Veľký konský deň v Národnom žrebčíne

17. dubna 2014 v 19:52 | Bewlyer |  Fotím
A zase raz pri koníkoch so super ľuďmi, enjoy it! :)




> Začíname párikom lipicanských valachov v hnedom prevedení. Koníky pene chodili, nevyvádzali, poslúchali.



> Tentoraz párik grošovaných lipicanov. V popredí na fotke bola kobyla, ktorá sa splašila niečoho. Už od jedného rohu jazdiarne vykopávala a nakoniec si nohu prevliekla cez postroje, čo ju ešte viacej vyplašilo, takže sa zbehli zriadenci a kobylu pridržali, popravili postroj a kone mohli pokračovať v predvádzaní. Tá konkrétna kobyla si viackrát ešte v záprahu poskočila. Ale tento párik išiel v tom záprahu pekne synchronizovane.





> Počas prestávky medzi predvádzaním predávaých koní, sme zablúdili do stajní. Opäť tam boli iné kone ako pred mesiacom, keď sme tam boli zo školy.




> Späť k predvádzaniu. Hnedá kobylka shagya-araba. S ňou sa mi podarili pekné fotky.


> Párik huculských valachov. Tuším z línie Hroby. Peknučký boli, len na huculov by som čakala viacej po výzorovej stránke. Ale tak ešte mladučké koníky, ale pekne chodili.






> V poradí druhá hnedka shagya-araba. Táto už taká poslušná nebola ako tá prvá. Riadne blbosti robila. Ale jazdkyňa čo ju predvádzala mala riadne nervy, mne keby toto kôň urobí, tak by som ju riadne nakopla, zase chápem ju - pred obecentvom sa to nepatrí. A nakopnúť koňa nie je nič zlé - je to trest, ktorý sa musí vykonať hneď po envykonaní cviku alebo neposlušnosti, aby si kôň zapamätal, že to do budúcna nemá robiť. Pochvala platí opačne - pri dobre odvedenej práci. Viete, nie každý vie s koňom komunikovať ;)
Btw. táto kobylka sa mi páčila. Výzorovo no i temperamentom.






> Trošku som sa pohrala s úpravou tejto a nasledujúcej fotky. Boli také bezfarebné, neupútali by človeka. Ale ten kôň na nich za to nemôže. Riadne pózy hádzal!


> Predvádzanie pod sedlom. Typický predstaviteľ lipicana. Žiarivo bielučký. (Nie, nevyprali ho ani v Pervole, ani vo Vaniši.)











> Kolekcia posledných predajných koní. Prvé dva kone sú lipicany, druhé dva slovenské teplokrvníky.





> Keby môžem, tak tohto ryšiaka beriem okamžite! Vysoký, krásne priestranné chody, na slniečku krásne červený nádych srsti.



> Hnedák sa trochu vykrúcal, nechcelo sa mu. Potom prišiel na pomoc bičík.

> Pôvodne veľká fotka, ktorej niečo chýbalo. Vlastne to v tej fotke bolo, len to chcelo zvýrazniť. Tak som to orezala a zvýraznila. 1*



> Zadné nádvorie žrebčína fotené proti slnku. So many bricks.

> Koníky po predvádzaní.


> Ku koncu som fotila kone v boxoch. Toto je ten z posledných predvádzaných koní, ten hnedý leňoch.

> Shagya-arabka.

> Ňuf :3


> Maďari to zabalili. Nakladanie koní.

> Táto mega krásna kobyla bola veľmi nervózna čo sa na nej prejavilo svalovou triaškou...

> ...tak ju trochu povodili...

>...no nepomohlo, kobyla bola stále nervózna a odmietala nastúpiť do prepravníka.

> Tak jej dali záprahovú uzdečku s klapkami na oči.

> Veľmi jej uzdečka pristala a kobyla potom následne do prepravníka nastúpila.

> Nasledovalo nakladanie ďalšieho koňa, ktorý sa tváril, že prepravník nevidí.

> Takto to dopadne, keď niekto niečo myslí doslovne. V tomto prípode "nalož koňa do prepravníka" to dotyčný pochopil - zdvihol koňovi nohu a položil mu ju na rampu. Ale kôň - tvor to inteligentný - človeku prácu prekazil a vyskočil dvoma skokmi do prepravníka. Kôň jednoznačne vyhral!

> "Nefoť ma keď jem!"
"Proč ten protáhlej ksicht?"

> Ďalší ňuf :3

> Detail upotenej konskej srsti. A tá vôňa. Hm. Tak príjemná. (Nie som fetišista!)



> Ďalší noštek.

> Detail konských hrív koní v prepravníku.

> Welsh pony. Nemám rada poníkov!!!

> Ten výraz, že "skús si na mňa niečo, potom uvidíš+ vlastne ani nemusíš - som milý malý okúzlujúci poník, len vás všetkých rozkopem a potom zožeriem!"

> Pred odchodom na bus sme sa prešli po zámockom parku.





> Poesledný pohľad na žrebčín a ideme domov :)


 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama