Secret of Mignon's brothers - Part 33

1. října 2011 v 20:00 | Bewlyer |  Secret of Mignon's brothers
Trošku romantiky :)

Edit: Part je prednastavený, som v Prahe.




Part 33


Boli sme v mojej izbe. V mojej posteli. V tuhom objatí.

Každý mal na sebe len tričko a nohavice. Topánky boli niekde vedľa postele. Romantika s topánkami na nohách... No, neviem. Ale viem, že po príchode do mojej izby, letela jeho bunda do najvzdialenejšieho kúta a tá nám teraz bola ukradnutá. Nepátrali sme po nej. Momentálne sme pátrali a šmátrali po našich telách.

On mi rukami prechádzal po krku, ramenách, bokoch, brušku. Vyrazil mi dych, keď rukou prešiel po dĺžke môjho stehna až ho oblapil a zakvačil za svojim chrbtom. Zdvihol ku mne zrak, no ja som sa k nemu pritisla a bozkávala všade tam, kam som v tejto polohe dosiahla.

Ja som ho s radosťou ískala vo vlasoch. Objímala okolo krku, hladila po mocných ramenách. Pár krát som sa dostala k jeho bokom, bruchu i bedrám, no ďalej som sa neodvážila. Vyžívala som sa v tejto chvíli. Vyžívala som sa v jeho blízkosti, v dotykoch, ktorými ma zahŕňa.

Niekde vo svojom vnútri som zacítila nebadané chvenie. Začala som si všeličo namýšľať, keď ma časť môjho mozgu, ktorá nebola dokonale otupená a takpovediac si zachovala chladnú hlavu - aké ironické, zahriakla pocitom hladu. O slovo sa hlásil môj žalúdok, na ktorý som po príchode domov úplne zabudla.

"Si hladná," nebadane sa odtiahol a zašepkal mi do ucha. Pri tom si dával veľký pozor, aby sa svojimi zubami obtrel o kraj môjho ucha. Privrela som oči a zadržovala vzdychnutie.
"To nič nie je..." Povedala som bez dychu. "Ešte niečo vydržím." Pritiahla som si späť jeho pery skrivené do úsmevu.
"Si si istá?" Povedal medzi bozkami a perami sa presunul na môj krk.
"Absolútne..." Vyšlo zo mňa. Za zavretými viečkami som potláčala chuť do jedla niekam do úzadia.
"Absolútne istá?" Práve okupoval moju odhalenú kľúčnu kosť.
V pľúcach som nenašla žiadny užitočný kyslík. "Hmm," zamraučala som.
"Vieš že ja počujem tvoj žalúdok?" Pýtal sa skôr mojej pokožky, než mňa. Bože tie jeho bozky! Ľahké a tak príjemne chladivé...

"Hmmm... Č-čo?" Zrazu tu bol kyslík a ja som vydýchla. Otvorila som oči a zdvihla som hlavu, aby som na neho vrhla spýtavý pohľad. No videla som len jeho šticu. Šteklila ma na pokožke brady, tak ako jeho pery na mojej kľúčnej kosti... A teraz aj ramene. Och bože! Rukou si odťahoval lem môjho trička nižšie a nižšie.
Po chvíli si zrejme všimol neaktivitu mojich rúk a pozrel sa mi do tváre. "Ale no tak, veď som ti vravel, že sa mi zostria zmysly a tak."
Nasucho som preglgla. "Prepáč, na to som úplne zabudla."
V tvári sa mu objavil šok a hnev. "Nikdy... Nikdy nezabúdaj, kto som a čím som. Nech som akokoľvek pozorný a milý, vždy som pre teba nebezpečný. Pochop to, prosím."
"Nechápem to... Nechcem to pochopiť." Hlavou som sa oprela späť do vankúšov.

Zliezol zo mňa.

Tak a toľko k romantike.

Otočila som hlavou a videla, ako sedí na kraji postele so zvesenými ramenami a hlavou skrytou medzi nimi.
Zrejme som povedala to, čo som nemala. To som celá ja. Som šťastná a pokazím to slovami, ktoré si vopred nepremyslím. Mám chuť sa za to prefackať.

Posadila som sa. Kolenačky som podišla k nemu. Oprela som sa mu tvárou o chrbát a rukami ho oblapila okolo hrude. "Prepáč mi to. Veľmi ma to mrzí. Ja len..." Čo len? Sama neviem, čo by som ďalej mohla povedať. Hlas sa mi na konci vytratil do šepotu.

Moje ruky si priložil k tvári a na každú dlaň mi vtisol jeden bozk. "Netráp sa už tým." Natočil hlavu ku mne, no aj tak som z nej videla len časť. Ostatné bolo pre mňa skryté, rovnako ako jeho myšlienky, túžby, tajomstvá a činy.
Držiac moje ruky pri svojej tvári si ma stiahol do lona a ja som sa mu stúlila na hrudi. "Fakt ma to mrzí. Som hlúpa. Mala som si najprv premyslieť čo poviem."
"Ššš," rukou mi prechádzal po chrbte. "Už na to proste nemysli Cell." Pobozkal ma na čelo, na spánok, líce, bradu až nakoniec našiel moje pery. Rukou mi prehrabol vlasy a so mnou v náručí zišiel do kuchyne.

Položil ma na najbližšiu stoličku a prešiel ku chladničke. Odtiaľ niečo zobral a zamieril ku skrinkám nad drezom. Poobzeral sa kde čo je, sem-tam vytiahol nejakú užitočnú surovinu. Bolo zaujímavé ho sledovať, ako sa pohybuje po našej kuchyni, v obtiahnutom tričku a hypnotizovať svaly, ktoré k tomu potreboval. Svaly na ramenách sa mu napli zakaždým, keď sa po niečo načiahol. Chrbát sa mu prehol, keď hľadal nádoby pod drezom. A jeho zadok...

Dobre! Dosť! Stačilo! Zahriakla som sa v duchu a prinútila sa myslieť na niečo úplne celkom iné, ale rovnako príjemné. Nákupy s mamou, Embry, Dimitri... Oslava mojich narodenín, spoločné cesty do školy, Dimitriho telo... Ramená, zadok, vlasy, oči...

Och! Mám ja ale šťastie, že mi nedokáže čítať myšlienky, inak by som bola bordová ako moriak na Deň vďakyvzdania. A to ja v jeho prítomnosti nepotrebujem. Ja si vystačím aj s jeho dotykmi...
 


Komentáře

1 Basee‼Kris | Web | 1. října 2011 v 20:47 | Reagovat

Trošku? Spíš hodně romantiky! :-) Takhle by to mohlo pokračovat ještě několik patrů:-D... Protože toto se mi líbí :-)

Ps: A pokud DA nelže, tak všechno nejlepší k narozeninám!! 18! :-) Pořádně to oslav, já budu taky slavit za několik dní :-D

2 Deedou | 14. října 2011 v 22:20 | Reagovat

hmmmmmmmmmmmm, ten začátek byl úžasnej ♥ milujeme romantiku!!! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama