Nie, neprekáža mi to

6. ledna 2012 v 22:30 | MUSEmaniačka |  Píšem
"Poď, naučím ťa hrať na gitare." Stolička ticho zavŕzgala, keď vstal spoza počítača. Rukou siahol po gitare v puzdre opretej o stenu.
Prisadol si ku mne, na jeho doteraz rozostlanú posteľ. Sedel celkom blízko, ramená sa nám dotýkali. Z puzdra, ktoré skončilo kdesi vedľa postele, vytiahol krásnu čiernu elektrickú gitaru.
"Uau!" Dostala som zo seba. Vždy som chcela na niečom takom hrať.
"Páči sa ti? Aj mne," rukou prešiel po kovových strunách. "Mám ju len na chvíľku. Doteraz som hrával na akustickej, ale tú už ovládam, takže som si trúfol na niečo takéto." S úsmevom sa sklonil k púzdru, aby vytiahol dlhý čierny kábel. Jeden jeho koniec zasunul do gitari a druhý do strieborného zosilovača pri nohách postele. "Teraz sa učím také drsnejšie sóla. Veď vieš, posielal som ti ich aj na facebooku."
"Hej hej, viem." Prstom som sa načiahla k tej čiernej krásavici, aby som sa jej mohla dotknúť.
Všimol si môj záujem. "Na," vtisol mi ju do rúk.
"Neblázni. Ešte ti ju pokazím!"
Chvíľu sa na mňa skúmavo díval. Nakoniec nesúhlasne zavrtel hlavou. "Nie, nemyslím si. Ale pristane ti."
"Hm, vďaka." Cítila som ako mi červeň stúpa do líc. Sklonila som pohľad ku gitare. Snažila som sa ju držať tak, ako som to videla pri iných hodobníkoch. Narozdiel odo mňa, oni v tom mali prax.
Smial sa. Musela som vyzerať fakt vtipne. "Nesmej sa mi!" Povedala som naoko nazlostene a šťuchla ho ramenom.
Zdvihol sa, ale len na toľko, aby sa presunul za mňa. Mne nohy z postele vyseli, no tie svoje si skrčil za mojím chrbtom. Rukami ma objal, prstami stisol tie moje zľahka položené na strunách. Hlavou mi nakukol cez rameno, oprel sa o mňa. Ani sa nepohol a hlavu nechal tam. Srdce mi zamrelo, krv ztuhla v žilách. Zrejme si všimol náhlu zmenu niekde v mojom vnútri.
"Deje sa niečo?" Tvárou sa natočil k tej mojej.
Nasucho som preglgla a hladala svoj hlas. "Nie… Ja len…"
"Vadí ti to?"
"Nie…"
Očami blúdil po mojej tvári, v márnej snahe zachytiť niečo, čo sa tam nemohlo odzrkadliť. Bola som dobrá v skrývaní svojich pocitov. Náhle preplietol naše prsty na krku gitari. Jemne ich stisol a nepustil.
Sledovala som naše spojené ruky a keď som chcela očami nájsť jeho tvár, nosom som zavadila o jeho nos. Boli sme tak blízko. Naše plytké dychy sa zmiešali do jedného.
"A toto?" Druhú ruku položil na moje stehno. Zachvela som sa. "Myslím, že ani toto ti neprekáža." Zašepkal mi tesne pri uchu, nevediac ako sa tam dostal. Zavrtela som hlavou. Moje ruky zalial chlad, keď ich pustil. Ale len na nevyhnutne krátky čas potrebný na to, aby z mojich skrehnutých rúk vytiahol gitaru. Chúďatko, medzičasom som na ňu úplne zabudla.
Gitara bola na zemi a ja som ležala pod ním. Netlačil sa na mňa, iba čo ho ku mne priťahovala zemská príťažlivosť.
"Myslím, že ti nebude prekážať ak…" Nedopovedal. Namiesto toho sa však perami obtrel o tie moje. Nenaliehal. Dotyk jeho pier bol jemný a teplý.
Odtiahol sa, aby sa vzápätí lačne vrhol na moje pery, rozhodnutý nepustiť ich, kým neodpoviem na jeho nevyslovenú otázku.
S nadšením som mu odpovedala.
 


Komentáře

1 Deedou | 28. ledna 2012 v 13:13 | Reagovat

Úžasný!! Já chci taky takovou romantiku! Inspirováno skutečností, hmmmm, to se někdo má! ;) <3

2 MUSEmaniačka (admin) | Web | 29. ledna 2012 v 10:56 | Reagovat

[1]: keby to je aj skutočnosť, ale toto je len moja predstava :-?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama