Jeden dôvod

2. ledna 2012 v 22:55 | MUSEmaniačka |  Píšem
"Ona patrí k nám. Nie k tomuto tvojmu pochybnému stravovaciemu návyku." Aro stál na čele volturiovského klanu ako vždy a rukou ledabolo mávol na tu prítomných. Svojich aj našich. Sledovali sme jeho obsiahle gesto a našej pozornosti neunikli jeho čerství členovia - Alice a Jasper.
"Keď chce, nech odíde." Prehovoril Carlisle autoritatívnym hlasom. "Nikto jej v tom nebráni." Zaváhal. Jeho pohľad zablúdil k Edwardovi.
Nedokážem rozdeliť svoju osobu, roztrieštiť srdce. Milujem svoju skutočnú rodinu z Talianska, no milujem aj Edwarda a jeho rodinu. Prijali ma medzi seba. Bola som ako ich vlastná. Nedokážem žiť bez oboch svojich rodín, no nedokážem sa medzi nimi rozhodnúť. Nie som schopná nájsť kompromis, zlatú strednú cestu. Schylovalo sa k niečomu, o čom nik netušil. No ja áno.
Zbytočne som sa zhlboka nadýchla. Sebavedome som vykročila do prázdneho priestoru medzi mojimi rodinami. Spoza chrbta sa mi ozvalo prostestné zavrčanie a následný zvuk do seba narážajúcich skál. Vrčanie muselo patriť jedine Edwardovi, nikomu inému. A ten náraz? Emmett ho zadržal. Teda - aspoň sa o to pokúsil, pretože na ramene som ucítila jeho ruku.
"Bella..." Povedal zúbožene. "Takto... takto to byť nemusí."
Za chrbtom sa mi ozval ďalší zvuk. Tichý vzlyk, ktorý ma prinútil otočiť. Pohľadom som skĺzla cez Edwarda na Esme v Carlislovej náruči.
"Musí to byť takto. Úprimne mi to je z celého srdca ľúto, ale nedokážem žiť bez nich, ani bez vás. A už vôbec nie bez teba." Rukou som ho pohladila po líci. Oči mal tmavé, bez tých zvyčajných hravých iskier.
"No tak Bella, stačilo." Aro. Nedočkavý ako vždy. Odtiahla som sa od Edwarda. Otočila som sa práve v momente ako rukou povolával svojich najlepších bojovníkov - Felixa a Demetriho. Blížil sa môj koniec.
Mala som tisíce dôvodov žiť. No nedokázala som si vybrať ten jeden jediný a žiť.
Bola som pripravená vykročiť im v ústrety, ale keď som zbadala Jane, malú a krutú Jane, ako spolu s nimi kráča mojim smerom, zostala som strnulo stáť.
Nechcela som zomrieť bolestivou smrťou. Začala som sa báť, že budem trpieť. Trpieť príliš dlho a tak zabudnem na lásku k mojim blízkym.
Demetrimu to došlo v okamihu, keď som zostala stáť. Zúrivosťou zasyčal. Vedel, na čo som sa pripravila, na čo sa pripravil Aro. Jane sa iba zazubila.
"NIE!" Zvreskol Edward.
Teraz to už vedeli aj oni. Nedokázala som sa na nich dívať. Chcem si pamätať ich usmiate tváre a nie tie bezduché, aké som videla teraz.
Hlavou som kývla k trojici v čiernych plášťoch. "Hlavne rýchlo," zašomrala som a zavrela oči.
 


Komentáře

1 Hell | Web | 3. ledna 2012 v 17:03 | Reagovat

Tak tohle je dokonalý x). Já sama jsem něco málo k Twitématu taky napsala, ale většinu z toho jsem už zahodila a ani nedala na blog :D. Tohle se mi moc líbí, být Edwardem skočím před ni a odnesu to všechno za Bellu.. krásně napsaný ;) budu se snažit tu teď být častěji ale dřív jsem neměla čas ani na svůj blog natož obíhat affíky :/ ale zlepším se to je moje nový předsevzetí xD jinak ta riťka v designu no wraaau xD x)

2 Deedou | 28. ledna 2012 v 13:20 | Reagovat

Píšeš vážně skvěle! Tohle se ti hodně povedlo, krása :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama