Umenie pretekať v daždi; Garth Stein

19. října 2013 v 20:56 | Bewlyer |  Čítam

Silou svojej mysle,
svojou rozhodnosťou,
svojím inštinktom
a svojimi skúsenosťami
môžete vyletieť veľmi vysoko.
Ayrton Senna


Túto knihu som v obchode ešte nevidela. Neviem čím to bude, veď v kníhkupectvách trávim pomerne dosť času. Ale zrejme je to žáner, pri ktorom sa dlhšie nezastavím. Sama by som si zrejme túto knihu ani nekúpila. Dostala som ju ako darček od príbuzných k narodeninám.

Dej sa odohráva z pohľadu starého psa Enza, ktorý spomína na krásnych (dovolím si to usúdiť z jeho dojímavého rozprávania) desať rokov života po boku Dennyho, automobilového pretekára. Po dvoch rokoch sa k chlapcom pridá Eve, ktorá sa stane Dennyho manželkou a onedlho aj matkou ich spoločnej dcéry Zoe. Všetko plynie tak ako má, pekne po poriadku. Až na jednom výlete sa Eve poraní a Denny ju musí odviesť do nemocnice, kde zistia, že má nádor na mozgu. Enzo to však vycítil dávno pred touto nehodou, cítil, že ju zvnútra niečo požiera. Páchne to nepríjemne, hnilobou. Požiera ju to. Eve operujú, po operácii sa ubytuje u svojich rodičov, ktorí presvedčia Dennyho, aby u nich bývala aj malá Zoe. Presvedčili ho, Denny aj s Enzom ich pravidelne navštevovali.
Po ôsmych mesiacoch Eve podlieha rakovine. Ako prvý to vie Enzo, ktorému sa s Eve sníva, v sne vidí ako odchádza. Denny žiali po strate milovanej osoby a navyše dvojčatá - ako Enzo nazýva Eveiných rodičov podali žiadosť na súde o zverenie malej Zoe do ich starostlivosti. Dieťa predsa potrebuje stabilné rodinné prostredie, ktoré Denny Zoe dať nemôže. A tak sa začína neskutočne zdĺhavý súdny proces, do ktorého sa zapletie aj obvinenie so stykom s maloletou. Vraj znásilnenie.


Som pes a viem sa postiť. Je to súčať mojej genetickej výbavy, ktorou tak pohŕdam. Boh síce obdaril človeka veľkým mozgom, no zobral mu vankúšiky na chodidlách a urobil ho citlivejším na salmonelu. Hoci psom odoprel možnosť používať prsty, obdaril ich schopnosťou prežiť dlhý čas bez jedla. Hoci prst - jeden prst! - by mi bol v tej chvíli veľmi užitočný, lebo by som si odomkol tie sprosté dvere a ušiel, druhým najlepším prostriedkom, a ten som mal k dispozícii, bola moja schopnosť vydržať bez potravy.
str. 42

Odrazu som si nebol istý, či by som bol schopný povedať mu pravdu, aj keby som bol človek; nebol som si istý, či by ju chcel počuť.
Zastonal, znova si sadol a ešte raz si nalial.
"Tie vypchaté zvieratá ti strhnem z vreckového," povedal a zachechtal sa. Potom sa na mňa zadíval a chytil ma pod bradou. "Ľúbim ťa, chlapče," povedal. "A sľubujem, že to nikdy viac neurobím. Za nijakých okolností. Je mi to naozaj ľúto."
Brblal, bol opitý. Ale aj tak som ho nesmierne ľúbil.
"Máš tuhý koreň," povedal. "Vydržíš tri dni o hlade a smäde, lebo máš tuhý koreň."
Bol som pyšný.
"Viem, že by si zámerne neurobil nič, čo by Zoe ranilo," povedal.
Položil som si hlavu na jeho nohu a zdvihol som k nemu pohľad.
"Niekedy si myslím, že mi rozumieš," povedal. "Akoby sa v tebe skrýval človek. Akoby si všetko vedel."
Viem, povedal som si v duchu. Viem.

str. 48

Ak v Mongolsku zomrie pes, pochovajú ho vysoko v horách, aby mu ľudia nemohli šliapať po hrobe. Pán zašepká psovi do ucha želanie, aby sa vrátil do nasledujúceho života ako človek. Potom mu odsekne chvost, položí mu ho pod hlavu a do papule mu dá kus mäsa alebo tuku, aby jeho duša prežila dlhú cestu; pred prevtelením smie psia duša ľubovoľne dlho a slobodne cestovať po krajine, behať po vysokých púštnych planinách.
Dozvedel som sa to v dokumente na kanáli National Geographic, takže tomu verím. Vraj nie všetky psy sa vrátia ako ľudia; len tie, ktoré sú na to pripravené.
Ja som pripravený.

str. 73
Preto budem dobrý človek. Lebo počúvam. Neviem rozprávať, preto dobre počúvam. Nikomu neskáčem do reči, nikdy nepretrhnem rozhovor vlastnými poznámkami. Ak sledujete ľudí, zistíte, že stále odbáčajú od pôvodnej témy rozhovoru.
str. 75



"Viem, že Denny je sklamaný," povedala mi Eve. "Všetci sú sklamaní. Všetci si želajú, aby sa zo mňa stal druhý Lance Armstrong. Keby som to mohla zdrapnúť do rúk a držať pred sebou, hádam by sa mi to podarilo. Ale ja to nemôžem zdrapiť, Enzo. Je to väčšie než ja. Je to všade."
...
"Mala som nástojiť, aby ma odviezli domov, aby sme boli všetci spolu. Je to moja vina, mohla som byť silnejšia. Ale Denny by povedal, že sa nemáme trápiť tým, čo sa stalo, preto... Prosím ťa postaraj sa o Dennyho a Zoe namiesto mňa, Enzo. Sú úžasní, keď sú spolu." Pokrútola hlavou, aby sa zbavila pochmúrnych myšlienok, a zadívala sa na mňa. "Vidíš?" povedala. "Už sa toho nebojím. Vtedy som ťa chcela mať pri sebe, lebo som si želala, aby si ma chránil, ale už sa nebojím. Lebo to nie je koniec." Zasmiala sa, ako sa smiala niekdajšia Eve. "Ale ty si to vedel," povedala. "Ty vieš všetko."
...
V tú noc zomrela. S posledným výdychom z nej vyletela duša, videl som ju vo sne. Videl som, ako jej duša opustila telo vo chvíli, keď vydýchla naposledy, a potom už nič nepotrebovala, o ničom neuvažovala; oslobodila sa od svojho tela a taká oslobodená pokračovala v ceste niekam inam, vysoko k nebeskej klenbe, kde sa zhromažďujú duše a hrajú si svoje sny a radosti, o ktorých my pominuteľné bytosti sotva tušíme, zažívajú chvíle mimo hraníc nášho chápania, no nie mimo nášho dosahu v prípade, že sa ich rozhodneme dosiahnuť a úprimne veríme, že sa nám to raz podarí.
str. 115, 116



Keď som sa zobudil, bol som omámený, ale už som nemal bolesti. Začul som útržky rozhovoru. Výrazy ako displázia, chronická artritída a nedislokovaná zlomenina panvovej kosti. A ďalšie ako chirurgická výmena, rekonštrukčná operácia, zdrôtovanie, prah bolesti, vápenatenie a zrast kostí. A môj obľúbený: starý.
str. 181

Denny by sa nikdy nevzdal dcéry za niekoľko týždňov letných prázdnin a oslobodenie od platenia výživného!
Bol som starý pes. Prednedávnom ma zrazilo auto. Napriek tomu som vynaložil všetky sily a doplnili ich lieky proti bolesti, čo mi Denny dal prednedávnom. Vytiahol som sa prednými labami Dennymu na kolená a vyceril som zuby. Ani som nevedel ako, stál som v kuchynských dverách s papiermi v papuli a Mike s Dennym na mňa ohúrene zízali.
"Enzo!" zavelil Denny. "Polož to!"
Odmietol som.
"Enzo! Polož!" skríkol.
Pokrútil som hlavou.
"Poď sem, chlapče!" povedal Mike.
Obrátil som sa k nemu; v ruke držal banán. Hral dobrého policajta proti Dennyho zlému policajtovi. Pokladal som to za neférové. Vedel, ako zbožňujem banány. Napriek tomu som ho odmietol.
"Enzo, doparoma, okamžite švihaj sem!" zrúkol Denny a skočil ku mne.
Uhol som.
Azda vám nemusím hovoriť, že to bola pomalá naháňačka, lebo so bol v podstate nemobilný. Napriek tomu sme sa naháňali. Mykal som sa, vykrúcal, vyhýbal rukám, čo sa ma snažili chmatnúť za obojok. Ubránil som sa.
Držal som papiere v zuboch, aj keď ma zahnali do obývačky. Mal som ešte šancu, aj keď ma už takmer držali a ťahali mi papiere z papule. Viem, bol som v pasci. No Denny ma naučil, že preteky sa končia až po odmávnutí šachovnicovej zástavky. Obzrel som sa okolo seba a všimol si, že okno na verandu je otvorené. Nebolo otvorené dokorán a bola na ňom sieťka, ale nebolo zatvorené, a to mi stačilo.
Napriek bolesti som sa k nemu vrhol a z celej sily som doň vrazil. Otvoril som ho dokorán; vletel som do sieťky a vypadol von. Cez tú sieťku som preletel. Odrazu som stál na verande. Dokrivkal som na dvor.
Mike a Denny vybehli cez zadný vchod, no neprenasledovali ma. Môj skutok na nich očividne zapôsobil.
"Preletel," povedal Mike bez dychu.
"Cez okno," dokončil zaňho Denny.
Áno, preletel som.
"Keby sme z toho mali záznam, mohli sme vyhrať desaťtisíc dolárov v súťaži Najvtipnejšie domáce video," poznamenal Mike.
"Daj mi tie papiere, Enzo!" zavelil Denny.
Prudko som pomykal papuľou. Mika moje gesto rozosmialo.
"To nie je smiešne," pokarhal ho Denny.
"Mne to je smiešne," bránil sa Mike.
"Daj mi tie papiere!" zopakoval Denny.
Pustil som papiere pred seba a položil na ne labu. Chcel som ich zahrabať.
Mike sa opäť zasmial.
Denny sa však nazlostil a gánil na mňa. "Enzo," povedal. "Varujem ťa."
Čo som mal robiť? Vari som nedal jasne najavo svoj názor? Vari som sa nevyjadril zrozumiteľne? Čo iné mi ostávalo?
Len jediné. Zdvihol som zadnú nohu a vymočil sa rovno na tie papiere.
Mám len gestá.
str. 186
O pretekaní v daždi viem dosť. Viem, že všetko spočíva v rovnováhe. V predvídavosti a trpezlivosti. Viem o všetkých pretekárskych schopnostiach potrebných na dosiahnutie úspechu v daždi. Pretekanie v daždi však spočíva predovšetkým v spôsobe myslenia! Ide v ňom o ovládnutie vlastného tela. O presvedčenie, že auto je iba predĺžením vášho tela. O presvedčenie, že trať je len predĺžením auta a dážď iba predĺžením trate, a obloha iba predĺžením dažďa. O presvedčenie, že vy nie ste len vy; ste všetko. A všetko ste vy.
str. 219
 


Komentáře

1 sarush ef | Web | 20. října 2013 v 21:33 | Reagovat

To musí být výborná knížka.

2 dašuela | Web | 20. listopadu 2013 v 22:51 | Reagovat

tú knihu mám, je dokonalá a vždy pri nej plačem

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama