Nástroje smrteľníkov: Mesto kostí; Cassandra Clare

15. listopadu 2013 v 19:42 | Bewlyer |  Čítam

Prekvapenie. Chcela som vedieť, čo na tom všetci vidia. Knihu som dočítala v stredu, no musím si ju nechať ešte uležať v hlave. Film som si pozrela dnes a napočudovanie sa mi páčil viac než kniha. Možno tým, že to opäť prekladalo mužské pohlavie, čo je dosť citeľné. Nebojte sa, určite sa to aj vy naučíte rozoznávať, keď prečítate kvantá kníh rôznych žánrov ako ja. Soundtrack počúvam práve v tejto chvíli, keď píšem tento článok. Čakalo som všeličo, ale určite nie to, čo počujem. Hej, aj počas sledovania filmu mi tam pár pesničiek nesedelo. (Hlavne ten gíč, keď sa Jace s Clary bozkávajú v skleníku. WTF?)



Veľmi veľa vecí by som tejto knihe vytkla (yop, aj po prečítaní len prvého dielu). Veľa zbytočných strán. Minimálne - pol percentné prejavy vzájomnej lásky hlavných hrdinov a bum - bozkávajú sa. Chcelo by to viac opisov jednotlivých situácii a miest, kde sa dej odohráva, lebo po tom, keď si pozriete film, ste v miernom šoku. Na opisy je tá kniha suchá, zbytočne komplikovaná v nedopovedaných rozhovoroch alebo neviem ako inak nazvať to čo sa celým dejom ťahá až na koniec.

Už na začiatku, ako Jace vysvetľuje Clary veci o Tieňolovcoch a nezabudne spomenúť Valentina - mi v hlave trklo - Valentine bude jej otec. Samozrejme, ten záver bol 100 bodový, že Clary miluje Jacea a pritom sa dozvedajú, že sú súrodenci. Tomu ani zamak neverím, lebo je to čistá blbosť ako by ju pred uzávierkou knihy sama autorka vycucala z malíčka na nohe. Ja viem, som krutá, ale mne to tak jednoducho prišlo.

Ale knihá má pár plus - hlášok, na ktorých sa pousmejete a možno až zasmejete. Samozrejme - konverzácie medzi Jaceom a Clary a ich vzájomné vyrývanie boli dobré.

Ďalej - ale to už vo filme - sa mi páčilo samotné obsadenie hercov. Samozrejme okrem Lily Collins, predstaviteľky Clary. Na plagátoch vyzerala tak dobre... Aha, veď to sú len plagáty. Ale za to Jamie C. Bower alebo Jonathan R. Meyers - tak to už hej. Samozrejme - som nespokojná ešte so stvárnením súrodencov - Isabelle a Aleca. Za to Magnus Bane bol prekvapivo perfektný. Ten si ma získal ako v knihe, tak i vo filme.


Pri všetkom, čo sa zbehlo, skoro zabudla, že Jace je naozaj klasa. Nemal taký výzor ako Alec, taký medailónový, ale jeho tvár bola zaujímavejšia. Za denného svetla dostali jeho oči farbu ako zlatý sirup a boli... dívali sa na ňu. Jace nadvihol jedno obočie. "Máš s niečím problém?"
Clary bez rozmýšľania zareagovala v rozpore so svojou dievčenskosťou. "Tamtie dve na druhom konci. Dívajú sa na teba."
Na Jaceovej tvári sa usadil samoľúby, pôžitkársky výraz. "Jasné, že sa dívajú," odvetil. "Som úžasne príťažlivý."
"Ešte nikdy si nepočul, že príťažlivou črtou je skromnosť."
"Iba od škaredých ľudí. Pokorní možno zdedia túto zem, ale momentálne patrí namysleným. Takým ako ja." Žmurkol na dievčatá, ktoré sa zachichotali a skryli si tváre za vlasy.
str. 86

"Používam nástroje, ktoré sú magické. Aby som to mohol robiť, musím podstúpiť tvrdý výcvik. Chránia ma aj vytetované runy. Keby si, napríklad, chcela ty použiť serafskú dýku, asi by ťa popálila a možno zabila."
"A čo keby som mala také tetovanie?" spýtala sa Clary. "Potom by som ju mohla používať?"
"Nie," odvrkol Jace. "Znamenia sú len jedna časť. Existujú testy, skúšky, rozličné úrovne výcviku - počuj, zabudni na to, dobre? Moje dýky nechaj tak. A vôbec, bez môjho dovolenia sa nedotýkaj nijakých mojich zbraní."
"Hm, takže pošiel môj plán všetky ich predať na ebayi," zamrmlala Clary.
"Predať ich na čom?"
Clary sa naňho milo usmiala. "To je také mýtické miesto s veľkou magickou silou."
str. 99
Rukami zovrela konáre. Trhalo sa lístie. Sťažka dopadla na zem a udrela si bok a plece. prevrátila sa a zhlboka naberala do pľúc vzduch. Práve si sadala, keď na ňu ktosi dopadol.
Zrazilo ju to na chrbát. Do čela ju udrelo čiesi čelo, kolenami sa zrazila s inými kolenami. V spleti rúk a nôh vykašliavala vlasy (nie svoje) a škriabala sa spod ťarchy, ktorá ju hrozila rozmliaždiť.
"Au!" vyhŕkol jej do ucha zlostne Jace. "Nabrala si ma lakťom."
"No a? Veď si na mne pristál."
str.107
"Jace," zavolala ticho.
Obzrel sa. "Čo je?"
"Prepáč, že som na teba tak vybehla."
Zasmial sa. "Ktorý raz?"
"Aj ty na mňa vyskakuješ, to dobre vieš."
"Viem," odvetil, čo ju prekvapilo. "Je na tebe niečo..."
"Znervózňujúce?"
"Znepokojujúce."
str. 134
Bola zah´bená do myšlienok, a tak jej chvíľu trvalo, kým si uvedomila, že jej Jace niečo hovorí. Keď naňho sústredila pozornosť, zbadala mu na tvári ironický úsmev. "No čo je zas?" spýtala sa nezdvorilo.
"Bol by som rád, keby si prestala s pokusmi takto zúfalo upútať moju pozornosť," odvetil. "Už je to trápne."
"Irónia je posledné útočisko výmiselníckeho skrachovanca."
"Nemôžem si pomôcť. Svoju britkú inteligenciu využívam na zakrytie vnútornej bolesti."
str. 162
"Každý by mal na narodeniny niečo dostať." Jace lúpal druhé jablko a šupka padala na zem v dlhých špirálach. "Narodeniny by mali byť niečo výnimočné. Keď som mal anrodeniny ja, otec mi vždy povedal, že dostanem, čo len budem chcieť."
"Čo len budeš chcieť?" Clary sa zasmiala. "A čo také si chcel?"
"Keď som mal päť rokov, chcel som sa okúpať v špagetách."
"Ale to ti nedovolil?"
"A práveže dovolil, to je to. Povedal, že to nie je drahé a ak to chcem, tak čo? Sluhom prikázal, aby napustili do vane horúcu vodu a nahádzali do nej špagety, a keď to ochladlo..." Pokrčil plecami. "Okúpal som sa v tom."
Sluhovia? pomyslela si Clary. A nahlas sa spýtala: "Aké to bolo?"
"Mazľavé."
str. 286
"Asi by sme mali ísť dolu," zopakoval znova. Bola si istá, že je nesvoj z jej pohľadu, ale nemohla s tým prestať.
"Dobre," povedala napokon. S úľavou si uvedomila, že jej hlas znie normálne. Ďalšiu úľavu jej prinieslo, že sa na Jacea už nemusela dívať. Mesiac, teraz rovno nad hlavou, osvetľoval všetko priam denným jasom. Urobila krok a v tom zazrela, že na dlážke z čohosi vyletela biela iskra. Bol to nôž, ktorým Jace krájal jablká. Prudko cúvla, aby naň nestúpila, a pritom vrazila plecom do Jacea. Zachytil ju, aby nespadla, a keď sa chcela ospravedlniť, zrazu sa akosi ocitla v objatí jeho rúk a on ju bozkával.
Sprvu akoby to ani nechcel - len tvrdo priložil ústa na jej ústa, potom ju objal a privinul si ju. Pery mu zmäkli. Cítila rýchly tlkot jeho srdca a na perách mal ešte chuť jabĺk. Zabehla mu rukami do vlasov, čo chcela urobiť už od prvej chvíle, ako ho uvidela. Kučeraveli sa jej okolo prstov, jemné, hodvábne. Prudko jej bilo srdce a v ušiach jej šumelo, akoby počula tlkot krídel...
str. 291
"Ty si si ho pozvala do postele?" vyhŕkol otrasený Simon.
"Smiešne, čo?" prehodil Jace. "Všetci by sme sa tam nezmestili."
"Do nijakej postele som ho nepozvala," Odsekla Clary. "Len sme sa bozkávali."
"Len bozkávali?" zatiahol Jace posmešne, čo sa jej dotklo. "Rýchlo sa zriekaš našej lásky."
"Jace..."
str. 293
"Nič mi nehovor," zatiahol tónom, o ktorom vedel, že ho Clary neznáša. "Simon sa premenil na ocelota a ty chceš, aby som s tým niečo urobil, kým si ho Isabelle nepremení na štólu. Budeš musieť počkať do zajtra. Som mimo služby." Ukázal na seba - mal modrú pyžamu s dierou na lakti. "Pozri. Pyžamko!"
Clary akoby ho nepočúvala. Uvedomil si, že čosi drží v rukách - skicár. "Jace," vyhŕkla, "je to dôležité!"
"Nič mi nehovor," zopakoval. "Máš nutkanie kresliť. Potrebuješ nahý model. Lenže ja na to nemám náladu. Popýtaj Hodgea," dodal, akoby mu to až teraz zišlo na um. "Počúvam, že urobí všetko za..."
"JACE!" zajačala naňho. "NA CHVÍĽU SKLAPNI A POČÚVAJ! DOBRE?"
Zažmurkal.
str. 299

"Takže keď je spln len sčasti, cítiš sa iba trocha vlčo?" spýtala sa Clary.
"Dalo by sa povedať."
"Tak vystrč hlavu z okna."
Luke sa zasmial. "Som vlkolak, nie zlatý retriever."
str. 379
"Jace!" zoapakovala Clary a rozbehla sa k nemu. Priskočila k nemu a on ju zachytil a pevne si ju k sebe privinul.
"Clary!" Jeho hlas skoro nepoznávala. "Clary, čo tu robíš?"
Hlas jej tlmila jeho košeľa. "Prišla som po teba."
"To si nemala." Náhle uvoľnil zovretie. Odstúpil, držiac si ju kúsok od seba. "Božemôj," vzdychol a dotkol sa jej tváre. "Ty hlupaňa, čo si to urobila!" V hlase mal hnev, ale pohľad, ktorým jej skĺzol po tvári, a prsty, ktorými jej zľahka zatisol dozadu vlasy, boli nežné. Ešte nikdy ho takého nevidela. Bola v ňom akási krehkosť, akoby bol dojatý. "Prečo nikdy nemyslíš?" zašepkal.
"Myslela som," odvetila. "Myslela som na teba."
Na okamih zavrel oči. "Keby sa ti niečo stalo..." Rukami jej zľahka prešiel od pliec po zápästia, akoby sa chcel ubezpečiť, že je naozaj tam.
str. 393
No, toľko k tomu. Určite si to ešte prečítam.
 


Komentáře

1 Jenny | E-mail | Web | 16. listopadu 2013 v 19:37 | Reagovat

Knihu jsem nečetla, ale trailer se mi líbil. V kině jsem to nestihla, tak čekám... ty víš na co :-D

2 Maya | 28. listopadu 2013 v 19:41 | Reagovat

Knihu som čítala :) film som nevidela, ale pozerala som trailer ktorý ma práveže vôbec neupútal :D Pasáž, keď zistili že sú súredenci mi prišla ako mexická telenovela :D :D :D lebo iba tam môžu zaľúbenci zistiť že sú brat a sestra :D :D Chystám sa prečítať si aj mesto popola, ale veľmi sa mi do toho nechce pretože v jednotke mi veľa častí prišlo úplne zbytočných, miestami ma to nebavilo :), navyše ma upíry a vlkolaci nudia a leze mi na nervy že ich všade pchajú, ale tuto to bolo také prijateľné :) Môj názor :))) Takže film sa rozhodne nechystám pozerať :)) :D

3 Natt | 26. října 2014 v 11:38 | Reagovat

Čítala som českú verziu knihy, pretože už mám isté nedobré skúsenosti so slovenskými prekladateľstvami, a kniha sa mi veľmi páčila. Nemala som pocit, že tam až tak strašne citeľne chýbajú popisy - bolo ich tam málo, ale neprekážalo mi to. To s tým "hneď bozkávaním" máš pravdu, tiež som sa tomu čudovala. A ešte mimochodom... tie úryvky sú strašné. Nepredpokladala som, že slovenský a český preklad bude až taký rozdielny. Odporúčam ti, ďalšiu časť si prečítaj v češtine :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama