Secret of Mignon's brothers - Part 29

19. září 2011 v 20:12 | Bewlyer |  Secret of Mignon's brothers
Môj najobľúbenejší part, snáď preto, že je v ňom už konečne nejaká ekšn :D Prosím, vopred odhoďte kamene, nože a veci zranenia spôsobujúce, pretože nechcem, aby skončili v mojom tele. Chápete.

Part je venovaný nedočkavej Deedou (a ja to budem just pridávať raz za týždeň :P nič ma neteší viac, než nechať čitateľa trpieť, mehehééé *spiklenecký pohľad, mädlí si ruky*) a na egyptskom slnku vypraženej Gaudi, ktorá sa práve dnes vrátila s Ídžipta :)

Prajem príjemné čítanie :)




Part 29

Dimitri

Vychádzali sme von z baru tesne vedľa seba. Nemal by som sa k nej tak približovať. Nemal by som sa jej dotýkať, lenže nechcel som, aby nás už čokoľvek rozdelilo a už vôbec nie, aby to bola kopa tiel s pulzujúcou slasťou vo vnútri.
Sucho som preglgol. Ovládaj sa! skríkol som na seba.

Sama ma chytila za ruku a preplietla nám prsty. Bolo to krásne. Konečne som ju mohol držať, cítiť jej pokožku. Byť jej tak blízko. Všetko som cítil ostrejšie než zvyčajne... A tá vôňa!

Zarazil som sa. Čerstvý vzduch mi len a len pomôže.

Bar nás doslova vypľul von na ulicu. Chvíľu sme tam stáli ruka v ruke a lapali po dychu.
Otočil som si ju k sebe. Tvár mala červenú, oči rozšírené čo nemohla chytiť dych. Váhavo sa predklonila a oprela sa mi o hruď. Trochu váhavo som ju objal. Toto som potreboval.

Cell

Vonku a v jeho náručí mi bolo príjemne. Potrebovala som oporu, pretože som stále nechytila dych. Nepotrebovala som len fyzickú, ale aj psychickú oporu od niekoho, s kým som sa mohla o všetkom a bez tajností porozprávať. A Dimitri bol tým správnym človekom.

Cítila som, ako mi rukami jemne prechádza po chrbte a ja som sa zachvela. Nie od zimy, ale od potešenia. Že je tu, so mnou a drží ma.

No túto krásnu chvíľu prerušovalo napäté ticho. Dávala som mu priestor, aby začal. Rukou mi zdvihol tvár k tej svojej. Chvíľu na mňa skúmavo hľadel a pohľad prenikavých smaragdových očí sa mu rozjasnil. "Nevedel som aké to bude. Nevedel som, že to bude takéto. Čakal som všetko, ale nie toto." Sklonil sa ku mne bližšie. "Tak veľmi som ťa chcel mať pri sebe..." Zovrel ma tuhšie v objatí až som vydýchla. "Chýbala si mi." Jeho studené pery sa dotkli tých mojich. Váhavo ma pobozkal. Najprv jemne, nežne.

Pritlačil sa na mňa celým telom, cítila som ho každou časťou svojho tela. Perami uchopil moju spodnú peru a jemne zahryzol. Z toho nečakaného počínania sa mi zachvelo telo. Potom sa nejakým spôsobom dostal do mojich pier a naše jazyky sa tak ocitli vo vášnivom tanci. Bol tak studený a pritom ma to hrialo. Ľahko sa odo mňa odtiahol, no ja som chcela viac. Potrebovala som viac! Snažila som sa ho prekvapiť svojim výpadom na jeho pery, lenže on mi rukami vkĺzol do vlasov a tak ma zadržal. Držal ma, zatiaľ čo si on prebozkával cestu cez moju sánku až ku krku. Trochu sa odtiahol, na krku som cítila jeho studený dych. "Voniaš nádherne. Spievaš nádherne."

Keď to vyslovil, hneď som vedela, že sa niečo deje. Toto by normálny Dimitri nepovedal. Ale moju myseľ zatemnil dotyk jeho pier na mojom krku. Lačne sa naň prisal a ja som v duchu rozmýšľala, ako mame doma vysvetlím prítomnosť cucfleku... Hm, vieš... Objavil sa tam Dimitri, tak sme sa na seba na ulici vrhli... Tak toto asi nie.

Z premýšľania ma vytrhla jemná, no štipľavá bolesť. Doteraz privreté oči som otvorila a videla som Dimitriho natlačeného na mojom krku. Rukami ma mocne držal za ramená. Až teraz som si uvedomila ako ma to bolí a že ráno tam istotne budem mať modriny.

"Dim..." Začala som, no dych sa mi zasekol v hrdle. Chcela som, aby prestal. Bolesť sa náhle prehĺbila. Do krku sa mi vnorili jeho studené... Zuby. Nie, nie, nie! Kričala som na seba. Chcela som ho ohlásiť, nech prestane, ale z mojich úst sa nevydral ani jeden jediný zvuk.

Môj mozog sa ocitol v obkľúčení nepreniknuteľnej hmly. Oči sa mi privreli. V ušiach mi pišťalo, ale začula som nejaký ruch. Štipľavá bolesť bola zrazu preč. A ja som omámene ostala stáť na mieste. Cítila som, ako sa mi podlamujú kolená. Padala som, padala. Do bezodnej priepasti svojho vedomia. Neboli tam žiadne okraje či výbežky, ktorých by som sa mohla chvejúcimi prstami zachytiť. Nebolo tam nič, len bezodná čierňava...


Premohli ťa pudy predátora. Nevieš čo robíš. Pudy myslia za teba. Plánujú, ako by uhasili ten smäd v tvojom hrdle. Cítia krv prúdiacu v jej žilách. Tvoje uši počujú jej tep. Tíško ti spieva a vábi k sebe. Do lákavej temnoty, z ktorej niet úniku. Teplo jej pokožky ťa hreje na povrchu i vo vnútri a tebe sa to páči. Nevieš čo robíš. Bezmyšlienkovite sa skláňaš k jej krku a skrývaš to bozkami. Cítiš ju, zhlboka sa nadýchneš a...

Zahryzneš sa. Na studené pery ti lenivo stečie prvá kvapka tej životodarnej tekutiny. Rýchlim pohybom jazyka ju okúsiš a neodoláš. Chceš viac, potrebuješ viac, musíš mať viac! Lačne sa skláňaš nad jej krkom a saješ. Krkom ti prúdi teplá lahodná krv. Napĺňa ťa životom, zohrieva ťa. Pociťuješ neskutočnú slasť. Piješ a piješ, no nestačí ti to.

Zrazu ťa od nej niečo odtiahne. Ty vrčíš a nemôžeš sa brániť. Predtým, než ťa omráčia stihneš zazrieť, ako jej bezvládne telo padá k zemi...

 


Komentáře

1 Basee‼Kris | Web | 25. září 2011 v 16:53 | Reagovat

Taková krásná romantika a krásné setkání a ty z toho uděláš tohle?! O_O
Já se jen bojím o Cell a jestli on jí nějak hodně ublížil...:(

Ale i přes to nádherně napsaný part!! :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama