Secret of Mignon's brothers - Part 38

11. listopadu 2011 v 11:11 | Bewlyer |  Secret of Mignon's brothers
Nič netrvá večne.

Pravdupovediac, tento part sa mi ani nechcelo zverejňovať, pretože nikde nevidím ani jeden jediný koment!! Aspoň čo sa posledných dvoch partov týka... Vidíte ten nadpis písaný kurzívou? Myslím, že tento part je schopne napísaný, ako sa tam všetko zvrtlo a tak... Veď fakt - nič netrvá večne ;)

PS: to len mne sa zdá, že je tento part dosť chaotický?

PPS: trochu oneskorene Vás varujem, že 7.11. som úspešne absolvovala záverečné skúšky na autoškole a keď budem mať nejaké auto, tak bacha na mňa! Prejdem Vás! Nebojte sa, nájdem si Vás, tak radšej komentujte :P




Part 38


Cell

Jasne som za sebou cítila Dimitriovu strnulosť za mnou.

Uprela som naňho svoj zmetený pohľad. Takmer ani nedýchal a ja som sa nezastavila, aby som nad niečím premýšľala. Len som to všetko zo seba potrebovala dostať a náhle ma pochytila neskutočná zlosť.

"Kedy si mi o tom chcel povedať? A vlastne," dramaticky som sa odmlčala, "chcel si mi to vôbec povedať?! Svoj odchod vysvetlíš ako nepodstatnú vec. Neozveš sa, či sa má o teba človek báť!" Prstom som ho štuchala do hrude. Zrejme ho to muselo bolieť, lebo si na dotyčné miesto siahol rukou a pomasíroval si ho.

"Cell," vzdychol si. Natiahol ku mne ruky, chytil ma za zápästia a pritiahol k telu. Sklonil pohľad a vpíjal sa do mňa plný očakávania. "Toto čo ti teraz povedal..."

Kývnutím ruky som ho umlčala. "Ty si mi to nepovedal pre moje dobro, však?!" Vyprskla som a rukami mu zatlačila do hrude, čím som ho odseba na kus odtisla a jeho tým vydesila. Vzniknutý priestor, ktorý nás delil, sa mi vonkoncom nepáčil, ale musela som to urobiť. Moja trpezlivosť má svoje hranice a práve ich prekročil. "Mám dosť toho tvojho vyhovárania a klamstiev." Chcel niečo povedať, no ja som zúrivým tempom napredovala ďalej. "Vrav si čo chceš, či to je alebo nie je pre moje dobro. Už je mi to fuk. Vedel si, čo som ti povedala. Že tu budem vždy pri tebe, nech sa deje čo chce. Vždy som tu a podržala by som ťa." Zavrtela som hlavou. Nadýchla som sa a vyslovila slová, po ktorých už nebude cesty späť.

Slová plné bolesti.

"Je koniec."


Tom


Pozrel sa na ňu. Medzi nimi preskakovali iskry, no nie teraz. Teraz tam miesto nezbedných iskier bol hotový elektrický prúd bažiaci po ich zúfalstve, presakujúci do všetkého v ich blízkosti. Nasiakol ním nábytok, koberec, steny. Všetko.
Neveriaco sa na ňu díval, zabudol pritom dokonca aj dýchať.

"Cell, ono to takto vôbec nie je!" Povedal zúfalo, snažil sa ju presvedčiť. "V žilách mi ešte stále koluje tvoja krv! Nezabudol som na ten posledný raz. Presne viem, čo si od prvého okamihu ku mne cítila. Teraz to už len môžem hádať..." Zo zúfalosti k nej priskočil a ja zarovno s ním, bál som sa, čo by jej mohol urobiť. On ju schytil za ramená a začal ňou kmásať. "Viem, čo si mi sľúbila." Rukou uchopil jej tvár a dravo priložil ústa na jej pery, hnaný túžbou pohltiť ju.

Nezaznamenal z nej žiadny prejav prostestu... No predsa len.

Nebadane sa rukami dotkla jeho hrude. Proti vlastnej vôli sa s privretými viečkami odtiahla.

"Je koniec." Snažila sa to povedať pevným hlasom, no ten sa jej chvel, slzy mala na krajíčku.

Ostal stáť ako obarený. Ruky spustil pozdĺž tela. Nevedel ako reagovať, v mysli sa mu formulovali slová, ktoré chcel na svoju obhajobu povedať. No keď otvoril ústa, rezignovane z nich vyšlo: "Ja som to takto nechcel. Vôbec nie." Krútiac hlavou a pohľadom prepalujúcim koberec odstúpil pár krokov dozadu.


Cell

Keď to povedal takto... Odrazu to dostalo iný rozmer a zo mňa tá zlosť ako keby mávnutím prútika opadla. Zahryzla som si do pery, až som na jazyku pocítila krv. Vyľakane som sa pozrela na bratov. Obaja ma prepaľovali pohľadom hladným po krvi.


Dimitri

Pri pachu jej krvi, mi zovrelo hruď. Nechcel som dať na sebe poznať ako ma priťahuje. Ruky som zaťal do pästí a snažil sa nedýchať.

Očami som blúdil po jej tvári. Zazrel som jej strachom rozšírené oči, pár kvapiek sĺz stekajúce po jej líci a mňa pohltila neskutočná túžba ju objať a tíšiť v náručí.

Premohol som sa. Neviem, kde sa to vo mne zobralo, no ostal som stáť na mieste, sťa vrastený do zeme.

Nasucho som preglgol a snažil som sa nepremýšľať nad tým, čo sa chystám urobiť.


Tom

Dimitri sa zvrtol na päte a nevnímajúc svoje okolie vyskočil cez okno do temnejúcej tmy. Ja som ho vzápätí nasledoval. Pohľad som upieral na Cell ako nad svojim činom neveriacky krúti hlavou a rúti sa k zemi utápaná vo vodopáde sĺz.

Ťahajúc nosom povedala: "Drž ho odo mna čo najďalej. Neželám si ho už viac vidieť." Zarazil som sa v okne a analizoval jej výraz. Ona to myslela smrteľne vážne a mne to takmer vyrazilo dych. Slová zo mňa nie a nie vyjsť, tak som len stroho prikývol a skočil do tieňu borovice pred domom.
 


Komentáře

1 Basee!!Kris | Web | 12. listopadu 2011 v 18:42 | Reagovat

Ne, ne NÉ!!! Tohle přece nemohla udělat! :'(... Já bych toho Dimitrio nejradši zakousla! Všeho moc škodí...

Ještě se chci omluvit, že jsem nekomentovala poslední dvě kapitoly, ale poctivě jsem je přečetla, ale vždycky, když jsem je přečetla, jsem nevěděla, co napsat, protože byly tak úžasné a já byla úplně vyčerpaná ze školy...

2 Deedou | 25. listopadu 2011 v 22:17 | Reagovat

Tohle se mi vůbec nelíbí! Myslím, že to Cell docela přehání, citlivka jedna :D. Taky ho mohla aspoň vyslechnout...no budu doufat, že se vše vyřeší!

jinak skvěle napsané! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama