Secret of Mignon's brothers - Part 40

1. prosince 2011 v 21:00 | MUSEmaniačka |  Secret of Mignon's brothers
Vopred sa Vám veľmi ospravedlňujem za tak krátky part :( Ale vidíte to číslo?? Že 40?? Fúha! :D




Part 40

Cell

Premohli ho pudy predátora a tak sme museli prestať. Náhla vášeň sa rozplinula rovnako rýchlo ako vzplanula. Ostali sme len pri bozkoch, ktorých nikdy nie je dosť a v tuhom objatí. Raz bol dolu on a raz zase ja. Bola radosť sa válať po jeho obrovskej posteli. Aj moja by bola dobrá, ale táto je o kúštik väčšia...

Niekedy, keď bol perami pevne pristisnutými na mojom krku, som sa naňho pozrela šteňacím pohľadom. Aspoň som sa snažila. Chcela som viac, no on len pokrútil hlavou, zavrčal a pokračoval tam kde prestal.

Teraz sme len tak ležali a rozprávali sa o nepodstatných veciach. Chvíľami sa mi privierali viečka, také nepodstatné veci to boli. Nakoniec ma zmohla únava a zaspala som. No moje vedomie si plne uvedomovalo jeho prítomnosť a tak sa Dimitri stal súčasťou mojich snov, ktoré si ráno už - bohužiaľ - pamätať nebudem.

Dimitri

Spala v mojom náručí, prikrytá dekou, ktorú som cez nás prehodil, hneď keď zaspala. Viečka sa jej chveli od pohybujúcich sa očí. Tvár sa jej niekedy vyjasnila a ona sa usmiala, inokedy sa zase zamračila. Túžil som nahliadnuť do jej snov, vedieť o čom asi tak sníva. Možno mi to ráno, keď sa zobudí, povie.

Slnko sa pomali začalo prebúdzať. Jemne som ju zložil zo svojej hrude a poriadne zakryl až po uši. Vstal som a potichu opustil teplú posteľ.

Zišiel som do kuchyne a kuchynským oknom sa zahladel von. Bol pondelok ráno a ulica sa prebúdzala k životu. Sused vynášal vrece odpadkov, ďalší práve cúval z garáže.

Všetko ako keby sa otočilo o stoosemdesiat stupňov a bol som rád, že som mohol byť súčasťou tohto zvratu. Pousmial som sa a prišiel až ku chladničke, ktorú sme mali na čas núdze. Otvoril som ju a schytil sáčok s nulkou negatív. Nožíkom som narezal jeden roh a do pohára si nalial krv na pár dúškov. Ostatné som vrátil späť do chladničky a vytiahol som niečo aj pre Cell.

Kuracie prsia sa oprážali na panvici, keď som za sebou začul nepatrný šramot.

"Dobré ráno, miláčik," otočil som sa k nej a obdaril ju úsmevom.

Počul som, ako jej srdce vynechalo jeden úder. "Dobré ráno," posadila sa k jedálenskemu stolu a zívla.

"Dúfam, že to bude jedlé," postrčil som pred ňu plný tanier aj s príborom a do vlasov jej vtisol bozk.

"Hm, vonia to úžasne. Jednoznačne sa to bude dať jesť." Chytila príbor a pustila sa do jedenia.

Keď dojedla, utrela si ústa. "Ďakujem. Bolo to výborné! No nebolo to niečo ťažké na ráno?"

Sedel som pri nej a skúmavo ju pozoroval. Teraz, aj počas celého procesu ako si plnila prázdny žalúdok. "Ráno?" Zo srdca som sa zasmial. "Bude obed, takže to je v pohode."

"Č-čože?" Vyskočila až prevrhla stoličku. "Ale veď je pondelok!" Obviňujúco sa na mňa pozrela. "Mal si ma zobudiť."
Razom som bol pri nej a zozadu ju objal. "Nič sa nestane, keď vynecháš jeden deň." Perami som jej vtisol bozk na temeno.

"Hmmm," oprela sa mi o hruď. "Myslím, že mi to nevadí." Šikovne sa otočila tvárou ku mne a vtisla mi bozk na líce. "Keď budeme celučičký deň spolu, tak nevadí." Líce mi zložila na hruď a rukami ma objala okolo pásu.
 


Komentáře

1 Deedou | 1. prosince 2011 v 21:28 | Reagovat

Tak sice krátký, ale krásný! :)) Škoda, že už se blížíme ke konci...

2 Basee!!Kris | Web | 1. prosince 2011 v 22:20 | Reagovat

Krásná poklidná romantika ^^. Opravdu mě dostala jeho snídaně, jak si z ledničky vytáhne sáček s krví... :-D
Krásné!!! Ani mi nevadilo, že je kratší ^^.

3 Kristie | Web | 2. prosince 2011 v 5:42 | Reagovat

Ahoj, nerada otravuju, ale na mém blogu je hlasování HOT or NOT, byla bych ráda, kdyby jsi hlasovala :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama