Secret of Mignon's brothers - Part 32

27. září 2011 v 20:26 | Bewlyer |  Secret of Mignon's brothers
Vidím, že sa snažíte prelúskať dejom baby, preto Vám pridávam ďalší part :) Je trošku kratší, ale čo už. Ďalší prednastavím v sobotu, pretože zajtra večer cestujem do Prahy. Dúfam, že keď sa vrátim, nájdem tu pekné komentíky :)

Prosím, aby ste do komentára napísali odpoveď na nasledujúcu otázku: O čom by sa asi tak chcela mama porozprávať so svojou dcérou? Tu mi bola inšpiráciou scéna z Eclipse, aj keď tu žiadny taký rozhovor nie je a ani nebude ;-)

Inak zajtra ideme na bitúnok a musím sa pochváliť, že som sa zvládla naučiť tých 6 strán ako kontrolovať vnútorné orgány a polovičku ošípanej :D Dobre, nebudem radšej zachádzať do podrobností. Čítajte!

Baby, patrí Vám veľká vďaka za komenty. Neviete si ani predstaviť akú veľkú radosť ste mi spôsobili :)




Part 32

Keď po mňa prišla mama do izby, s Dimitrim sme v tichosti sedeli na kraji postele.
"Ešte ste tu?" Podišla k nám a zamávala mi nejakými papiermi pred nosom. "Oficiálne ťa prepúšťajú domov. Nechcem vás rušiť, ale musíme im uvoľniť izbu, budú ju potrebovať."
Zoskočila som z postele. "Tak preto ma pustili tak rýchlo."

Stále sa mi síce motala hlava, ale nemienim to nikomu vešať na nos. Doma si dám nejakú tabletku a bude to preč.
No z nenazdajky to so mnou trochu seklo a nezadržateľne som sa začala blížiť k zemi. Dimitri bol pozorný a neušlo to jeho pozornosti. Pohotovo ma zachytil a pažami pridržal na svojej hrudi, kde som sa mu bez dychu stúlila. "V pohode?" Musela som ho vyľakať. Otočila som tvár k tej jeho. V strede čela mu naskočila vráska. Nemám rada, keď sa pre niečo mračil, ale náramne mu to pristalo.

"Hej, len sa mi trochu zamotala hlava." Lapená jeho pohľadom a rukami som dodala: "Nemrač sa. Vôbec ti to nepristane." Vyslobodila som si ruky. Jednu som mu priložila na čelo, aby som mu vyrovnala tú nepatrnú vrásku a tou druhou som ho pohladila po jeho rukách na mojom páse. A pritom som sa sama pýtala, čo to vlastne robím, keď to je on, čo za toto môže. Za to, že som tu. V jeho náruči...

Hlavou mi prebleskla myšlienka, že by som ho chcela pobozkať.

A v tom sa jeho pery dychtivo, no jemne dotkli tých mojich. Neboli studené, ale ani horúce. Boli niečo medzi tým.
Ten pohyb, keď sa ku mne blížila jeho tvár som ani nepostrehla. No stálo to za to. Tento pocit úprimnej radosti, že vás niekto rád vidí, objíma, bozkáva... Tento pocit z neho prúdil snáď na kilometre ďaleko a pritom nezabudol prebudiť každú bunku v mojom tele. Myšlienky sa mi rozpŕchli, každá na iný smer. Zabudla som na minulosť, prítomnosť, o budúcnosti nehovoriac.

Z tohto príjemného opojenia z jeho prítomnosti a dotykov nás vyrušilo slabé odkašlanie. Také, akým si vyžadujete niečiu pozornosť.

Chtiac-nechtiac sme sa od seba odtrhli a rozpačito si dívali do tváre. Jeho oči planuli zeleným ohňom. Usmievali sa. Vráska na čele mu zmizla. Na pery mi vtisol jeden cudný bozk a usmial sa. Rukami ma silnejšie zovrel v páse.

Zase som začula to odkašlanie. Otočila som sa a zbadala mamu. Prvé čo ma napadlo, keď som ju tam videla bolo: čo tu robí? No potom som si spomenula, že som v nemocnici a ona prišla po mňa, že už môžem ísť domov.

Pri Dimitrim som tak nesústredená, lapená jeho prítomnosťou. Dúfam, že v najbližšej dobe sa zlepším, aby som aspoň čiastočne mohla vnímať aj okolie a nielen jeho. Ale to sa ľahšie povie, ako robí. Mne to naopak vyhovuje, že sme len on a ja. Dobre, na tomto nič nebudem meniť, nič!

"Máte vôbec v pláne odísť ešte dnes? Ja viem, ako ste si navzájom chýbali, chápem vás. Ale nemohli by ste si to nechať na neskôr? Keď budete samy, napríklad?"
Rozpačito som sa na ňu usmiala. "Prepáč."
"Neospravedlňuj sa za to, za čo nemôžeš."
"Za čo nemôžem?" Nechápala som. Nie som to náhodou ja, kto sa zabuchol do Dimitriho? Myslím, že za to môžem.
"Za to, že je to taký fešák a za to, že sa sem presťahoval. Nejakým pričinením vyššej mocnosti ste sa našli a funguje vám to. Čomu som nesmierne vďačná." Podišla k nám a objala nás.

Cez jej plece som vrhla pohľad na Dimitriho, ktorý hovoril za všetko. Kto si a čo si urobila s mojou matkou? Uškrnul sa.
"Ani neviete, ako vám to prajem deti." Odtiahla sa od nás. "Ale keď prídeme domov, musíme sa porozprávať Cell."

"O čom..." O čom by sa tak chcela rozprávať? V poslednej dobe som milé a poslušné dievča. Večierkom do skorého rána sa vyhýbam veľkým oblúkom, vďaka tej poslednej skúsenosti, na ktorú si pamätám len hmlisto. No pamätám si aj pár jasných ústrižkov, ktorým jednoznačne dominuje Dimitri. Tak nechápem o čom by sa chcela so mnou porozprávať. Možno Embry niečo spravil. "Embry niečo spravil?"
"Nie, poslúcha. Dokonca viac, než ty v detstve."
"Tak potom netuším, o čom by si sa chcela rozprávať."

"Uvidíš doma." S úsmevom sa mi otočila chrbtom a vyšla z izby. Ja som ostala stáť vedľa Dimitriho, zamrznutá na mieste.
Postavil sa za mňa, rukami ma chytil za ramená. Jemne prechádzal po celej ich dĺžke hore a dolu. Na šiji som pocítila ľahký dotyk jeho pier a dych, keď povedal: "Vidí ako sa máme radi. Ako keby má šiesty zmysel. Cíti to. Vážne ťa nenapadá to, o čom sa chce s tebou po príchode domov baviť?" Prebozkával si cestu až k mojej sánke keď mi to doplo.

Panebože! Tomuto sa nevyhnem! Ale musím.

Otočila som sa k nemu tvárou v tvár. Rukami ma už objímal. "Zachráň ma, môj strážny anjel! Prosím, prosím, veľmi pekne ťa prosím."

Zasmial sa, tuhšie ma objal. Sklonil sa a do vlasov pri uchu mi zašepkal: "Uvidíme, čo s tým tvoj strážny anjel dokáže urobiť. Ale vedz, že cena bude vysoká." Laškovne sa usmial a pobozkal na pery.
 


Komentáře

1 Basee‼Kris | Web | 28. září 2011 v 0:15 | Reagovat

Ách! Taková romantika! ♥ Až se mi z toho motá hlava :-) Proč by si to měli nechat na později, jsou zamilovaní! :-) a je to nádherné... Ale docela by mě zajímalo, jak se v těch chvílích cítil Dimitri 8-)
A o čem by si měla máma povídat s dcerou? No tak to opravdu nevím, ale většinou je to to, co bude chtít říct i Cell její máma :-) takové ty trochu trapné okamžiky :-D

Jinak vůbec nevadí ba naopak, že sis mě přidala na DA :-D ;-)
Už se těším na další dávku :-)
A jinak v Práglu si to užij! Má být hezké počasí, tak to bude jak stvořené pro focení :-)

2 Lucy & Karol-SB | Web | 30. září 2011 v 10:57 | Reagovat

Ahoj,vím že je to taková kravina :D ale byla bych ráda kdyby ses zapsala do zapisu AFFS ..:)

3 Deedou | 14. října 2011 v 22:14 | Reagovat

perfektní! no a je asi jasný o čem si s ní chce popovídat :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama