Ovca, Majky a ja

9. září 2013 v 22:29 | Bewlyer |  Píšem
Taká chvíľková záležitosť, pôvodne naťukaná do mobilu, neskôr prepísaná do PC. Postavy sú inšpirované skutočnosťou, príbeh čistá fikcia. Škoda.

Pili sme u nej doma. Ťarbavo v podnapitom stave sme roztiahli ten monštruózne veľký gauč v obývačke. Tak ako sme boli, oblečené aj s topánkami sme sa naň hodili. Všade bola tma, cez zastrené žalúzie presvitalo svetlo lámp na ulici. Začala som sa chichotať.
"Čo ti je smiešne?" Opýtala sa Ovca.
"Som pripitá. Tvojou vinou." Podarilo sa mi zabrblať. Odmlčala som sa rozmýšľajúc, či mám pokračovať. "A nadržaná. To vďaka tvojmu bratrancovi." Určite som bola červená ako rak, ale potrebovala som to dostať zo seba von.
"To aj ja," zachichoce sa. "Asi pôjdem po toho môjho chlapa."
"Hej! A ja čo?"
"Čo ty?"
"Zostanem na sucho," zamrnčím.
"Nie," rukou zašmátra mojim smerom. Jej ruka dopadla na moju tvár v nepodarenej facke. Ospravedlnila sa, zasmiali sme sa. Ale asi trochu nahlas. Stíchli sme, pretože sme začuli šuchot a ťapkanie bosých nôh na podlahe. V tlmenom svetle z ulice sme zazreli siluetu vo dverách.

Majky.
"Chochotalky, čo vám je také smiešne, že ma ani spať nenecháte?" Zamrmle do ticha, pretiera si oči rukou. Zrejme už bol v hladine alfa.
"Sme nadržané," poviem mu so všetkou svojou hrdosťou a obe nás pohltí smiech.
"Hm," prichádza bližšie, vidím ho lepšie, nalepšie ako sa len dá. Skúmavo sa na mňa pozrie, zdvíha obočie s piercingom.
"Čo?" Pýtam sa náhle, nepochopene, ale stále s úsmevom na tvári.
"Keď vás takto vidím..."
"Fuj, Majky! Sme rodina!" Zahriakne ho Ovca a vzduchom letí vankúš. On ho ale pohotovo zachytí svojimi dlhými rukami.
"Ale s ňou nie," kývne na mňa, úsmev mu trhá tvár na dve polovice.
Ó môj bože. Asi sa mi sníva!

Zdvíham naňho obočie, prevŕtavam ho pohľadom zelených očí. A v tom ma napadá niečo bláznivé. Tak bláznivé, že by som to bez alkoholového oparu nebola schopná urobiť. Alkohol mi dodáva odvahy. Ovca tiež, priznávam.
Posadila som sa, prekrížila nohy. Načahujem sa rukou po Majkym. Len dúfam, že si nevšimne, ako veľmi sa mi trasie. Bol celkom blizučko. Ruku som mu priložila na hruď, v dlani som zovrela jeho tričko a drsne ho k sebe pritiahla. Dala som mu rýchly bozk na pery, odtiahla som sa, ale nepustila som ho.

Pomaly, akoby neisto, vydýchol cez mierne pootvorené pery. Sledovala som jeho tvár, prekvapením rozšírené oči. Naklonil sa ku mne, čelom sa oprel o moje, privrel oči. "Ani si nedokážeš predstaviť, ako po tebe v tejto chvíli túžim." Vrhol sa na mňa. Z hrdla sa mi vydral žiadostivý povzdych. Začula som šuchot ďalšej osoby. To sa nám len Ovca pripomínala.

V tej sekunde sa mi prečistil zahmlený mozog, uvedomila som si jej prítomnosť. A aj tak... Takto som si to nepredstavovala. Určite nie takto.
Chtiac-nechtiac som prerušila pretrvávajúci bozk, chytala som dych a šepkala: "Aj ja, ale nie takto."
Odtiahol sa, na tvári mu pohrával úsmev. "Ale dovoľ mi, prosím, byť pri tebe túto noc. Prosím."
Aj keby som chcela, odoprieť by som mu to nemohla. Napokon, veď aj ja som po ňnom túžila, po jeho dotykoch i prítomnosti.

Neodpovedala som mu, slová by aj tak nestačili. Posunula som sa bližšie k Ovci, aby som mu vedľa seba urobila miesto. Váhavo si ku mne ľahol. Odvahu vystriedala opatrnosť. Keď už ležal tvárou ku mne, chopila som sa jedinečnej príležitosti.

Tvárou som sa oprela do jeho hrude, vdychovala som jeho i vôňu trička. Preplietla som si s ním nohy, najviac ako sa len dalo, rukou som ho objala okolo pásu. Tiež ma objal, čím si ma k sebe ešte tuhšie privinul, až medzi nami nebolo žiadneho voľného miestečka. Takmer som nedýchala. Naša vzájomná blízkosť a tesnosť mi ani v najmenšom neprekážali. Cítila som sa viac ako len príjemne.

Celkom som aj zabudla na svoju kamošku. Tá jeho prítomnosť... Všetko okolo mňna vybledne, stráca zmysel, keď je pri mne. Ale Ovca sa nedala zahanbiť. "Akonáhle začujem dajaké podozrivé pazvuky vás dvoch, tak odchádzam!" Hrala sa na urazenú, ale v hlase jej bolo počuť smiech.
Usmiala som sa. Zo želaním dobrej noci som zatvorila viečka.

Naplno som sa odovzdala tme v náruči môjho sprievodcu v ústrety snov. Vo vlasoch som pocítila dotyk jeho pier.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama