Secret of Mignon's brothers - Part 39

18. listopadu 2011 v 15:50 | MUSEmaniačka |  Secret of Mignon's brothers
Možno sa pýtate, prečo zmena času zverejnenia. To preto, lebo presne o tomto čase budem-sedím-sedela som na Breaking Dawn part 1 v našom kine s Gaudi :) V partíku Vás čaká trochu romantiky. Ale čo čert nechcel - to by som ani ja nebola, keby ju nejakým spôsobom neprekazím :P Prajem Vám príjemné čítanie :)





Part 39

Dimitri

Autom som sa rútil závratnou rýchlosťou. Snažil som sa ujsť pred všetkým, no najmä pred sebou samým. Ešte stále som neveril, že je to pravda. Že to skončila, po tom čo mi sľúbila, že tu bude.

A teraz to zvaluješ na ňu?! okríkol ma hlas v hlave. Prudko som zošlapol pedál brzdy. Prudké zastavenie si vyslúžilo pár zatrúbení, ktoré som ignoroval a ostal stáť.

Rukami som zvieral volant a zízal cez čelné sklo. Díval som sa, no nevnímal som, duchom som bol niekde inde.
Za mnou sa ozvalo zahúkanie policajnej sirény. Obzrel som sa. Stál som na krajnici a všade okolo mňa bol nekonečný les.
K okienku sa blížil policajt v uniforme a baterkou mi zaťukal na okno, ktoré som stiahol.

"Nejaký problém, mladý pán?" Naklonil sa ku mne a prezeral si ma hodnotiacim pohľadom.

Vyčaroval som ospravedlňujúci úsmev. "Nie pane. Len som dosť unavený." Pre istotu som aj zívol, aj keď únavou by som to nenazval.

Policajt kývol hlavou a ja som uprel pohľad na to niečo, čo ho upútalo. Bola to dopravná značka označujúca odpočívadlo o pár metrov ďalej. "Musíte byť zrejme veľmi unavený, keď ste si ju nevšimli." Uškrnul sa. "Máte ju rovno pred nosom. Tak si choďte oddýchnuť a nech sa to viac neopakuje." Kývol mi na pozdrav a odišiel.
"Nebojte sa pane," povedal som už sám sebe a zaradil sa späť do premávky. Po pár metroch som odbočil na odpočívadlo. Zastavil som v prítmí lesa a vystúpil.

Lesná klíma mi vyhovovala. Dokonca aj lesná strava sa dala zniesť. Zamkol som auto a obzrel sa. Nikde nikoho nebolo a tak som nebadane vbehol do tieňa vysokých stromov a vánok mi do nosa zahnal pach pumy, za ktorým som sa okamžite rozbehol. No zaraz sa zmenilo prúdenie vetra a mňa to tak zanieslo späť na parkovisko. Človek...
Môj zrak upútal riadne vykŕmený kamionista v kockovanej košeli, veste a rifliach, v rukách nesúci nejaké vrecko s jedlom.

Panebože... Nie!

Ale pre toho smrteľníka bolo už neskoro.


V rukách zvieraš sáčok z rýchleho občerstvenia. Kráčaš ku kamiónu a zo zadného vrecka vyťahuješ zväzok kľúčov. Nohy ťa donesú až k dverám vozidla a ty hľadáš ten správny kľúč. Z tieňov priľahlých stromov niečo vychádza. No ako naschvál ostáva stáť v tieni. Ty sa venuješ otváraniu dverí. Keď v tom na sebe zacítiš nejaký pohyb. Naťahuje sa to po tvojom krku. Okamžite ťa zloží k zemi. Vrčí to na teba a ty na to uprieš zrak. Oči sa ti strachom rozšíria, keď zistíš, že to nie je zviera, ale človek. Zakloní ti hlavu a ty na krku zacítiš ľadovú pálavu a unikajúci život. Pery sa ti vykrivia do nepodareného úškľabku, z ktorého, žiaľ, už nestihne vyjsť žiaden zvuk...



So zúfalým pohľadom som sa odtiahol od ochabnutého tela. Pustil som ho. Pri troche šťastia si ho tu niekto všimne a on to prežije.

Rukávom som si očistil ústa od krvi a vrátil sa späť k autu. V tichosti som nastúpil a uprel pohľad do spätného zrkadla.
Zreničky som mal rozšírené, ale boli jasne ohraničené červeným pásikom. Do pekla. Palcom a ukazovákom som si pár krát prešiel po koreni nosa. Toto som nechcel. Vrhnúť sa na toho chudáčiska. Nechcel som, aby bol medzi nami koniec... Nedokázal som si to predstaviť.

Z vačku som vytiahol zvoniaci mobil. Tom. Mobil som vypol a hodil na sedadlo spolujazdca. Naštartoval som a vyrazil domov.

Pred našim domom bolo pusto. Nikde žiadne autá, v dome sa nesvietilo. Auto som zaparkoval až do garáže a ovládaním ju za sebou zavrel. Cez garáž som sa dostal do vstupnej haly a zamieril som na poschodie. Keď som nohou stúpil na prvý schod, zarazil som sa a spomenul si na to, čo som už dávno chcel urobiť. Nohu som zo schodu zložil, pozrel som sa hore.

Nohy som mierne pokrčil v kolenách a odrazil som sa.

Bez myhnutia oka som stál na vyleštenej podlahe chodby na poschodí. Hm, nabudúce doskočím rovno pred dvere.
Vošiel som do svojej izby a poctivo som za sebou zamkol dvere. Hľadiac do temnejúcej izby som sa chrbtom po nich zosunul k zemi, uvedomujúc si neskutočnú prázdnotu v mojom vnútri.

Načo je komu večný život, ak ho má stráviť sám? Aj keď by ona zaplnila len istú časť, chcel som ju nejakým spôsobom vlastniť, byť pri nej. Ona mi dala sľub, ktorý som jej neopätoval. O to horšie som sa cítil. No viem, že som k nej mal byť viac úprimný. Mal som sa jej so všetkým zdvôveriť. Nesiem plnú váhu za svoju chybu, ale nechcel som ublížiť jej! Teraz za moju hlúposť trpíme obaja. Rád by som to napravil, ale ako ona sama povedala, na to je už neskoro. Mal som jej viac veriť. Lenže tu sa bila dôvera s obranou. Chcel som ju predtým všetkým ochrániť a povedať neúplnú pravdu o všetkom. Možno by som jej tak menej ublúžil...

Z premýšľania ma vytrhlo ľahké váhavé zaklopanie. Pozrel som sa von oknom a zistil som, že tu sedím už nejaký ten čas. Vonku bola tma.

Rukou som sa načiahol k vypínaču a odomkol som dvere.

Môj pohľad splynul na útlej postave.

"Cell," vydýchol som šokovane i radostne zároveň.

"Môžem ísť ďalej?" Nepokojne sebou ošila. Dobre som si všimol červené opuchnuté oči od plaču.
Bez slova som prikývol a ustúpil, aby mohla vojsť. Zavrel som dvere a z prijateľnej dialky pozoroval jej chrbát.

"Ja..." Začala a otočila sa ku mne. Z toho upreného pohľadu, ktorý na mňa vrhla mi až mráz behal po chrbte. "Prepáč mi to. Chovám sa nemožne." Potiahla nosom a odrazu ju začal zaujímať koberec. "Po tom, ako si odišiel, mi Tom všetko povedal. Vysvetlil. A..."

Spýtavo som na ňu pozrel, ona ma však nevidela a pokračovala ďalej. "Povedal mi čo ku mne cítiš, prečo si to všetko spravil." Podišiel som až tesne k nej a sledoval som tú veľkú slzu stekajúcu po jej líci, ktorú si vzápätí zotrela rukávom mikiny. "Mrzí ma to." Zašepkala do ticha, no ja som ju zreteľne počul, ako keby mala pery pevne pritisnuté k môjmu uchu a šepkala mi priamo doň.

"Ach Cell," vydýchol som zúfalo a pohltila ma túžba držať ju v objatí. Zovrieť ju silno, ale tak, aby som jej neublížil. Chcel som ju proste chrániť.

Kašlal som na všetko, ona bola v tejto chvíli dôležitejšia. Prišiel som tesne k nej a váhavo ju objal. Hlavou sa mi oprela o hruď a rozplakala sa. "Ššš," snažil som sa ju upokojiť, rukami som ju pohladil po chrbte, ramene alebo som ju proste držal.

Cell

Bolo príjemné cítiť ho všade okolo seba. Jeho hlas, jeho dotyky či vôňu. Cítila som sa ako vo svojom súkromnom raji, kde sme boli len on a ja.

Zdvihla som pohľad od jeho trička, ktoré som mu zmáčala svojimi slzami. "Hop, prepáč," a rukami som mu prešla po mokrých škvrnách.

"To je v poriadku." Pozrela som sa hore, do jeho tváre. Krivo sa usmieval.

Rukou som ho chytila za bradu a sklonila mu hlavu ku mne. Neprotestoval, len sa príjemne vpíjal pohľadom do mojich očí. Väznil ma v ich hĺbke, plne si to uvedomujúc.

Pery sa nám spojili v ľahkom bozku. Z jemného oťukávania sa stal náruživý a túžbou presiaknutý bozk.

Jednou rukou mi prešiel na kríže a pritlačil si ma viac k telu, tou druhou mi vkĺzol do vlasov.

Nebadane som sa od neho odtiahla a aj to len preto, aby som mohla vidieť tú žiaru v jeho očiach. Na tvári mu pohrával záhadný úsmev plný nadšenia a radosti. Zrazu ma držal len jednou rukou a tou druhou ma pohladil na krku, čelom sa opieral o to moje.

"Ľúbim ťa," vydýchla som mu do tváre. Oči sa mu nepratrne rozšírili, rovnako aj jeho úsmev.

V tejto chvíli pre mňa nič dôležitejšie nejestvovalo, len on. Chcela som s ním byť a dať mu všetko, čo som mohla.
Motýle v mojom vnútri vzplanuli a všade ma šteklilo. Ruky sa mi potili, no boli studené, ako v škole pred každou písomnkou...

Perami sa obtrel o môj krk a zrazu som sa ocitla na jeho posteli ako nado mnou leží a vyzlieka mi mikinu. Priznám sa, bolo príjemné byť bez nej, bolo mi príšerne teplo.

Jeho prsty sa predrali pod tričko a chvatne sa dotýkali mojej pokožky. Na chrbte, bruchu či bedrách a z tých dotykov mi naskákali zimomriavky.

Kým zamestnával moje pery, snažil sa vyvliecť z bundy a hneď ako sa jej zbavil nasledovalo aj jeho tričko, s ktorým som mu plná nadšenia pomohla.

Pohľad na jeho mužnú hruď bol neodolateľný. Natiahla som krk aj ruky, aby som jeho bledú pokožku spoznala najlepšie, ako som len mohla.

Naplno som sa oddala jeho dotykom.

Dimitri

Keď som s jej pomocou zhodil zo seba tričko, potešil som sa jej reakcii. Dychtivo sa perami prisala na môj krk, ako keby tu ona bola tým upírom a nie ja. Slastne som zavrčal. Prechádzala stále nižšie a nižšie, až si ma pretočila pod seba.

Dokonale ma prekvapila a ja som sa nestačil čudovať. Z jej bozkov a dotykov by jeden zošalel. Bol som nadmieru rád, že tým šťastlivcom som práve ja.

Túžil som po jej perách a tak som si ich zobral. Dychtivo som si ju pritiahol k tvári a skúmal ju perami, jazykom. Rukami som ju tuhšie zovrel v páse a pregúľal pod seba.

Nesúhlasne zamraučala a ten zvuk bol snáď ten najkrajší pod slnkom. Samozrejme okrem jej hlasu. Bozkami som obdarúval jej krk, ramená, priehlbinku medzi kľúčnymi kosťami. Bolo to tak príjemné. Nosom som prešiel po línii jej ladného krku a plnými dúškami nasával jej vôňu. Bola okúzlujúca, omamná a dych vyrážajúca. Myslel som si, že sa mi to pri nej už nestane, ale v ústach som pocítil prítomnosť jedu.

Zarazil som sa a neušlo to jej pozornosti.

"Deje sa niečo?" Dychtivo mi uchopila tvár a podrobne ju začala skúmať. Pohľadom sa zastavila na mojich očiach. "Aha," vydýchla. Palcom mi prešla tesne pod očami, po tmavých tieňoch a zahryzla si do pery.

"Prosím, nerob to," Rukou som sa dotkol jej pier.

"Ach, prepáč mi to," ospravedlnila sa a uvolnila sa.

"Neospravedlňuj sa, prosím. Nemáš sa za čo." Pritiahol som si ju na hruď a zvalil nás do vankúšov.

Zasmiala sa. "Hm, čo teraz?" Pozrel som sa na ňu práve včas, aby som zazrel postupujúcu červeň do jej líc. Priblížil som sa k jej krásnej a citlivej tvári, ktorú som od vrchu dolu obdaril bozkami, ľahkými sťa pierko. "Aj toto mi postačí." Vydýchla mi do kútiku úst a vzápätí sa ich zmocnila.

Z hrude jej vychádzalo mraučanie a ja som sa mohol od blaha roztopiť.
 


Komentáře

1 Basee!!Kris | Web | 22. listopadu 2011 v 19:15 | Reagovat

Úžasná romantika! Jsem tááák ráda, že jsou zase spolu! 8-) Doufám, že teď zase nepřijde něco, co by to mohlo pokazit :-?

2 Deedou | 25. listopadu 2011 v 22:29 | Reagovat

Tak to jsem ráda, že už jsou zase spolu, obávala jsem se nějakého předouhého odloučení, ale takhle je to rozhodně mnohem lepší! :)) Nádherný part! :)

Už to mám zase dočtené, takže můžeš hezky zvesela přidávat :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama