Okolité kopce boli zaliate lúčmi zapadajúceho slnka. Na okraji toho útesu, držiac sa za ruky, stál chlapec s dievčaťom. Jemu padali čierne vlasy do očí, zatiaľ čo jej vlasy boli zmietané porivmi jesenného vetra. Stáli tam, úplne nehybne, diváli sa navzájom do očí. Jeho oči boli modré, ako horské bystriny. Jej oči boli nezvyčajnej zelenej farby, v žiare slnka sa zmenili na niečo neopísateľné. Hodný čas sa hltavo na seba dívali a zaraz obaja prikývli.
"Ľúbim ťa," pošepli si navzájom…
…a skočili.
…a skočili.
Boli mladí, aby prišli o život. Osud im nedoprial žiť krátky ľudský život plný starostí i radosti spoločne.


Bewlyer
Vážně smutný, ale krásný!