Secret of Mignon's brothers - Part 27

7. září 2011 v 21:58 | Bewlyer |  Secret of Mignon's brothers
Aj keď som včera pridala part, mala som silné nutkanie pridať ďalší :) Tak ho pridávam a prajem Vám príjemné čítanie. Prezradím Vám len toľko, že sa pomaličky začína niečo diať :P Ale to pravé orechové bude až v ďalšom parte, prípadne v ďalších dvoch :)

PS: Urobila som nový lay, ktorý nastavím pri príležitosti mojich narodenín, ktoré budem mať už oooo... 24 dní, tuším :D





Part 27

Cell

Ráno som sa zobudila s príjemným pocitom. Ponaťahovala som si spánkom príjemne skrehnuté nohy a ruky. Pretočila som sa na bok, keď v tom sa mi hlavou rozoznel žalostný zvuk.
Panebože! Embry! Ja som naňho zabudla!

Rýchlo som sa odtiahla a prezrela som tú pohromu, čo som spôsobila.
Našťastie to nebolo také hrozné. Aspoň myslím. Mača sa vrtelo, stálo na vlastných nohách. Zrejme sa hýbať mohol. Vzala som ho do rúk a prezrela. Nevedela som, čo by som mala čakať. Nie som veterinár.

"Prepáč mi to," ospravedlnila som sa mu a tisla si ho k hrudi. "Si hladný?" Povzdychla som si. "Vieš, mohol by si aj niečo povedať. Pripadám si blbo, chápeš." Preboha, so mnou je už fakt niečo v neporiadku…
Spolu - no, ako sa to vezme, ja som ho niesla na rukách - sme zišli do kuchyne. Všade bolo ticho, nikde nikoho.
Embryho som položila na zem a s povelom zostaň som sa vybrala ku chladničke. Tam som našla prísady na omeletu a na dvierkach mačaciu konzervu.

Práve som položila prázdnu panvicu do drezu, keď som začula v mojej izbe zvoniť mobil. Pozrela som sa na hodiny. Bolo niečo po pol deviatej. Kto to len môže byť? Takto skoro, nekresťanskú hodinu? Skoro preto, lebo bola sobota a o takomto čase nepoznám nikoho, kto by bol hore. Česť výnimke pomyslela som si a hrdo sa potľapkala po pleci.

Vybehla som do izby, kým by to neutíchajúce zvonenie stihlo zobudiť mamu.
Trochu zadychčane, ale stihla som to.
Bola to Tori.

"Áno?" Povedala som trochu zadychčane.
"Hm, ahoj, počuj, máš dnes čas?"
"Podľa toho na čo…" Čo tá vymýšľa? Hrýzla som si spodnú peru od nedočkavosti.
"V Lo locu je dnes Španielska noc… Chcem aby si tam išla s nami. Bude tam kopa deciek z našej školy a tak."
Myslím, že to by som zvládla. "Kedy?"
"O ôsmej pred Lo locom."

"Tori, nemám odvoz…" Bolo mi to trápne to povedať takto na rovinu, ale nič sa nedalo robiť. Keď ma tam tak chce, tak nech ma tam hodí. Jej problém. Z prepchatých autobusov mi naskakujú zimomriavky.

"Tak o pol ôsmej u vás. Obleč sa slušne." Tesne predtým, než zložila zvýskla do telefónu. Takmer mi ucho odtrhlo.
Znela fakt divne. Ale čo už. Musím sa odreagovať. Rada myslím na Dimitriho, ale viem, že sa opäť uvidíme. Síce neviem kedy, ale uvidíme.

Sľúbil mi to.
***
Dimitri

Ležal som v posteli a díval sa do stropu. Prstami som bubnoval po vankúši, keď ma zo zamyslenia vytrhla prítomnosť môjho brata vo dverách mojej izby. Nemusel som sa naňho ani pozrieť, cítil som ho. Jeho vôňu a vzduch, ktorý rozvíril zdvihnutím ruky v pozdrave. Bol slušný. Čo sa s ním stalo?

"Nemáš chuť niekam vypadnúť? Dávno sme nemali pánsku jazdu, teda ak nerátam spoločný lov."
Mal som to tušiť. Takto sa správal len vtedy, keď niečo chcel.

Pozrel som sa naňho a neviem čo videl v mojom pohľade, v mojej tvári, no ten jeho výraz sa mi páčil. Až príliš. "Vlastne, mal som v pláne navštíviť Cell. Myslím, že už je po všetkom. Po premene. Myslím, že by som to zvládol…" Znovu som sa díval na strop.

"Môžeš ísť za ňou." Šokovane som sa na neho pozrel. Nevedel som, či to myslí vážne a či si len zo mňa neuťahuje. Jeho výraz vravel, že to myslí fakt vážne. Neveriacky som sa posadil. "Pod jednou podmienkou."

Do riti! Vedel som, že to bude mať nejaký háčik. Ale vypočujem si jeho ponuku, nech už bude akákoľvek. Naliehavo potrebujem vidieť Cell. Cítiť ju vo svojom náručí. Dotýkať sa jej. Cítiť ju celú svojimi novými zmyslami…
"Dnes večer pôjdeme von. Odreagovať sa. Potom kedykoľvek môžeš ísť za ňou. Už ti v tom nebudem brániť. Veci budeš robiť na vlastnú zodpovednosť."

Sťažka som preglgol. "To len tak? Toto je to jediné, čo chceš?" Cítil som tam nejakú prekážku, ale..
Pokrčil plecami. "Ber alebo nechaj tak. Ponúkam len raz." Otočil sa vo dverách a odchádzal.

Znovu som si to rýchlo premyslel a dal dokopy ako skladačku. Ísť von a odreagovať sa, sa rovná vidieť Cell. "Idem," povedal som nakoniec.
"Tak sa nachystaj. Vyrážame o päť minút.

Ako povedal, tak aj bolo. Sedeli sme v jeho SUVéčku a mierili si to do mesta.
Sledujúc pohyblivú krajinu za zarosenými oknami som sa ho opýtal: "Kam to vlastne ideme?"

"Poznáš Lo loco bar?" Sledoval som ho, či to myslí vážne, no on sledoval zadné svetlá auta pred nami. Len idiot by nepoznal Lo loco. Úžasný bar s okúzľujúcim prostredím, pohodlnými barovými sedačkami a boxmi potiahnutými mäkkou kožou. Najúžasnejšie snáď boli lampy a diódy zároveň meniace farbu. Od žltej, cez červenú, zelenú až do sýtej modrej. Vystriedali sa tam všetky farby, aké ľudské oko poznalo. No teraz to bude pre mňa nové. Týmito očami, ktorým nič neunikne…

"Samozrejme," odvetil som trochu zasnene.
"Tak tam beriem naše zadky. Síce sa tam tancovať nedá, keďže tam nie je parket, ale miesto sa vždy nájde, nemyslíš?" Uškrnul sa. "Dnes je tam nejaká latinská noc…"
Zasmial som sa. "Ty a latinská hudba? Odkedy?"

Aj on sa zasmial, no vzápätí ostal ticho. "Bude tam veľa ľudí. Bude to zábava a zároveň aj tvoja skúška, či obstojíš bez jedinej obete. Povedal by som, že je to pre teba niečo ako skúška ohňom."
Toto bolo to, čo som od začiatku ako to navrhol, cítil. Tá prekážka, bez ktorej by sa to zjavne nezaobišlo. Prebehla mnou taká rozčúlenosť, až som sykol.

"Pokoj. Keď týmto prejdeš, môžeš si ísť kam chceš, s kým chceš a robiť čo chceš. Už ti viac v ceste stáť nebudem. Robím to len pre tvoje dobro."

Robím to len pre tvoje dobro pomyslel som si sarkasticky. Tak otrepaná fráza či z filmov tak aj z kníh.

"Robíš to len pre svoju riť, aby si ma nemal na krku a konečne si sa ma mohol zbaviť. Priznaj si to. Nie si nič iné len naivný vypočítavý pes!" Podčiarkol som to dunivým vrčaním vychádzajúcim z mojej hrude.

"Niekto sa nám tu rozčertil…" Uchechtol sa. Bože, ako to ja len nenávidím! "Ale už máš príležitosť."

Už sme parkovali pred barom a nebolo cesty späť. Práve sa začínala moja skúška ohňom. Niečo mi našepkáva, že sa to dobre neskončí.
 


Komentáře

1 Basee‼Kris | Web | 13. září 2011 v 22:36 | Reagovat

Že by se konečně setkali? ^^^Ale docela se bojím pokračování, opravdu nechci, aby Dimitri něco udělal Cell nebo něco podobného...
Nemůžu se dočkat dalšího partu, tento byl hezuuu ^^

2 Deedou | Web | 18. září 2011 v 19:36 | Reagovat

hmmmmm, tohle byl drsný part! :)

3 Jaime | E-mail | Web | 24. října 2011 v 15:38 | Reagovat

Pěkný....

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama