close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Leden 2012

Look at me...

7. ledna 2012 v 23:11 | MUSEmaniačka |  Keď sa nudím
I'm old.
I'm cold one.
I'm hungry.
I'm real.
I'm vampire.
I want your blood,
with love, Edward.


Text aj obrázok sú mojej vlastnej tvorby, kopírovať len so zdrojom!

Nie, neprekáža mi to

6. ledna 2012 v 22:30 | MUSEmaniačka |  Píšem
"Poď, naučím ťa hrať na gitare." Stolička ticho zavŕzgala, keď vstal spoza počítača. Rukou siahol po gitare v puzdre opretej o stenu.
Prisadol si ku mne, na jeho doteraz rozostlanú posteľ. Sedel celkom blízko, ramená sa nám dotýkali. Z puzdra, ktoré skončilo kdesi vedľa postele, vytiahol krásnu čiernu elektrickú gitaru.
"Uau!" Dostala som zo seba. Vždy som chcela na niečom takom hrať.
"Páči sa ti? Aj mne," rukou prešiel po kovových strunách. "Mám ju len na chvíľku. Doteraz som hrával na akustickej, ale tú už ovládam, takže som si trúfol na niečo takéto." S úsmevom sa sklonil k púzdru, aby vytiahol dlhý čierny kábel. Jeden jeho koniec zasunul do gitari a druhý do strieborného zosilovača pri nohách postele. "Teraz sa učím také drsnejšie sóla. Veď vieš, posielal som ti ich aj na facebooku."
"Hej hej, viem." Prstom som sa načiahla k tej čiernej krásavici, aby som sa jej mohla dotknúť.
Všimol si môj záujem. "Na," vtisol mi ju do rúk.
"Neblázni. Ešte ti ju pokazím!"
Chvíľu sa na mňa skúmavo díval. Nakoniec nesúhlasne zavrtel hlavou. "Nie, nemyslím si. Ale pristane ti."
"Hm, vďaka." Cítila som ako mi červeň stúpa do líc. Sklonila som pohľad ku gitare. Snažila som sa ju držať tak, ako som to videla pri iných hodobníkoch. Narozdiel odo mňa, oni v tom mali prax.
Smial sa. Musela som vyzerať fakt vtipne. "Nesmej sa mi!" Povedala som naoko nazlostene a šťuchla ho ramenom.
Zdvihol sa, ale len na toľko, aby sa presunul za mňa. Mne nohy z postele vyseli, no tie svoje si skrčil za mojím chrbtom. Rukami ma objal, prstami stisol tie moje zľahka položené na strunách. Hlavou mi nakukol cez rameno, oprel sa o mňa. Ani sa nepohol a hlavu nechal tam. Srdce mi zamrelo, krv ztuhla v žilách. Zrejme si všimol náhlu zmenu niekde v mojom vnútri.
"Deje sa niečo?" Tvárou sa natočil k tej mojej.
Nasucho som preglgla a hladala svoj hlas. "Nie… Ja len…"
"Vadí ti to?"
"Nie…"
Očami blúdil po mojej tvári, v márnej snahe zachytiť niečo, čo sa tam nemohlo odzrkadliť. Bola som dobrá v skrývaní svojich pocitov. Náhle preplietol naše prsty na krku gitari. Jemne ich stisol a nepustil.
Sledovala som naše spojené ruky a keď som chcela očami nájsť jeho tvár, nosom som zavadila o jeho nos. Boli sme tak blízko. Naše plytké dychy sa zmiešali do jedného.
"A toto?" Druhú ruku položil na moje stehno. Zachvela som sa. "Myslím, že ani toto ti neprekáža." Zašepkal mi tesne pri uchu, nevediac ako sa tam dostal. Zavrtela som hlavou. Moje ruky zalial chlad, keď ich pustil. Ale len na nevyhnutne krátky čas potrebný na to, aby z mojich skrehnutých rúk vytiahol gitaru. Chúďatko, medzičasom som na ňu úplne zabudla.
Gitara bola na zemi a ja som ležala pod ním. Netlačil sa na mňa, iba čo ho ku mne priťahovala zemská príťažlivosť.
"Myslím, že ti nebude prekážať ak…" Nedopovedal. Namiesto toho sa však perami obtrel o tie moje. Nenaliehal. Dotyk jeho pier bol jemný a teplý.
Odtiahol sa, aby sa vzápätí lačne vrhol na moje pery, rozhodnutý nepustiť ich, kým neodpoviem na jeho nevyslovenú otázku.
S nadšením som mu odpovedala.

Jeden dôvod

2. ledna 2012 v 22:55 | MUSEmaniačka |  Píšem
"Ona patrí k nám. Nie k tomuto tvojmu pochybnému stravovaciemu návyku." Aro stál na čele volturiovského klanu ako vždy a rukou ledabolo mávol na tu prítomných. Svojich aj našich. Sledovali sme jeho obsiahle gesto a našej pozornosti neunikli jeho čerství členovia - Alice a Jasper.
"Keď chce, nech odíde." Prehovoril Carlisle autoritatívnym hlasom. "Nikto jej v tom nebráni." Zaváhal. Jeho pohľad zablúdil k Edwardovi.
Nedokážem rozdeliť svoju osobu, roztrieštiť srdce. Milujem svoju skutočnú rodinu z Talianska, no milujem aj Edwarda a jeho rodinu. Prijali ma medzi seba. Bola som ako ich vlastná. Nedokážem žiť bez oboch svojich rodín, no nedokážem sa medzi nimi rozhodnúť. Nie som schopná nájsť kompromis, zlatú strednú cestu. Schylovalo sa k niečomu, o čom nik netušil. No ja áno.
Zbytočne som sa zhlboka nadýchla. Sebavedome som vykročila do prázdneho priestoru medzi mojimi rodinami. Spoza chrbta sa mi ozvalo prostestné zavrčanie a následný zvuk do seba narážajúcich skál. Vrčanie muselo patriť jedine Edwardovi, nikomu inému. A ten náraz? Emmett ho zadržal. Teda - aspoň sa o to pokúsil, pretože na ramene som ucítila jeho ruku.
"Bella..." Povedal zúbožene. "Takto... takto to byť nemusí."
Za chrbtom sa mi ozval ďalší zvuk. Tichý vzlyk, ktorý ma prinútil otočiť. Pohľadom som skĺzla cez Edwarda na Esme v Carlislovej náruči.
"Musí to byť takto. Úprimne mi to je z celého srdca ľúto, ale nedokážem žiť bez nich, ani bez vás. A už vôbec nie bez teba." Rukou som ho pohladila po líci. Oči mal tmavé, bez tých zvyčajných hravých iskier.
"No tak Bella, stačilo." Aro. Nedočkavý ako vždy. Odtiahla som sa od Edwarda. Otočila som sa práve v momente ako rukou povolával svojich najlepších bojovníkov - Felixa a Demetriho. Blížil sa môj koniec.
Mala som tisíce dôvodov žiť. No nedokázala som si vybrať ten jeden jediný a žiť.
Bola som pripravená vykročiť im v ústrety, ale keď som zbadala Jane, malú a krutú Jane, ako spolu s nimi kráča mojim smerom, zostala som strnulo stáť.
Nechcela som zomrieť bolestivou smrťou. Začala som sa báť, že budem trpieť. Trpieť príliš dlho a tak zabudnem na lásku k mojim blízkym.
Demetrimu to došlo v okamihu, keď som zostala stáť. Zúrivosťou zasyčal. Vedel, na čo som sa pripravila, na čo sa pripravil Aro. Jane sa iba zazubila.
"NIE!" Zvreskol Edward.
Teraz to už vedeli aj oni. Nedokázala som sa na nich dívať. Chcem si pamätať ich usmiate tváre a nie tie bezduché, aké som videla teraz.
Hlavou som kývla k trojici v čiernych plášťoch. "Hlavne rýchlo," zašomrala som a zavrela oči.

Demetri

1. ledna 2012 v 23:28 | MUSEmaniačka |  Píšem
Cítil som nepatrné zachvenie vetra. Moja láska sa prebudila. Otočil som sa.
Stála pár metrov odo mňa. Na sebe nemala nič viac než moju červenú košeľu. Zapnuté mala len tri gombíky. Mal som krásny výhľad na jej výstrih a bruško. Do tváre jej skĺzol prameň tmavých vlasov. Vyzerala neskutočne sexy.
Pozrel som sa do tých nádherne hlbokých hnedých očí aké som jakživ u nikoho nestretol. Nikdy.
Tvár jej zaliala červeň ako som si ju tam tak prezeral.
Podišiel som až tesne k nej. Prstom som si pritiahol jej tvár k tej svojej, aby som ju pobozkal.