Horory okrem toho, že sú totálna stupidita, aj zbližujú

12. ledna 2012 v 21:40 | MUSEmaniačka |  Píšem
Trhla som sebou. Rukou som siahla po niečom teplom a stisla som. Vzápätí som si uvedomila, že to je jeho ruka.
"Ups, prepáč," povedala som mierne vykolajene a chcela som ho pustiť. No on ma nepustil.
"Čo?" Opýtal sa.
Pohľad som neodtrhla od filmu, ale cítila som ako sa na mňa uprene díva. "Bojíš sa?" Doberal si ma.
"Nie," povedala som odmerane. Nemám rada, keď si ma niekto doberá.
"Ale no. Niečo to ale byť musí…" povedal do stratena, vyselo to vo vzduchu a mne to nedalo neodpovedať.
"Nemám rada horory." Porazene som oddýchla a zvesila ramená.
"Aha," nič viac, len aha. Ale bolo počuť, ba aj cítiť, ako sa usmieva. "Tak poď sem." Pustil ma, no rukou ma objal okolo ramien, pritisol si ma bližšie k sebe a pevne stisol. "Nemáš sa čoho báť. Uvoľni sa, si celá skrehnutá."
"Vravím ti - ja sa nebojím!" Stíchla som a náhle som si uvedomila jeho blizkosť, teplo, ako ma objíma. A všetko to na mňa dolahlo. "Hmmm."
"Čo?" Opýtal sa opäť.
"Je jednoducho úžasné sa k niekomu takto túliť." Potvrdila som to tak, že som sa najviac, ako som dokázala, zavŕtala do jeho objatia.
"Naozaj?"
"Naozaj," prisvedčila som a usmiala sa naňho. Tiež sa usmieval a uprene ma hypnotizoval pohľadom svojich modrých očí.
Druhou rukou našiel tú moju a preplietol si so mnou prsty. "Tak to som rád," tvárou sa oprel o vrch mojej hlavy.
 


Komentáře

1 Deedou | 28. ledna 2012 v 13:03 | Reagovat

ách, to je sladký! ♥ taky se chci k někomu přitulit! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama