Leden 2012

Matt Lanter

31. ledna 2012 v 19:30 | MUSEmaniačka |  Keď sa nudím




Bewley by Bewlyer

29. ledna 2012 v 11:30 | MUSEmaniačka |  Keď sa nudím



Bewleyful Birthday!

25. ledna 2012 v 0:00 | MUSEmaniačka |  Charlie - other

Navždy.

20. ledna 2012 v 22:00 | MUSEmaniačka |  Píšem
Okolité kopce boli zaliate lúčmi zapadajúceho slnka. Na okraji toho útesu, držiac sa za ruky, stál chlapec s dievčaťom. Jemu padali čierne vlasy do očí, zatiaľ čo jej vlasy boli zmietané porivmi jesenného vetra. Stáli tam, úplne nehybne, diváli sa navzájom do očí. Jeho oči boli modré, ako horské bystriny. Jej oči boli nezvyčajnej zelenej farby, v žiare slnka sa zmenili na niečo neopísateľné. Hodný čas sa hltavo na seba dívali a zaraz obaja prikývli.
"Ľúbim ťa," pošepli si navzájom…
…a skočili.
Boli mladí, aby prišli o život. Osud im nedoprial žiť krátky ľudský život plný starostí i radosti spoločne.

Horory okrem toho, že sú totálna stupidita, aj zbližujú

12. ledna 2012 v 21:40 | MUSEmaniačka |  Píšem
Trhla som sebou. Rukou som siahla po niečom teplom a stisla som. Vzápätí som si uvedomila, že to je jeho ruka.
"Ups, prepáč," povedala som mierne vykolajene a chcela som ho pustiť. No on ma nepustil.
"Čo?" Opýtal sa.
Pohľad som neodtrhla od filmu, ale cítila som ako sa na mňa uprene díva. "Bojíš sa?" Doberal si ma.
"Nie," povedala som odmerane. Nemám rada, keď si ma niekto doberá.
"Ale no. Niečo to ale byť musí…" povedal do stratena, vyselo to vo vzduchu a mne to nedalo neodpovedať.
"Nemám rada horory." Porazene som oddýchla a zvesila ramená.
"Aha," nič viac, len aha. Ale bolo počuť, ba aj cítiť, ako sa usmieva. "Tak poď sem." Pustil ma, no rukou ma objal okolo ramien, pritisol si ma bližšie k sebe a pevne stisol. "Nemáš sa čoho báť. Uvoľni sa, si celá skrehnutá."
"Vravím ti - ja sa nebojím!" Stíchla som a náhle som si uvedomila jeho blizkosť, teplo, ako ma objíma. A všetko to na mňa dolahlo. "Hmmm."
"Čo?" Opýtal sa opäť.
"Je jednoducho úžasné sa k niekomu takto túliť." Potvrdila som to tak, že som sa najviac, ako som dokázala, zavŕtala do jeho objatia.
"Naozaj?"
"Naozaj," prisvedčila som a usmiala sa naňho. Tiež sa usmieval a uprene ma hypnotizoval pohľadom svojich modrých očí.
Druhou rukou našiel tú moju a preplietol si so mnou prsty. "Tak to som rád," tvárou sa oprel o vrch mojej hlavy.