Veľký Gatsby, F. S. Fitzgerald

31. října 2013 v 13:06 | Bewlyer |  Čítam

Klobúk nos zlatý, ak jej tak záleží na tom,
ak zase skákať vieš, skáč pred ňou rád,
až zvolá: "Milý, čo vysoko skáčeš v klobúku zlatom,
milý môj, musím ťa mať!"
Thomas Parke D´Invilliers


Najprv Jimmy Gatz, syn chudobného farmára zo západu, ktorý jedného dňa natrafí na Dana Codyho, starého zbohatlíka. Mladému Jimmymu zaiskria oči a začne si snivať svoj sen. Začína vystupovať ako Jay Gatsby, mladík odnikiaľ, ktorý študoval na Oxforde, zaľúbil sa, bojoval vo vojne.
Všetko čo po návrate z vojny vybudoval, budoval pre ňu. Pre Daisy, ktorá sa medzitým, vydala za Toma Buchanana. Veľký dom so služobníctvom, kde každý víkend organizoval obrovské párty, kam zavítali najslávnejší ľudia tej doby. Dúfal, že sa možno na jednej z tých mnohých objaví jeho milovaná Daisy.
Mlady Nick Carraway prichádza do New Yorku, prenajíma si malý domček v Gatsbyho susedstve. Po dlhej dobe ho stretá práve na jednej párty po tom, čo dostal pozvánku. Nikto nikdy nedostal pozvánku ku Gatsbymu. Iba on. A aj to nebolo len tak. Ako prvá na to príde golfistka Jordan, ktorá po Nickovi kričí, že už to všetko dáva zmysel. Po nej sa to dozvedá aj samotný Nick a začína sa zápletka.
Nick pozýva na čaj Daisy (inak, je to Nickova treťostupňová sesternica), kde sa má akože stretnúť aj so samotným pánom Gatsbym. Stretajú sa. Stará iskra sa opäť vznecuje a odohráva sa sled nevídaných udalostí pre bláznivú lásku Gatsbyho k Daisy.

Predpokladám, že film ste už videli. V knihe je presne to isté :)


Naunáhľovať sa s úsudkom je prejav nekonečnej nádeje.
str. 5

Ak je osobnosť nepretržitým sledom úspešných gest, potom na Gatsbym bolo bolo čosi veľkolepé, vyznačoval sa akousi zvýšenou citlivosťou k prísľubom života, akoby bol spriaznený s jedným z tých zložitých prístrojov, ktoré zaznamenajú zemetrasenie na desaťtisíc kilometrov. Táto vnímavosť nemala nič spoločné s oným nemohúcim poddávaním sa každému dojmu, ktoré sa dôstojne zahaľuje menom "umelecká nátura" - bolo to neobyčajné nadanie dúfať, akási romantická pripravenosť na všetko, s akou som sa ešte u nikoho iného nestretol a asi sa s ňou ani nestretnem. Nie - Gatsby sa nakoniec vyfarbil ako roadny chlap; iba to, čo sa priživovalo na Gatsbym, ten nečistý prach, ktorý sa ťahal za jeho snami, na čas prehlušilo môj záujem o malicherné žiale ľudí a ich dýchavičné nadšenia.
str. 6

A predsa sa náš rad žltých oblokov vysoko nad mestom iste javil náhodnému pozorovateľovi v tmavnúcich uliciach ako súčasť ľudského tajomstva, a v duchu som ho aj videl, ako hľadí nahor a rozmýšľa. Bol som vnútri i vonku, očarený i odpudzovaný nevyčerpateľnou pestrosťou života.
str. 38


Za letných nocí sa ozývala zo susedovho domu hudba. V jeho modrých záhradách sa mihali chlapi a dievčatá ako nočné motýle pomedzi šepot a šampanské a hviezdy. Za popoludňajšieho prílivu som vídal jeho hostí, ako skáču do vody z veže na plávajúcom pódiu alebo sa slnia na horúcom piesku jeho pláže, kým jeho dva motorové člny krájali vody prielivu, ťahajúc za sebou akvaplány cez vodopád peny. Na sobotu a nedeľu sa z jeho rolls-royceu stával autobus, ktorý od deviatej ráno až neskoro do noci vozil spoločnosť z mesta a zase späť, a jeho kombi fujazdilo ako čulý žltý chrobák ku každému vlaku. A v pondelok sa osem sluhov, vrátane špeciálne najatého záhradníka, celý deň mordovalo s mopmi a kefami a kladivami a záhradníckymi nožnocami, kým napravilo skazu po predchádzajúcej noci.
str. 41


Chápavo sa usmial - oveľa viac než chápavo. Bol to jeden z tých úsmevov, ktoré vám dodávajú akúsi večnú sebadôveru a stretnete ich azda štyri-päť ráz za celý život. Na chvíľu objal - alebo zdalo sa, že objíma - celý večný svet, a potom sa sústredil len a len na vás, a to s neodolateľným predpojatím vo váš prospech. Chápal vás až potiaľ, pokiaľ ste sám chceli, aby vás chápali, veril vo vás tak, ako by ste sám rád verili v seba, a ubezpečoval vás, že má o vás presne taký dojem, aký by ste rád vzbudili, keď ste v najlepšej forme.
str. 50


Teraz už je možné hocičo, keď sme prešli cez tento most, pomyslel som si: hocičo na svete...
Ešte aj Gatsby bol možný, a to bez nejakého zvláštneho prekvapenia.
str. 69

Kým rozprávala, dôstojník na ňu pozeral tak, ako každé dievča túži, aby sa naň niekedy pozerali, a mne sa to videlo také romantické, že mi tá príhoda dodnes ostala v pamäti. Volal sa Jay Gatsby a potom som ho vyše štyroch rokov nevidela - ani keď som ho stretla na Long Islande, neuvedomila som si, že je to ten istý človek.
str. 75

"Keby nie tá hmla, bolo by na druhej strane vidieť váš dom," povedal Gatsby. "Na konci lodenice vám vždy celú noc horí zelené svetlo."
Daisy sa doňho zrazu zavesila, ale on očividne ešte vždy hĺbal nad tým, čo povedal. Možno mu zišlo na um, že teraz to svetlo už navždy stratilo svoj obrovský význam. V porovnaní s nesmiernou vzdialenosťou, ktorá ho delila od Daisy, to svetlo bolo veľmi blízko pri nej, takmer sa jej dotýkalo. Zdalo sa, že je tak blízko ako hviezda pri mesiaci. Teraz už zase bolo len zeleným svetlom v lodenici. Mal o jeden čarovný predmet menej.
str. 91

Istotne aj v to popoludnie prežil chvíľky, keď Daisy žalostne zaostávala za jeho snom - nie z vlastnej viny, ale preto, lebo jeho ilúzia mala nesmiernu životnosť. Prekonala Daisy, prekonala všetko. Vrhol sa donej s tvorivou vášňou, ustavične k nej čosi pridával, prikrášľoval ju každým pestručkým pierkom, ktoré mu vietor privial do cesty. Nijaký oheň, nijaká sviežosť neobstoja proti tomu, čo človek vie nazhromaždiť vo svojom prízračnom srdci.
str. 94

"Minulosť sa nedá opakovať."
"Nedá sa opakovať?" zvolal neveriacim tónom. "Prosím vás, pravdaže sa dá!"
str. 108


Gatsby veril v zelené svetlo, v opojnú budúcnosť, ktorá rok čo rok pred nami ustupuje. Tentoraz nám ušla, ale nič zato - zajtra pobehneme rýchlejšie, lepšie vystrieme ruky... A jedného krásneho rána...
A tak sa zmietame ďalej, člny proti prúdu, neprestajne unášané nazad do minulosti.
str. 175


 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama