
> Bacha! Prichádzame. Z vonka to veru envyzerá ako žrebčín, no zdanie klame :)


> Výhľad po vstupe do žrebčína. No wau!!!

> Mladý fešák ide do haly predviesť svoje schopnosti a nájsť si potenciálneho nového majiteľa.

> Žrebce ČMB v záprahu.

> Dôvod, prečo sme tu boli. Predávali sa mladé kone. Žrebce, valachy a dve kobylky. Predvádzali sa na ruke a v skoku vo voľnosti. Prišli sme počas rpedvádzania jedného koňa, ktorého by neradi predali - bol to reprezentačný kôň voltižákov a mali ho veľmi radi. A ten kôň bol vysoký a krásny!

> Nasledujú samotné fotky z predvádzania a skokov vo voľnosti.











> Návšteva už samotnej stajne, kde sa nachádzajú mladé kone v polročnom intenzívnom výcviku. Prídu ako žrebce a tie, čo nemajú počas výcviku a následnej skúšky nemajú dostatočný počet bodov sa vyraďujú - následne sú kastrované, predvádzané a predané, ako sme mali možnosť vidieť. A tí šťastlivci, čo neprídu o znak svojej "mužnosti" sú prísne hodnotení, zložia skúšky vo voľnosti i pod sedlom a následne môžu byť zaradení do plemenitby.



> Nachádzali sa tam aj boxi umožňujúce voľný pohyb koní. I keď tie boxy neboli nijak extra veľké, pretože boli pôvodne prerobené zo stojísk. Väzné ustajnenie je z pohľadu welfare neprípustné v chove hospodárskych zvierat (kôň je na Slovensku vedený ako jatočné zviera, nie domáci miláčik a pod., chce sa mi z toho vracať...), tak sa to chytili prestavovať. Ale tu sa ohlásili pamiatkari, rpetože hlavná budova, ktorou vchádzate a dve budovy stajní po jej bokoch sú vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku a musia zachovať ráz pôvodnej budovy. Pracovníci žrebčína by to radi zrekonštruovali do pôvodného stavu, ale je to ďaleko finančne nákladnejšie, než postavenie klasických boxov... Takže, zavrieť ústa a skákať ako pískajú.


> Krásny výhľad z dverí stajne, ktoré boli polozavreté.

> Fotka z náprotivných dverí zo stajne a krásny výhľad.

> Ďalší pán na predvádzanie.


> Na fotke je spolužiačka a jedna super úžasná kamoška. Dúfam, že ma nezažaluje, že sem dávam fotku, na ktorej je. Ale veď ju nepoznáte, takže no prob. A to je s tým fešákom z predchádzajúcich dvoch fotiek :)

> Starokladrubský vraník Solo Elgata XXVIII. Toto bol top kôň v týchto stajniach. Môj top kôň. Láska na prvý pohľad. Kiežby som takouto láskou zahorela k dajakému chalanovi, ale... Zvieratá vás neurazia ;)

> Detail Solo-vej hlavy. Krásny to klabonos. Mám slabosť na starokladrubákov...

> Veďla Sola stál biely predstaviteľ starokladrubského plemena. Generale Energica II. Krásny tiež. Oboch by som ich brala domov!

> ČMB Baroš.

> Pán veterán medzi koňmi. Síce videla som aj staršie kone, ale tento sa narodil roku 1993 a na fotke nie je vidno jeho zhubný nádor, ktorý mu prerástol až na kosť. Vzhľadom na jeho vek ho už nechcú trápiť a riskovať celkovou anestéziou, takže mu to nechali tak, pretože mu to nevadí pri žraní.

> Ďalšia stajňa, ďalšia príprava na predvádzanie.

> KWPN Oscar.

> To je ten kôň voltižákov, ktorého som spomínala vyššie.

> Tuším toto bol Catalin neviem aký a koľký...

> Malý zmrdácky Welsh pard bred. Nemám rada poníky. Nemám rada tú ich zmrdácku iskru v očiach. A celý ich výraz v tvári... Je taký zmrdácky :D


> Hucul. Tuším Pôvodom z Topoľčianok, podľa pôvodu.




> Tuším Furioso Motešický, pôvodom zo Slovenska.


> Výhľad zo stajne. Naproti je hlavná budova kadiaľ sme prišli.


> Vzadu vo výbehoch sme našli plavú kobylu Quartera so žriebäťom. Chcete počuť príbeh počatia tohto ryšavého krpca? Na kobylu vo výbehu skočil mladý ročný žrebec a pripustil ju... Stáva sa. Toto je ich potomok. Vidíte, čo sa stane, keď si nedáte pozor? :D

> Ako... fotka za 100 bodov a milión úsmevov, ale kto nezažil, nepochopí. Nie, nejde tam o tie hovná. Ide tam o tie výrazy v tvárach a postoje tých chlapov. Áno, aj ten kôň je chlap.


< Ako predposledné sa predvádzali dve kobylky tunajšieho chovu. Sú to sestry, je medzi nimi ročný rozdiel a sú potomkami poslednej klusáčky, ktorá sa tu chovala. Takže mama je klusáčka (čo bolo sakramentsky vidieť na ich predvádzaní, stavbe tela a tvarovaní hlavy) a otec hanoverský žrebec. Na fotke je mladšia a menšia z tých dvoch kobyliek, prvá sa mi toľko nepáčila - bola dlhšia, tiež hnedka s hviezdičkou a ponožkami na zadných. Mňa upútala táto druhá, o kúsok nižšia od svojej sestry, ale taká viacej do štvorca tvarovaná, kompaktnejšia a krajšie chody mala.

> A zase sme sa ocitli v stajni a zase Solo na fotkách.



> A Generale.

> Posledná fotka zo žrebčína fotená pri odchode.
Viacej fotiek a podstatne kvalitnejších čisto len z predvádzania nájdete TU.


Bewlyer
Krása! Snad bude příležitost se tam někdy také podívat!