Secret of Mignon's brothers - Part 35

8. října 2011 v 22:52 | Bewlyer |  Secret of Mignon's brothers
Nebojte sa, nepomýlila som sa. 34. part totižto neexistuje. Nedal sa mi napísať, no. Tak som pokračovala týmto 35.:D Ale nejak sa chýlime ku koncu :-/ Čo mi pripomína, že ten epilóg mám rozpísaný...

Ale tento part je fááákt že dlhý :) A fááák romantický. Ja neviem, kde sa tolko tej romantiky vo mne nabralo, keď som ho písala, ale páči sa mi! :)





Part 35

Pozrela som sa na budík na nočnom stolíku. Bolo trištvrte na dve ráno. Odkedy som si večer ľahla do postele, nezažmúrila som oka. Len som sa prehadzovala z boka na bok, zabárala sa do vankúšov a snažila sa hrať na mŕtveho chrobáka, aby ten spánok konečne prišiel.
Ale on nie a nie prísť a tak som teraz buntošila. IPod sa mi vybil niečo pred vyše hodinou. A tak tu teraz len ležím, hľadím do bieleho stropu zahľadená na nepatrné prasklinky okolo lustra. Okrem toho sledujem aj ten neutíchajúci prúd myšlienok v mojej hlave. Vynárali sa znenazdajky, no myseľ sa nad nimi nepozastavovala. Ona ako keby si ich prezerala a ja som bola tichý pozorovateľ, ktorý mal prísny zákaz sa k nim vyjadrovať.

Škriabalo ma v krku, tak som širokým oblúkom preložila perinu, aby sa - kým sa vrátim - trochu prevetrala. Nemám rada teplé periny, fuj.

Potichu som zišla do kuchyne. Inštinktívne som sa dostala až ku chladničke, kde som nahmatala rúčku a otvorila dvierka. Kuchyňa sa okamžite zaliala svetlom z chladničky. Chvíľu som sa obzerala po jej obsahu, kým sa moje oči nezastavili na krabici s jablkovým džúsom. Pila som priamo z krabice, veď načo špiniť pohár? Kým som pila, chladničku som nechala otvorenú. Keby ma tak teraz videla mama, pomyslela som si, určite by som si vypočula nejaké kázne o hypnotizovaní obsahu chladničky.

Dosýtosti nasýtená vychladeným džúsom som krabicu uložila späť a zavrela dvierka...

Akonáhle s tichým zadunením doľahli na svoje miesto, zalapala som po dychu. O chladničku sa opieral Dimitri s potmehúdskym úsmevom na tvári. V ušiach som počula vlastný tep, srdce mi išlo vyskočiť z hrude. Vyplašil ma.
V tichosti ku mne podišiel a zovrel vo svojej pevnej náruči. "Prepáč, že som ťa vyľakal." Vo vlasom som cítila jeho dych. Hlavu som si zložila na jeho hruď a objatie mu opätovala.

"Toto mi už nerob. Teraz už nadobro nezaspím. Fakt si ma vyľakal."
"Prepáč, prepáč, prepáč," počas každého prepáč mi upokojujúco prešiel rukou po chrbte.
Uškrnula som sa. "Už som v pohode."
"Neverím ti. Srdce ti bije ako zúfalí vtáčik v zlatej klietke."
Odtiahla som sa, aby som na tvári videla jeho samoľúby úškľabok. "Tak mi ho nejak upokoj," navrhla som.
"Hmm," akože sa zamyslel.
No vzápätí ma rukami schytil za pás a vysadil na kuchynskú linku. Telom sa natlačil medzi moje stehná, ktorými som ho vzápätí obomkla.

"Ale, ale..." Zavrčal mi laškovne pri uchu, pričom sa zubami nezabudol vyhnúť môjmu ušnému lalôčiku.
Tíško som mu zamraučala do pokožky na krku. "Týmto moje srdce určite neukľudníš..." Hľadala som jeho pery. Lícom som sa mu obtrela o to jeho. Na tvári ma pošteklilo jeho jednodňové strnisko. "Počkaj chvíľu, niečo som ti chcel..." Ale to som ho už prerušila ja svojim bozkom. Ani na okamih nezaváhal a bozk mi vášnivo oplácal.
Rukami mi uchopil tvár a dychčiac sa odo mňa odtiahol.

"Čo?" Nechápala som. Urobila som niečo zle?
"Ja... Cell, chcel som ti len povedať, že odchádzam."

Určite si nemohol nevšimnúť môj zdesený výraz. "Nebo j sa." Snažil sa ma upokojiť. Rukou ma pohladil po vlasoch a čelom sa oprel o to moje. Plavé vlasy mu padli do očí. "Nie nastálo. Toho by som nebol nikdy schopný. Nikdy. Kvôli tebe. Ty si môj pevný prístav, v ktorom môžem bezpečne zakotviť." Pery sa mu zvlnili do úsmevu. "Len... Vyskytli sa nejaké rodinné veci..." Nedávny šok vystriedalo prekvapenie. O rodine hovoril málokedy, bolo to akési nevyslovené pravidlo, ktoré som rešpektovala. A väčšinou sa aj tak vyjadroval o svom nemožnom bratovi. Tom bol nemožný a priznal to aj Dimitri. A ja som musela súhlasiť. "Vecami by som to zrovna nenazval..." Zamyslel sa. "Dobre. Vyskytli sa nejaké problémy."

"Musím ísť za našimi do Európy. Ide aj Tom. Takže vás tu s Tori necháme same aj keď sa mi to vôbec nepáči." Zachmúril sa a ja som to nechcela. Bez ohľadu na okolnosti som zosilnila stisk svojich stehien a pritisla slovej pery na tie jeho. Perami som prešla na krk, kde som mu tesne pod sánku vtisla bozk, do ktorého som sa snažila dať čo najviac seba.

"Vôbec sa mi ten odchod nepáči," lapal po dychu. Cítila som, ako sa pokožka na jeho krku chabo zavlnila, keď naprázdno prehltol. Znova som ho pobozkala na to isté miesto, len na opačnej strane. Vzdychol. "M-myslím, že zostanem." Mierne zaklonil hlavu. Ľahkými bozkami som sa prebozkávala až k jeho uchu. Tam som mu jemne skusla ušný lalôčik, čo vyvolalo chvejivú reakciu jeho tela. Potešilo ma, ako na mňa reaguje jeho telo. Bolo príjemné to sledovať a takpovediac ho aj trýzniť. Neviem kde sa toto všetko vo mne nabralo, no zo zamyslenia ma vytrhol chraplavý hlas. "Jednoznačne zostávam," a divoko sa vrhol na moje pery. Jeho ruky som cítila na svojich bokoch, ako mi nimi zašiel pod tenké tričko určené na spanie. Jeho dlane boli studené, no v tomto teple, ktoré náhle nastalo, bol ich dotyk príjemný. Jemne mi nimi prechádzal po žliabiku chrbtice.

Po pár minútach mi doprial priestor na nadýchnutie a on zatiaľ okupoval môj krk. Pre intenzívnejší zážitok som zaklonila hlavu, ale tak, aby som ho stále videla. Pozrela som sa na miesto, kde by mali byť jeho oči, no bola tam jeho ofina, ktorú som tak nadovšetko mala rada, no tentoraz som ju preklínala, že mi zabraňovala vo výhľade. Rozochvenou rukou som ju odhrnula, ale len o kúsok. "Čo sa snažíš týmto konaním dokázať?" Dokonca aj môj hlas znel rozochvene a ledva som ho spoznávala. Dimitri vo mne prebúdzal pocity doteraz nevídané.

"Týmto konaním sa nám snažím vynahradiť to, na čo počas mojej nasledujúcej neprítomnosti môžeš myslieť. Pretože ja na toto budem myslieť určite." Zubami mi stisol pokožku na krku. Nie bolestne alebo že by bol hladný, skôr to bolo niečo vášnivé a mne sa z hrdla vydral tichý ston.

"Ako keby si už nebol stredobodom každučkej mojej myšlienky," povedala som keď som do pľúc nasala kyslík, ktorý som v tomto momente potrebovala nadovšetko. Snažila som sa povedať okato a myslím, že to aj začul.
"Fakt?" Nadvihol kútiky úst stále pritisnutých k môjmu krku.
"Hmm," sklonila som hlavu a zavrnela mu do voňavých vlasov a neodolala som mu do nich vtisnúť bozk.
"Vieš, že ja si ťa vôbec, ale vôbec nezaslúžim?"
"Voči tomuto tvrdeniu mám určité námietky," a dravo som sa vrhla na jeho pery. Nadšený mojim skutkom si jemne oťukával moje pery. Miestami mi do dolnej zahryzol a v tých chvíľach by sa vo mne krvi nedorezali.
"Ale jednoznačne si to vynahradíme aj po mojom príchode." Rukami mi uchopil tvár a vpíjal sa do mojich očí. Držal ma v ich moci a on si to naplno uvedomoval. Jemne zvlnené pery vyslovili: "Sľubujem."

V mojom vnútri sa niečo zachvelo. To chvenie som pocítila až v končekoch prstov na nohách. Horúčava mi stúpala do líc. "Ale, ale. Vtáčik sa nám nejak dobíja na slobodu." Zašomral mi do ucha a veľmi nebadane sa obtrel zubami o moju jazvu na uchu, ktorá vznikla pri neúspešnom prepichovaní ucha s Tori, keď sme mali trinásť či štrnásř rokov.
"Neviem. Povedz ty. Ty ho počuješ lepšie než ja." Povedala som bez dychu.
 


Komentáře

1 Basee‼Kris | Web | 9. října 2011 v 0:11 | Reagovat

Jo!!! Už jsem si říkala, že snad už nikdy nepřidáš! :-D
Ale to čekání se vyplatilo, i když ten konec! :-D

Btw: Od Evanescence myslím End of the Dream :-) Ale teď je nová What you want a ta má taky úžasný klip! :-) :-D

2 Deedou | 14. října 2011 v 22:28 | Reagovat

Úžásný part! Ten konec mě teda dorazil :D ale vážně nádherný ♥

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama