Mala starosti... "Keby to bola Tori, tak by si presne vedela, kde je. Odrecitovala by si mi zemepisnú šírku aj dĺžku... Deje sa niečo?"
Odmietavo som zakrútila hlavou.
"Cell," zatiahla. Chvíľu, ale fakt len chvíľu ostala ticho, keď v tom vytrúbila otázku, ktorú som najmenej čakala. "Ty a Dimitri...?" Pozrela sa na mňa a ja som uhla pohľadom.
Nastal čas španielskej inkvizície...
"Áha! Tu je pes zakopaný!" Priam zvýskla! Toto som nevídala každý deň.
Ostala som ticho. Nechcela som jej nič povedať. Zrejme si domyslela, že trafila klinec po hlavičke. Prečo by nie, keď jej hrala do karát stúpajúca červeň v mojich lícach. Prekliata krv! zakliala som si pre seba.
"Hráme sa na mŕtveho chrobáka, čo?" Cez stôl sa natiahla ku mne a štuchla ma pod rebrá. Čo majú všetci s tým štuchaním? Ak to takto pôjde ďalej, onedlho budem samá modrina... "No tak! Nenúť ma, aby som to z teba ťahala ako z chlpatej deky! Von s tým!" Povedala s nadšením a ja som mu proste nedokázala odolať a tak som s pravdou vyšla von.
"Áno. Ja a Dimitri... Sme spolu."
"Ja som to vedela! Nie, to nie je vhodné slovo. Tušila... Áno, ja som to tušila. Vieš odkedy?"
Zavrtela som hlavou, že neviem.
"Odvtedy, čo ťa na rukách priniesol až do postele. Bol na vás úžasný pohľad. Len je škoda, že si nebola pri vedomí, keď sa to stalo..."
Tu som sa musela začať brániť. "Mami, ale ja si to pamätám."
Chvíľu ma sledovala a povzdychla si. "Ako myslíš..." Nepovedala to dotknuto. Ďalej sa usmievala. Odsunula sa od stola a vstala. Zobrala svoj i môj prázdny tanier a dala ich do drezu.
"Nakŕmila si už Embryho?"
"Samozrejme." Povedala som nadšene. Zmena témy mi len a len prospela. "To bola prvá vec, čo som dnes urobila." Dodala som hrdo.


Bewlyer
ne, nemáte sa na čo tešiť, lebo ona to vie celé totálne po***....iba čo sa dĺžky týka je to OK
:P